Náš GOTHOOMik sa nám riadne rozrástol. Od maličkého festu na amfiteátri pri Tajchu, až ku veľkému pódiu hlboko v lese. Veru, dedinka Ostrý Grúň je dosť vzdialená od civilizácie a chata Kollárová, kde sa to celé udialo, je ešte o pekný kúsok hlbšie v lese. Čím sme sa rečí o rušení občanov naším neprijateľným hlukom úplne zbavili, a dokonca aj sliepky boli v bezpečí. My sme zase mali pokoj a mohli sme sa naplno venovať čisto kovovým vibráciám a rodinnej atmosfére. Skôr by som to definoval ako stretnutie metalistov Slovenska (či aj Česka a Poľska?), kde si sa pozrel, všade niekto známy s úsmevom na perách víta ďalších známych. Atmosféra ako vyšitá z rodinnej obývačky.
Na začiatok sa musím ospravedlniť, keďže som v nultý (Viking) deň bol na koncerte D.R.I. v Bratislave, nemohol som si nechať ujsť túto legendu, tak začne môj report až od štvrtka obeda, vystúpením MORNA. O stredu úplne neprídete, z nej vám ponúkame fotoreport.
Môj príchod, ako som spomínal, sa niesol v duchu tónov MORNA. Obsahovo bohaté kompozície prepájajúce death metal s progressive rockom, závan inšpirácie od OPETH, akurát podané s vlastnou tvárou. Malo to zaujímavú atmosféru, akurát by som ubral niekedy z dĺžky stopáže, pretože sa vytrácali ústredné momenty, ktoré boli viac než zaujímavé. Každopádne sa jedná o jednu z najoriginálnejších a najnápaditejších kapiel našej scény.
Nohu na plyn, poriadne napriahnuť struny a ukázať, ako sa to má rezať. TYPHOID to tak presne vedia. Americká brutal death metalová škola vyučujúca u nás. Technicky zvládnuté na jednotku, presné ako riť na šerbeľ a so silou tanku. Roman popri šprinte po hmatníku zvláda aj poriadne hĺbky, Sead sa v klepačkách nezastaví a Jožo statočne sekunduje basovou hrou, ale aj škrekotom. Takúto nakladačku nám môžu z vonku len závidieť, dokonca sme sa dočkali aj novej skladby, ktorá má rozmanitejšiu štruktúru, no o grády rozhodne neprišla. Novinka nám na konci roka bude klepať na dvere. Majte ich otvorené!
Kamilovi začal menší maratónik kapiel, pri ktorom akurát stihol vymeniť tričká. Prví na štafete sú GOD DEFAMER. Ich moderné poňatie progresívejších vôd death metalu malo riadnu šťavu. Peťo Hija opäť raz ako utrhnutý z reťaze, chrlil jeden diktát za druhým. Kamil s Alexom zohratí ako keby ich jedna mater mala, dávali linky, sóla, prešmyčky a či rytmické zvraty v plnej paráde. GOD DEFAMER má stále svoju silu, som veľmi zvedavý na nové recepty z ich kuchyne.
HOLOTROPIC sú nezvyčajným javom na našej scéne. Kamilovci sa asi dlho opaľovali na slnku, až nabrali inšpiráciu z veľmi tropických tónov a orientálnej atmosféry. Kompozícia skladieb je vecou nevídanou na našom území (možno aj celkovo), prepojenie štipky death metalu, moderných podôb metalu, či akéhosi exotického rocku a ambientu, a keby som chcel, tak nájdem toho ešte o veľa viac. O progres tu nie je núdza. Naživo zahraté ucelene, ba až famózne, Kamil všetko dával s prehľadom, Janči za bicím ako keby bol stroj a Vein zvláda popri svojom všestrannom speve toho veľa. Melodické orientálne pospevy, hĺbky, klasický growl, či scream a ku tomu vytvára rôzne ambientné zvuky z prístroja, ktorý ani neviem pomenovať. Musím povedať len jedno, som hrdý, že máme takúto mimoriadne originálu kapelu na Slovensku. Ku tomu majú najúžasnejšiu farbu trička, tyrkysovú, no nekúp to!
Východoslovenskú výpravu zastupovali vranovskí BRUTE. Steve to má ťažké, zakaždým ak ich vidím, sa im mení zostava pred mojimi očami. Tento krát povolali na druhú gitaru člena z EXLIRIS, aby vyplnil prázdne miesto po Robovi. Neviem, či to bolo tým, že sa nepočuli, ale prvé dve skladby boli veľmi rozhádzané a stratené. Ako keby sa hľadali a nevedeli to dať dokopy. Prvé koncerty sú darmo ťažké. Potom sa to už kus ustálilo, no ideál to už zjavne nebol. Spevák sa zase z koncertu na koncert zlepšuje, pomaly upúšťa „metalcore“ vlny a prisvojuje si death metal. Steve to našťastie drží pokope, tak mu prajem veľa síl do budúcnosti. Slovenská scéna bez BRUTE proste nemôže byť!
