Metalovú komunitu môžeme brať ako jednu veľkú rodinu. O túto myšlienku sa už dávno snaží náš domáci festival Gothoom, kde si stále pripadám, ako na stretnutí metalistov Slovenska. Nestíham sa zdraviť so známymi a som rád, keď s každým prehodím pár slov (alebo pár pív). Akcia s názvom Dark and Loud sa na prvý pohľad tvárila ako nenápadný a komorný koncert slovenských kapiel, no vykonštruovala sa z nej celkom príjemná akcia. Známi a priatelia (metalu) prichádzali stále viac, až som sa miestami divil, koho som stretol. Metal je jedno veľké spoločenstvo, kde sa nikdy necítiš sám. Popri dobrej (rodinnej) atmosfére nám do nôt zahrali Považskobystrickí WARD, z Česka pricestovali DESIRE FOR SORROW, mentorstva koncertu sa ujali DOWN TO HELL a na záver nám zahral otec Gothoom festivalu – Peťo Beťko s DOOMAS. Poďme si postupne prebrať, ako sa temne a hlasne drvilo!
V Randali už býva pomaly zvykom, koncert začína o hodinu neskôr, ako nám avizoval „fejsbúk“. Ako prví prichádzajú zahriať pódium WARD. Moje uši sa nestačili diviť, ale už od prvého tónu (po posledný) nabral zvuk neuveriteľnú silu. Mal poriadne „gule“, moc nás dostať do varu a pritom odovzdať intenzívny zážitok z každého nástroja. Vyváženie nástrojov a poriadny LOUD v dokonalej symbióze. Chalani využívajú klávesy, často v symfonickejšom vyznení, na okorenenie death/blacku. Miestami pôsobia až príliš gýčovito, inokedy vytvoria v piesni jedinečnú atmosféru, ktorá zaváňa až avantgardou. Nosná melódia je postavená práve na nich. Gitara do toho dáva surové riffy, či svižné vyhrávky alebo sa pohrá s melódiou. Vokálnu sekciu má na starosti Šimon (momentálne aj u SUBURBAN TERRORIST), ktorý nato ide death metalovo s občasnými úletmi do čiernych sfér a hlbších zákutí growlu. Občas mi to príde, že svoje hrdlo šetrí, pretože u SUBURBAN TERRORIST ukazuje skutočný potenciál (pískačky či hĺbky), i keď, u WARD by asi takéto „brutálnosti“ šli mimo misu. Posolené, to áno, ale keď sa stým preženie, nie vždy to chutí. Celkovo malo vystúpenie (aj vďaka zvuku) náramný šmrnc a priamy útok na naše sluchovody. V mojej metalovej databáze (nebojte sa, nezaznamenávam si to) išlo o štvrtý koncert, ktorý bol rozhodne najlepší, aj čo sa týka prevedenia, zladenia a podania. Len tak ďalej! Na koniec nám ešte ušká pošteklili novou piesňou, ktorá síce pokračuje v nastolenom duchu, ale naberá viac atmosférickú podobu. Už si to pomaly žiada aj fyzické zhmotnenie!
Jedinou „neslovenskou“ kapelou boli DESIRE FOR SORROW. Vytiahli (doslova) potrhané vlajky, tváre namazali warpaintom, a spustili svoju priamočiaru jazdu. Opäť hral zvuk v prospech veci a vystúpenie malo obrovský ťah na bránu. Atmosféricky podliate klávesy, v kombinácii s melodickými a ťahavými riffmi v duchu black metalu, sa príjemne rozlievali z pódia a nútili nás ich nasledovať. Vlastne…prečo to nepovedať na rovinu. CRADLE OF FILTH zapáchal z každej strany ich hudby (riffy, melódie, rytmika). Niekedy až na hranici straty osobitnosti a odlišnosti od legendárnych vzorov. Neviem, či to bolo myslené úmyselne, ale aj výzor speváka/gitaristu sa až nebezpečne blížil k Danimu. Hlavne kombinácia warpaintu a bielych šošoviek vytvárala až Daniho odraz v zrkadle. Treba si dať pri tomto pozor, aby sa neprekročila hranica „originálnosti“, i keď je to zahrané fakt prvotriedne, pohlcujúco a energicky.
