Zotrime prach!

albumyVzhľadom na to, že sa mi police s nahrávkami, ktoré by si zaslúžili pozornosť, akosi zaprášili, napadla mi myšlienka novej rubriky. Zobrať do ruky prachovku, zapnúť magič a zmiesť z albumov navrstvený prach a predstaviť vám albumy, ktoré by si vaše ucho nemalo nechať ujsť. Bude sa jednať prevažne o počiny vydané maximálne dva roky dozadu, na ktoré sa akosi zabudlo, ale je v pláne aj minimálne jeden výlet do vzdialenejšej minulosti. Zoberte so mnou prachovku, nalaďte uši, zapojte hifi vežu a spoločne – Zotrime prach!

catastrofyCATASTROFY„Zbojnícky Tanec“ (Support Underground, 2015)

Ako historicky prvá nahrávka, ktorá padne na paškál v tejto rubrike, nebude až tak stará záležitosť. Prvýkrát som sa s chalanmi stretol počas Roxor Thrash Festu v máji 2014, kde ma doslova zdevastovali svojím jedinečným thrash metalom. Vo februári vydávajú debutový album „Zbojnícky Tanec“ a je to veru poriadny karneval tónov, dravých rytmov, nespútaných temp a ľubozvučnej slovenčiny. Na svoj rodný jazyk nedajú dopustiť, má až ústredný charakter a bez neho by to neboli oni. Príde mi to ako keby mali zbojníci gitary a miesto lúpeženia nás prepadávali thrash metalovými riffmi. Pred ústa si servítku nedávajú a humorom len tak sršia, čím mi pripomínajú kolegov ČAD, od ktorých si berú pomyslené žezlo „pravoverného“ slovenského metalu a posúvajú to na vyšší a akčnejší stupeň.

Borisov vokál je nielen úplne vystupujúci z radu, má svoj zápal, drive a jedinečné frázovanie, ale je mu dokonca všetko perfektne rozumieť, čím si dokonale vymodelovali vlastnú tvár, čo sa len tak nejakej kapele pri debutovom albume nepodarilo. Hudobne smerujeme k zaoceánskej škole, niekde pri TESTAMENT, ale melodiku si pomaly tvoria vo vlastnej krčme, dobre, v zbojníckom zrube. Zvukovo ma dokonca až odstavili, tak vyvážený materiál som u nás už dlho nepočul. Všetko čitateľné, prešpikované a hlavne má toľko šťavy, že by sme z toho mohli vyžmýkať galóny potu.

CATASTROFY môžeme menovať do prvej rady „true“ slovenských kapiel, ktorú by sme mohli predstaviť na svetovom seminári – „Ako znie metal po našom“. Týmto debutom odstavili ČAD z trónu najvtipnejšej slovenskej metalovej kapely. Dúfam, že im sláva nestúpne do hlavy, ale naopak – narastie odhodlanie posúvať svoj jedinečný zbojnícky thrash ďalej! Niečo mi šepká, že sa môžeme dočkať ešte veľkých vecí.

Hodnotenie: 8,5/10

destroying divinityDESTROYING DIVINITY„Hollow Dominion“ (Lavadome Productions, 2014)

Teraz sa presunieme k úplne iným vodám, kde nie je miesto pre žiaden humor. Tu dominuje temnota! Česi sa skláňajú k monumentom IMMOLATION a INCANTATION a rozpútavajú masívnu zlobu všade, kde im tóny uletia. Temné riffy spolu s búrlivým a valivým tempom vás prevedú cez nespútané krajiny a dimenzie, kde vás knižne mohol dostať len Lovecraft. Atmosféra albumu je práve nasiaknutá starobylými a masívnymi príšerami ukrytými v tých najhmlistejších zákutiach a hlbinách. Tak isto aj ich hudba ukazuje len hmlistý pohľad do zákutí temnôt, kde dominuje tajuplnosť a záhadnosť, čím vás nahrávka úplne pohltí, myšlienkami odkloní na mystickú úroveň a vráti do reality až polhodinovom rituáli.

V tejto nahrávke ani nejde o nejaké prekonávanie sa v technickej vyspelosti, ale o to, aby si každý jeden tón našiel svoje miesto a nepôsobil rušivým dojmom. Každá skladba je ako obraz zvukových farieb, ktorý musí pôsobiť uceleným spôsobom a mať jasnú výpoveď. K tomu prispieva spevákov mohutný, až démonický growling, ktorý pôsobí ako zaklínadlo pri rituáli, kde si vďaka jeho hlasu nájde zlo cestu do nášho sveta.

Zvuková stránka je tiež úzko spätá s ich hudobnou výpoveďou. Odkrýva len to, aby vám mozog zaregistroval potrebné práchnivé tóny, gitarové ťahanice (asi najužšie spojenie s IMMOLATION) a valivé bicie a zvyšok je už len na vašej fantázii – buď sa necháte preniesť touto magickou krajinou plnou tajov, alebo nenaberiete dostatočnú odvahu na túto cestu.

Hodnotenie: 8/10

frontDYSANGELIUM„Holykaust“ (Gothoom Productions, 2014)

Ako poslednú vec sa v úvodnej časti tejto rubriky pozrieme na českú nahrávku, ktorú vydalo naše slovenské vydavateľstvo Gothoom Productions. Ide o presunutie sa časostrojom niekde do 90-tych rokov, kde si svoju slávu užíval hlavne death metal – čiže pravoverné „smrtiace“ melódie, prelínanie sa vážnejším a drvivým tempom s pomalším, chrapľavý a hlbší growling a občas výlet do thrashových temp.

Stavebný kameň nahrávky tvoria práve riffy, ktoré majú príznačnú melodiku (ako vystrihnutú z katalógu najlepších death metalových tónov) a tým pôsobia ako zbíjačka do vašich mozgov. Majú svoju zaujímavosť a silu, no stále mi to príde len ako vývar už dávno použitého. Keby sme nahrávku pri archeologických vykopávkach zrazu našli, pôsobila by mimoriadne autenticky a bez váhania by bola radená k popredným veciam českej scény. Žiaľ, v tomto roku mi to už príde po funuse. No na druhej strane, keď to vezmeme ako „poctu“ starých čias, tak to beriem všetkými desiatimi. Ako pri všetkom, aj pri tomto, záleží na uhle pohľadu.

Zvukovo ide o celkom schopnú záležitosť, gitary pília ako majú, basa buble, vokál je na jednej úrovni s gitarami, akurát bicie na mňa pôsobia veľmi umelo a chýba im živočíšnejší impulz. Taktiež dĺžka albumu mi príde prestrelená. Kebyže to berieme ako výlet do minulosti, dal by som tomu maximálne nejakých 35 minút, keďže časom to začína nudiť a hneď oko skáče po nejakom starom DEICIDE, ktorý si hneď pustím miesto toho.

Hodnotenie: 6/10

Lukáš „Bukáčo“ Polák

Avatar photo

Autor: Bukaco

Zdieľaj