Keď správa o tomto koncerte obletela internet, mnohí ľudia neskrývali nadšenie, že sa aj u nás zastavia mexickí grindcoroví veteráni Brujeria. Headliner tak prirodzene prilákal množstvo zvedavcov z radov mladších aj starších ročníkov. Utorkovú zábavu doplnili aj dve slovenské kapely – Embolism a Stercore a Američania Eat the Turnbuckle. Poslední spomínaní sa u nás zastavili pred rokom v o niečo menšom priestore – už v neexistujúcom klube U Očka. Kto tu vtedy bol, určite si pamätá, že to bola skôr komorná akcia, kedy počet účastníkov neprerástol 60 ľudí, no myslím, že nikto zo zúčastnených na ich vystúpenie nezabudne. V tento sparný letný deň, doplnený o večerné prehánky a vraj i búrku sa teda v klube Randal stretlo množstvo priaznivcov extrémnej muziky a ako prebehol z môjho pohľadu?
Večer odštartovali niečo po štvrt na deväť Embolism z Kanianky. Na úvod nám zahrali dve piesne z posledného albumu a až po nich zaznel prvý krát krátky predslov, po ktorom odzneli ďalšie dve piesne, tento krát staršieho dáta. Niekoľko fanúšikov pod pódiom sa snažilo hecovať ľudí do pohybovej aktivity, ale k väčšej mele ešte pri Embolism nedošlo. Spevák Michal (aj Attack of rage) ako vždy odspieval set s veľkým nasadením a výrazom. Všimla som si, že keď pri Attack of rage mu je vždy pomerne dobre rozumieť, u Embolism mu až tak dobre rozumieť nie je. Ostatní členovia kapely to so svojou aktivitou na pódiu veľmi nepreháňali, nakoľko mali dvaja z nich pred sebou účinkovanie aj v nasledujúcom Stercore, takže sa im ani nečudujem. Embolism nás teda naštartovali na svoju rezkú grindcore nôtu, hoci ma na kolená nedostali, ich vystúpenie sa mi páčilo, ako vždy to bola kvalita budovaná rokmi. Teším sa na nový materiál, snáď sa im ho do konca roku podarí „vyrobiť“.
V nasledujúcich riadkoch si dovolím úvod k tomu, čo minimálne mňa sprevádzalo veľkou väčšinou večera. V Randali pozorujem už roky jeden opakujúci sa fenomén, ktorý však nie je prítomný na každom koncerte. Asi ste už vytušili, že reč bude o zvuku a tento krát bola rovnaká situácia takmer pri všetkých kapelách. Ako príklad si teda zoberme prvú účinkujúcu zostavu – Embolism. Keď sa človek prešiel po miestnosti, v zadnej časti zneli všetky nástroje ako jeden veľký nesúrodý zhluk, v ktorého popredí kraľovali bicie prehlušujúce všetky nástroje s výnimkou spevu. Keď sa však človek priblížil bližšie k pódiu, hneď ho prešla akákoľvek kritika, keďže v týchto miestach boli nástroje vyrovnané, dobre rozoznateľné basové aj gitarové linky a zvuk viac menej čistý. V tejto súvislosti som si rovno stanovila niekoľko otázok. Som už naozaj rozpoltená osobnosť, zlyháva mi sluch? Je to technickým nastavením, do ktorého sa málo rozumiem? Chcela to tak kapela? Vpredu to znelo dobre, takže by sa to dalo zhodiť na kapelu, ktorá zo svojej pozície naozaj dobrý zvuk mala. Je na vine zvukár? Bude to celkovou stavbou miestnosti a akustickou situáciou? Prečo sa potom toto deje len na niektorých koncertoch (viď. napr. fenomenálny Gorguts tento rok)? 
Ok, proste vymyslela som ešte plno ďalších otázok, aby som vás v tomto exkurze už viac nemorila s mojimi vlastnými haluzami, poďme radšej ďalej.
Po krátkej pauze nasledujú Stercore. Ako som už vyššie písala, dvaja členovia Embolism hrajú aj v tejto kapele. Tak a teraz ma môžete zabiť, ale Stercore mal podľa môjho názoru zo všetkých kapiel najlepší zvuk. V ich prípade som nezaznamenala, že by bol rozdiel medzi prednou časťou a zadnou časťou Randalu. Pre tých, ktorým by pojem Stercore veľa nehovoril, hrajú modernejší štýl metálu, deathcore, na spôsob starších predstaviteľov žánru – Carnifex, či Suicide Silence. V ich hudbe sa vyskytuje množstvo breakdownov, ktorých sme si dostatok užili aj na tomto koncerte. Spevákov vokálny prejav ma upútal asi najviac spolu s energickým pódiovým prejavom, no rovnako sa mi páčilo aj nazvučenie bass gitary, ktorej party (možno pre niekoho až moc) sme si mohli naplno vychutnať. Kapela nám predstavila aj svojho nového bubeníka, ktorý pôsobí aj v kapele Coldblooded. Celkovo, aj napriek tomu, že hudobne ma Stercore nebaví natoľko ako Embolism, ich vystúpenie bolo naozaj kvalitne zahraté s dávkou energie.
