Po úspešných „Besneniach zbojníkov“ sa rozhodli ich hlavní iniciátori Catastrofy, že je čas na októbrovú edíciu s trochu iným názvom. De facto bola Noc lumpov synonymum poriadnej thrashovej nakladačky. Zostava troch slovenských (Pivnica, Majster Kat a Catastrofy), jednej českej (Lahar) a jednej dánskej kapely (Impalers) prilákala množstvo ľudí, sľubovala príjemnú zábavu, stretnutia so starými známymi a super hudbu. Tento večer sa však myslím zapísal do histórie metálových koncertov vo Fuge jedným výrazom – VYPREDANÉ. Toto slovo som nevidela napísané a vyslovené v súvislosti s undergroundovým koncertom už naozaj dlho, ale poďme radšej od začiatku.
Brány klubu sa otvorili už niekedy okolo siedmej. Prišla som niečo pred ôsmou a privítalo ma nezvyčajné množstvo ľudí. Známe tváre, no aj máničky, ktoré som nikdy predtým nevidela. Vidieť, že thrash metal je znova na vzostupe, čo určite potešilo organizátorov aj účinkujúce spolky. Také množstvo ľudí, aké sa tu tento večer nakumulovalo som ešte v tomto klube nezažila. Už okolo štvrť na deväť, kedy začala hrať prvá kapela bola plnka. Prvými vystupujúcimi tento večer boli punk hardcore z Banskej Bystrice – Pivnica. Už pri prvých tónoch som zostala dosť sklamaná a to hlavne zvukom. Nástroje „vrieskali“, vpredu ohlušujúci nesúrodý zvuk, dokonca sa pár krát stalo, že jedna z gitár počas skladieb pískala, čo asi nebolo úmyslom. Táto skutočnosť však ani náhodou nerozladila pogujúcich fanúšikov. Spevák sa do vystúpenia vžíval z celej kapely asi najviac. Pobehoval po pódiu, párkrát sa objavil aj medzi divákmi, energie mal na rozdávanie. Mňa síce táto kapela až tak za srdce nechytila, ale nevďačnú úlohu prvého účinkujúceho a naladenie na divokú jazdu tohto večera si splnili poctivo.
Z Pivnice vstúpil do miestnosti Majster Kat. Koncertná sála sa naplnila na prasknutie, nedalo sa tu poriadne hýbať. V hornej fajčiarskej časti dostali zabrať pľúca každého nefajčiara, na dolnom bare síce tieklo potokom pivo, no dostať sa na rad bolo takmer nemysliteľné, vegánska kuchyňa kuchtila na plné obrátky. Niekedy v tomto čase došlo k úplnému naplneniu kapacity klubu. Pred Fugou zostali „visieť“ doslova desiatky ľudí. Majster Kat oslávil svojich 15 rokov na scéne tak, ako by si to priala nejedna každá kapela – vypredaným klubom. Okrem už spomínaného, pre mňa hlavne dosť nezrozumiteľného zvuku, nemalo ich vystúpenie chybu. Spevák Slymák sa niekoľkokrát hodil na ruky rozvášnených fanúšikov, gitaristovi Losovi praskla od toľkého nasadenia struna, bass gitarista Tapýr sa tiež nenechal zahanbiť, pobehoval po pódiu, druhý gitarista Lukáš sa občas pridal k Tapýrovi, no a bicie fachčili samozrejme ako mali. Čo sa týka celkového vystúpenia, bola to za tých pätnásť rokov snáď jedna z najdivokejších šou, akú som zažila. Publikum doslova šalelo, mladí, starí, všetci s nadšením počúvali a pozerali. Kati odohrali všetky zásadné hity zo svojej diskografie, od najnovšieho albumu Mementa, cez staršie skladby z albumu Svätá zvrhlosť a nevynechali ani skladbu Discodiletante. Po naliehaní burcujúceho davu sa s nami rozlúčili skladbou „ V údolí včiel“.