Dozrel čas na iniciátorov tohto podujatia. DOWN TO HELL vedia zabaviť publikum, nie len hudbou, ale aj prevedením. Spevákovi by som dal „oscara“ za pódiový prejav. Neviem či som niekedy videl lepší „abbathovský“ prejav, ktorý až prekonáva tvorcu a posúva ho na úplne inú úroveň. Jeho „NA-naaa-na-na-naaa“ (čítajte black metalovo) s dokorán otvárajúci ústami a očami v kombinácii s warpaintom (s krížikom na čele) pôsobil nesmierne cool. Všetky tie prehnané gestá, xichty, či výrazy a neodmysliteľný jazyk počas sól či úkonov, vytvorili neuveriteľnú dávku dobrej nálady a zábavy. Prečo by black metal musel byť vždy temný? Toto vystúpenie bolo jasným dôkazom, ako sa to dá robiť aj zábavnou formou. Myslím, že som bol svedkom prvej black metalovej stand-up comedy. Aj keď o čistý black metal tu rozhodne nejde. Svoju melodickú a riffovú sekciu postavili na veľkom množstve power a heavy metalových prvkoch. Dalo by sa povedať, že šlo o black metal pre power metalistov. Melodický, hravý a energický. Zaradenie ženského spevu do ich hudby považujem za krok vedľa. Beriem, že to malo ísť formou „beauty and the beast“, no tu tá beauty (to rozhodne bola) pôsobila skôr rušivo a do ich hudby vôbec nesedela. Miestami som si pripadal ako keby sa Darinka Rolinsová pokúšala o duet s Abbathom. Melodický black s „popovým“ spevom určite nie. Zábava a dobrá nálada sršala natoľko, že sme si vytlieskali aj prídavok, ktorý ukončil toto nadmieru zábavné a energické vystúpenie. Klobúk dole, už dlho som sa tak dobre nezabavil!
Záver koncertu prischol najskúsenejším DOOMAS. Oproti rýchlym a dravým tempám sme spomalili a zhutneli. Beťkova formácia podávala riffy poriadne valivo, drsne a pohlcujúco. Každé jedno tempo malo silu ako parný valec a zaťažovalo uši nadmernou dávkou doom/deathu. Nechcel som tým povedať, že sme na rýchlejšie tempá nenarazili, práveže svoju death metalovú tvár majú vymodelovanú z tvrdého kameňa. Melodiku si občas zobrali aj zo sfér gothiky, vďaka čomu ich hudba naberala pestrejšiu formu a zaujímavejší potenciál. Peťov vokál zreje do krásy, v tomto prípade do poriadne šťavnatého growlingu, ktorý má riadnu silu a mohutnosť. Niekedy som si pomyslel, že tie červy z klipu k „Forlorn“ mu skutočne plávajú v ústach a preto pôsobí jeho prejav tak „mäsito“ a „šťavnato“. Recept k úspechu? Ľudí ubudlo, no Peťo si svoju pozornosť stále vymámil, či už pomocou burcovania publika, ale hlavne svojou hudbou! Najväčšou odmenou bude pre neho návšteva Gothoomu, ktorú Vám vrelo odporúčam.
Pozitívna nálada sa šírila celou akciou, mladé kapely previedli sety, vďaka ktorým si získali kopu nových fanúšikov a zároveň dali na známosť, že s nimi musíme v budúcnosti rátať. Ľudí sa nakoniec nazbieralo celkom dosť, počas setu DOWN TO HELL by som to tipol aj niečo pod 100ks. Kiež by na podobné akcie všade chodilo toľko ľudí!
Fotky: Alexandra Power
Alexandra Power Art