Považie prišlo v zastúpení dobre známych SUBURBAN TERRORIST. Pomaly sa už nemôže nájsť nikto, kto by ich nevidel live, či už v starej zostave (s dvoma gitarami) alebo v novej s Valkárom za mikrofónom. Ja stále dávam prednosť tej prvej verzii, kde to malo väčšie grády. Každopádne som sa už zmieril s terajšou podobou a do minulosti hľadím len nostalgicky. Pomaličky táto banda ide hore, ja by som si predstavoval väčšie spevácke hĺbky, no zato dávku showmanstva (báchanie si mikrofónu o hlavu a nasraté ksichty) nájdeme. Tak či tak, ich vystúpenie malo riadne grády a poriadnu šťavu, už by som sa aj pozrel do ich špajze na niečo nové.
Čas sa poriadne zabaviť nadišiel. České komando SPASM do svojich radov povolalo nášho Rudyho Strháka (ex-GOD DEFAMER, ex-PORFYRIA), obliekli ho do bielych nohavíc a hor sa na uca-uca. Príde mi to, že jeho hra je nevyužitá a má na viac, ale na druhú stranu ide o veľkú kapelu, ktorá ho môže viac zviditeľniť. Rudy s nimi nahral aj nový album, ktorý veľmi nevykračuje z rád tanečného goregrindu, možno jemný závan death-u, ale stále ide o poriadne ukvíkanú tancovačku. Kotol k tomu nebol najmenší, prach všade, ale radosť a zábava prevládala!
Peťo sa musel kus vymaniť z organizačných povinností, uchmatnúť basu, navlhčiť hrdlo a spustiť doom/deathovú jazdu. DOOMAS sa s novým albumom „LaMuerte“ pochlapili a ponúkajú organickejšie a pestrejšie skladby so svojsky podanou melodikou. Živé prevedenie im len naberá na sile. Novým členom sa neubránili ani oni, Wigo sa pridal na post druhého gitaristu a hneď tam hravo zapadol. Došlo aj na krst, kde boli povolaní Ivan z OBLITERATE, Pegas z HYPNOS/KRABATHOR a špeciálny hosť, ktorý sa postaral o mastering, Jonas Lindström (ISOLE, EREB ALTOR). Dopadlo to veľmi sviatočne. Nech nový album najviac zažije tlačidlo „play“!
Už nám slnko zašlo za obzor, pary sa riadne nahromadilo, mohli sme si vychutnať amerických AGALLOCH. Ich náladotvorné tóny sa začali rozlievať naprieč celou lesnou scenériou, ktorá nás obklopovala. Prostredie šlo v prospechu ich hudby. Playlist bol prevažne zameraný na novšie veci, no došlo aj na staré kúsky, kde najviac potešila atmosférická „Limbs“ s jemným psychedelickým nábojom, a nečakane aj „Falling Snow“ ku koncu. Mňa mrzelo, že úplne odignorovali ich folkovú tvár, ktorá ponúka veľmi zaujímavé zákutia. Veci z nového albumu mi niekedy prišli až príliš rozťahané a zdĺhavé, čím sa občas vytratilo čaro a upadlo to do stagnácie. Inak zaujímavé vystúpenie s dávkou prijemnej lesnej atmosféry.
Na záver sa nám predviedli ISOLE, keďže CROWN už nedorazili. Švédi hrajú doom metal pekne od koreňov, ktoré siahajú až ku velikánom ako CANDLEMASS či PENTAGRAM, čiže ťaživo, pomaly a s pestrým a zaujímavým spevom. Veru, spev bol hlavným ťahákom, výpravné pasáže doprevádzané vysokým a epicky ladeným spevom (s krásnou farbou hlasu) bola radosť počúvať a rýchlo ste sa začlenili do korábu a hor sa na jazdu plnú príbehov a tajuplných jázd. Skvelé zakončenie dňa. Musím povedať, že ako menší headliner prekonal svojho väčšieho kolegu. Ešte sa dalo pozrieť horror movie, alebo sa pobrať spať, to už bolo na každom. Tak či tak, ráno sme začínali až na obed.
Fotky: Werdza photography
Čoskoro pokračujeme s ďalšími dňami….