Bratislavských popravcov vystriedali nemenej obľúbení Catastrofy. Keď som si myslela, že vrchol ľudnatosti klub dosiahol počas Majstra Kata, počas Catastrofy sa už nedalo pohnúť nikde. Ich koncert som sledovala stojac na jednej nohe v strednej časti miestnosti, nevidela som takmer nič, čo sa dialo na pódiu, keďže minimálne polovička návštevníkov bola vyššia odo mňa, však zbojníci sa tu zišli. Asi to bolo miestom, kde som stála, ale ten zvuk sa mi zdal byť o niečo lepší ako pri predošlej smečke. Zábava gradovala, ľudia skákali z pódia, pogovali, proste rozpútalo sa poriadne peklo! Hrdlorez Boris sa nedal zatieniť svojim kolegom Slymákom a skočil si tiež do davu. Páni z Catastrofy nám zahrali hlavne zo Zbojníckeho tanca, no napríklad aj z posledného splitu s Kaar a Exorcizphobia. Niekoľkokrát sa nám poďakovali, dané piesne uviedli vždy s nejakým tým obkecom. Koncert ako má byť, nechýbala mu odozva divákov, nechýbalo nasadenie hudobníkov, jednoducho Catastrofy si všetkých získali!
Po skončení Zbojníkov si „klub konečne trochu vydýchol“. Nie, že by som priala zvyšným kapelám, aby na nich nikto nezostal, ale predsa, konečne sa dalo „dýchať“ a otáčať, bez toho, aby som do niekoho vrazila. Bola už pokročilejšia nočná hodina, preto je pochopiteľné, že predchádzajúce dve vystúpenia mnohých zmohli. Hudobníci z Laharu však na rozdiel od niektorých divákov únavu na sebe nedali poznať. Ich energické piesne naďalej hýbali prednými radami. Za mikrofónom sa už dlhší čas nachádza Iny (GRIDE, RADIOLOKÁTOR…), osoba veľmi výrazná a nezameniteľná. Nuž, Lahar to vie podľa mňa roztočiť hlavne naživo, pretože je to proste nálož, aká má byť. Zahrali ak si dobre pamätám napr. „Dva hroby“, „Oběti doby“ alebo „Atomovou hrozbu“, ale plno ďalších skladieb.
Päticu kapiel tohto večera uzavreli Dáni Impalers. Boli to síce headlineri, no pod pódiom už veľa supportu nemali. Sledovalo ich už len preriedené množstvo ľudí. Možno trochu škoda, že neodohrali niekedy v strede, stretli by sa určite s väčším ohlasom. Aj keď ich hudba je rovnako energická, ako bola tento večer aj u ostatných kapiel, ľudia už nemali síl a tak všetci len postávali a vychutnávali muziku. Musím povedať, že zvukovo sa mi Impalers zdali byť najlepší, no po takom náklade, ktorý zažili moje uši to mohol byť len sebaklam. V každom prípade, kto nezostal, môže ľutovať. Imapers na mňa pôsobili možno až trochu s nádychom profesionality. Hoci nie sú ešte vyslovene známou hviezdnou kapelou, myslím si, že o nich ešte v thrashovom svete započujeme. Ich hudba vťahuje, je úderná a hlavne nenudí. Aj napriek pokročilej hodine nám títo sympatickí Dáni zahrali prídavok. Bol to cover od Misfits – Halloween.
Tento večer mal niekoľko „naj“ a priniesol so sebou aj niekoľko úvah. Z tých naj vecí vyberám – najviac ľudí na metal-punkovom koncerte vo Fuge, ktorý som ja osobne zažila, najhorší zvuk za posledný čas, najviac nasratých ľudí, ktorí sa nedostali do klubu a dalo by sa určite pokračovať. Otázka sa vynára v súvislosti s miestom konania ďalším Besnením Zbojníkov. Možno by nebolo zle pouvažovať aj nad klubom s väčšou kapacitou. Organizácia však patrí do rúk tým najpovolanejším, a to Catastrofy, čiže je to na vás, páni Zbojníci! Zároveň som si však položila jednu otázku. Organizátori koncertov sa zvyknú sťažovať, že im nikto nechodí na koncerty. Často sa tak udeje aj napriek veľkej propagácii týchto akcií. Otázka je, kde je potom chyba, keď náhle koncert s majoritou slovenských kapiel zrazu vypredá? Myslím si, že záujem ľudí chodiť na živé koncerty tu stále je a myslím, že tento trend sa možno bude aj zlepšovať. Žeby sa blýskalo na lepšie časy metálu?
Foto Matej Hutta
2 ks foto Impalers na konci reportu – Imrich Pluhár – Rocker.sk
