Recenzia – ROTTING CHRIST – RITUALS (2016, Season of Mist)

downloadOch lucifer, toto fakt nie. Už dlho sa mi nestalo, že by som z hĺbky duše niečo nechcel napísať, ale tentokrát je to mojou povinnosťou. Pretože ako dlhoročný fanúšik Grékov ROTTING CHRIST nemôžem iba nečinne stáť a pozerať sa na to, čo stvárajú a vydávajú ako „plnohodnotný“ jedenásty album.

Myslel som si, že Sakis a spol si svoje minimalistické rituálne chúťky ukojili na predchádzajúcom „Κατά τον δαίμονα εαυτού“. A nemôžem povedať, že to nebola zábavné, malo to svoju atmosféru a kde tu aj naozaj silný moment. Skladateľstva sa však znova naplno zhostil výlučne Sakis a ľudia, neni to dobré. Všetky negatíva (ktoré o chvíľu v plnej kráse vymenujem) minulého počinu sú aj tu a dovedené prakticky do dokonalosti, zatiaľ čo tých pozitív som veľa nenašiel.

V prvom rade treba povedať, že skladby na „Rituals“ sú žalostne jednoduché. Metalová zložka, čím myslím gitaru, basu a bicie, nehrá nič. Gitara a basa prakticky celý čas hrajú iba dun dun alebo dundundundundun a bicie sa snažia ako tak vytvárať strednotempnú rituálnu atmosféru. Áno, už na predchádzajúcom albume sa nedalo hovoriť o zložitej gitarovej práci, ale bisťu, nech ma blesk šlahne ak tam neboli zaujímavé riffy! Nemám problém s jednoduchou hudbou, ale tu to zaváňa ťažkou nudou. Aj využitie druhého gitaristu, mladého a šikovného Georgea Emannuela je absolutne žalostné. Ten šuhaj je tam prakticky iba na sólam a ani tie nie sú príliš dobré a máte pocit, že ste ich už počuli.

Novinke neprospieva práve ani očividné „odkazovanie“ na skladby minulé. A znova, už na predchádzajúcom počine si chlapci zjavne pomohli riffmi a melódiami zo svojej minulosti ale vykryli to aspoň novými a sviežimi. Na „Rituals“ hádam nie je ani jeden riff či melódia, ktorú som už ako dlhoroční fanúšik kapely od nich nepočul. A žiaľ v podstatne lepšom kontexte.

Na nových skladbách sa ROTTING CHRIST sústreďujú hlavne na atmosféru. Je tam veľa textu a rôznych exotických spevov, orchestrálnych vložiek a ambientných zvukov. Sakis má talent pracovať s týmito prvkami, o tom žiadna. Ak však niekde vyznievaju pateticky tak je to práve na „Rituals“. O to horšie, že práve tieto zaujímave aranžmá sú to najsilnejšie na albume. Lenže už aj v nich sa kapela opakuje. Príkladov je tak veľa, že ani nemám silu menovať. Podložte to absolutne nezaujímavými gitarovými motívmi, a dosiahnete album kde sa každá pesnička podobá ostatným ako vajce vajcu.

Okey, možno lyrická stránka „Rituals“ je zaujímavá a kapela aspoň tu objavuje a skúma svoje možnosti. Áno aj nie. Sú tu nové príbehy a sú podané kvalitne, ale sú tam aj už opakujúce sa motívy a tie nové to nevedia jednoducho potiahnuť. S mnohými motívmi sme sa u nich proste už mali možnosť stretnúť. A v kvalitnejšej podobe. A je mi jasné, že ROTTING CHRIST nikdy neboli vyslovene progresivná kapela, ale každý album ma ako fanúšika prekvapil a hlavne, každý ich album ma od začiatku do konca neskutočne bavil. Pretože skladali dobré skladby. Na „Rituals“ označím za dobré maximálne časti skladieb. Absolutná nuda, ktorej jedinou výhodou je, že neni dlhá. A má naozaj pekný zvuk. Ale to je hádam jediné plus tohto albumu.

Možno pre niekoho, kto iba teraz spoznáva ROTTING CHRIST, je to pekná vstupná brána k ich tvorbe, ale vrelo odporúčam čo najrýchlejšie sa prepracovať k albumom ako „Sanctus Diavolos“, „Theogonia“ či „Aealo“ a v podstate hocičomu pred touto nesvätou trojicou. Na vyššie spomenutých troch je však všetko, čo môžete počuť na „Rituals“, s tým rozdielom, že kapela aj niečo hrá. Nerád to hovorím, ale staršie je v tomto prípade lepšie ako novšie. Viac šťastia nabudúce.

3/10

1280x720

Avatar photo

Autor: Sarkast

Zdieľaj