Všetka sranda ide bokom, pódium totiž začali pre svoju show chystať Eat the Turnbuckle a to je slovo do bitky v pravom slova zmysle. Títo páni sa totiž sami označujú ako ultra violent death match rock and roll. Pri ich vystúpeniach tečie doslova krv a preto aj záleží kde sa ich koncert odohráva. Hrany pódia boli tento krát obohnané ostnatými drôtmi a v časti priestoru hľadiska bol ponechaný priestor na ďalšie kúsky ich show. Ako som už spomenula, minulý rok som týchto objemnejších bitkárov videla v klube U Óčka. Keď pred rokom to bolo viac práve o show, tento krát nám aj čo to zahrali. Za svoju pomerne krátku existenciu (od 2011) toho celkom dosť stihli. Nahrali až dva full albumy a tento rok im vyšlo ďalšie EP. Hudobne by som povedala, že ide o akúsi zmes grindcore, hardcore, thrash aj rock and rollu. Väčšina piesní dosahuje dĺžku najviac do dvoch minút. Môžete si domyslieť, o čom asi pojednávajú. Pre predstavu, odzneli napr. – Good to be champ, The Crusher, Ladders, tables, chairs a ďalšie. Trochu mi v hudbe Eat the Turnbuckle chýba nápaditosť a vlastná tvár, tú však doplňujú práve svojimi vystúpeniami a energickou, možno až trochu drsnou hrou na nástroje, ako keby aj tie chceli zbiť. Spomínala som už ten zvuk, že? Tak ako môžete tušiť, nebola som s ním spokojná, ale opäť raz vydarenú show mi to našťastie nepokazilo. Keďže Randal sa počas prvých dvoch skupín dosť naplnil, do predných radov sa veľmi nepokúšala dostať. 
Počas hlavného lámania dverí vlastnou váhou som to však už nevydržala a snažila som sa dostať čo najbližšie. Samozrejme, nesmeli chýbať ani fighterské doplnky, dáka ta maska (bicie), kovbojská bunda so strapcami a pod. Len pre doplnenie, pre tých čo na koncerte neboli, pozrite si dostupné fotky Eat the Turnbuckle a určite pochopíte o čom hovorím. S ich vystúpením som bola opäť veľmi spokojná, ako sa niekto vyjadril po koncerte, bol to masaker!
Nadišiel čas zúčtovania, čiže rad prichádza na headlinerov večera – Brujeria!!! Títo Mexičania sa preslávili piesňami ako Marijuana, či Brujerizmo a celkovo sú známi ako nekompromisná kapela, vyjadrujúca sa ostro a bez servítky na mnohé celospoločensky pálčivé témy. Najnovšie je ich ústrednou témou turné kandidát na amerického prezidenta – Donald Trump. Na pódium sa teda postavila zostava s dvoma vokálmi (Juan Brujo so svojím charakteristickým chrapľavým vokálom a El Sangron), ktorú občasne v niektorých piesňach dopĺňa Baby Brujo, čiže ženský vokál, dve gitary a basa. Pôvodne mal na basu hrať Jeff Walker (aj Carcass), ten sa však nakoniec koncertu nezúčastnil. 
Samozrejmou bola vizáž ako z plagátov – čiže masky cez polku ksichtu, mačeta, gangsta vzhľad. Miestnosť sa naplnila na prasknutie a tak mi nezostávalo nič iné ako byť tam, pokiaľ som sa dostala. Čo sa týka zvuku, zo začiatku to bola katastrofa, prehulené hlavne spevy a bicie, nakoľko som sa už nemohla pohybovať po miestnosti, musela som sa uspokojiť s tým čo bolo. Asi od piesne Revolution sa mi zdalo, že sa to zlepšilo, alebo, že som si na to proste už zvykla. Druhá možnosť sa mi zdá ako pravdepodobnejšia. Keď už som teda pri tých piesňach, Brujeria nám zahrala celý prierez ich tvorbou a dovolím si povedať, že to boli také ich najväčšie hity, napr. Anti-Castro, La migra, Brujerizmo, La ley de plomo, Marcha de odio, Pito Wilson atď. Odznela samozrejme aj Viva El Presidente Trump. Keď si človek nedal pokaziť tento koncert zvukom a jednoducho si to zobral ako jediné negatívum, myslím, že atmosféra celého koncertu to vyvážila. Ľudia sa zabávali, jašili sa, členovia Brujerie s publikom komunikovali, Baby Bruja revala do mikrofónu…koncert ako má byť! Ako posledná skladba odznela Matando Gueros a po nej nasledovala už len metálová verzia Macareny – Marijuana.
Na konci sa patrí poďakovať a to Rest of Noise Productions. Dotiahnuť túto legendu do Bratislavy, zorganizovať koncert a dúfať, že bude oňho záujem aj v utorok večer, chcelo dávku odvahy. Na rozdiel od menej návštevnícky vyťažených koncertov Collision a Severance sa tento koncert myslím vydaril. Nakoľko som ešte nemala možnosť Brujeriu vidieť, som veľmi rada, že mi to bolo umožnené a odškrtávam si ich v zozname ako check! Vidíme sa na Extreme Noise Terror v septembri a dúfam, že zas v takomto hojnom počte!
Za fotky ďakujem Martin Mayer, Hellmagazin
