Po troch rokoch od „Overdose and Overdrive“, po „EP Nación de Metaleros“ s dvoma skladbami, vychádza ostravským Malignant Tumour šiesty radový album s názvom THE METALLIST. Nie je to žiadna náhoda, že ho vydávajú práve tento rok (mimochodom je vonku už od 25.10.), pretože títo páni sa už môžu zaradiť medzi klasikov metalovej českej scény. Ich novinka však dokazuje, že do starého „železa“ určite nepatria! V tomto roku oslavujú štvrťstoročie svojej existencie. Len pripomeniem, že jubileum oslávia už túto sobotu na domácej pôde, kde nový počin pokrstia spolu s hosťami ako Asphyx, Agathocles či s domácimi Tendr. Čo si na nás títo rock ’ n’ rolloví páni s prímesami metalu, či crustu nachystali na svojom novom albume?
Ako sa hovorí, obal predáva a v prípade novinky od Malignant Tumour to platí dvojnásobne (nie je to žiadna irónia). K výbornej hudobnej stránke sa dostanem neskôr, no najprv musím upozorniť na špecifickosť grafického hľadiska. Cover mal na starosti Ján Ivan, z Animal Studia, prezývaný aj Valér Tornád, bubeník zo skupiny Čad. Tak a teraz keď už to viete, pozrite sa na ten obal ešte raz a podobnosť s autorovými ďalšími výtvormi (plagáty, covery, iné grafické práce) je badateľná. Výnimočnosť spočíva v tom, že ústredná figúrka na obale „metalistu“ je vlastne fotografia miniatúrnej sošky. Český zine www.kidsandheroes.com o tomto front coveri napísal: „Patrně nejlepší obal, kterým se kdy honosila česká nahrávka“ a s týmto výrokom sa stotožňujem. Obalom sa to avšak celé len začína! Texty sú všetky napísané v angličtine a nevyhýbajú sa rôznym témam. Mňa osobne najviac upútali slová k skladbe 1989, ktorá je spomienkou na toto porevolučné obdobie, v ktorom vznikli aj Malignant Tumour, vyrastali v ňom a formovali sa hlavne v tejto dobe – „We´re children of that age, no one can understand, we think way diferrent, we´re old school mans.“ Na albume sa inak nachádzajú texty na rôzne témy (Wicked, Kiss byhammer, Walk as we talk…), ktoré majú vždy hlavu a pätu a spolu s hudbou pôsobia veľmi prirodzene. Za vynikajúci zvuk, mastering a finálne úpravy na albume môžu Malinant Tumour tento krát vďačiť Andy Classenovi zo štúdia Stage One. Materiál sa nahrával aj v GM štúdiu. Výsledný zvuk je hutný, dynamický, krásne zrozumiteľný, vynikajú gitary, basa aj spev.
Nový album sa skladá z jedenástich skladieb a dohromady trvá takmer štyridsať minút. Hneď úvodná „Hell Ride“ vás prekvapí svojím rýchlym spádom, podmanivými gitarovými rifmi a charakteristickým chrapľavým vokálom Bilosa, ktorý je veľmi dobre zrozumiteľný a človek ani nemusí mať pred sebou texty. Neviem čím to je, ale na poslednom albume sa mi zdá byť spev ešte o niečo prepracovanejší ako na predošlom „Overdose and Overdrive“. Nasleduje titulná pieseň „The Metallist“, ktorá má tiež poriadny náboj. V začiatkoch sa predstaví opakujúci sa úvodný refrén, neskôr sa pridáva spev a nechýba ani krátke sólo. Obidve piesne majú rock´n rollový nápev, no aj istú dávku, povedzme thrashovej tvrdosti. Nasledujúca „Fly High“ pokračuje v rýchlom tempe, ktoré kope gule, pre mňa najzaujímavejšia časť prichádza na konci skladby, kde sa objavujú d-beatom nasiaknuté rify. Štvrtá „Walk as we talk“ sa mi už navždy bude spájať s podareným videoklipom, ktorý Malignanti uverejnili ešte pred vydaním albumu. Treba trochu spomaliť tempo, pretože prichádza na rad „romanticky“ pomenovaná skladba „Kiss by hammer“. Vtipne nazvaná skladba „I want to die with no pants on“ sa ženie opäť v rýchlejšom tempe a niekde okolo prvej minúty prichádza pekná death metalová pasáž. Pieseň ňou však ani zďaleka nekončí, pretože koniec sa už nesie skôr v heavy – thrash nôte. Dalo by sa pokračovať „Missing Rebellion“, „1989“, „Rolling Coals“, „Swimming in Mud“ a poslednou „Wicked“, no nechám vám priestor na vaše vlastné úvahy. Spomeniem už len „1989“, ktorá sa nesie skôr v strednom tempe a pripadá mi, ako keby sa snažila vyrozprávať poslucháčovi už vyššie opísaný „príbeh“. Hlavným cieľom tohto možno príliš podrobného odstavca bola demonštrácia, že novinka je jednoducho hudobne pestrou zmesou a každý si na tu nájde ten svoj hit. Nepoviem, že z jednotlivých songov nepočuť často v súvislosti s Malignant Tumour spomínaný Motörhead. Nejde tu však podľa mňa o nejakú snahu o ich kopírovanie. Týmto spôsobom by sme totiž ľahko mohli skĺznuť k tomu, že napr. každá druhá thrashová kapela kopíruje Sodom, či Tankard. Okrem toho, ja v hudbe Malignant Tumour počujem aj odkazy na Discharge, Disrupt, či ďalšie D-beatové/crustové legendy, ktoré taktiež vychádzali práve z Motörheadu.
Pre Malignant Tumour a ich „The Metallist“ použijem možno otrepané, ale v tomto prípade pravdivé príslovie, že dozreli ako víno, resp. whiskey v dubových sudoch. Profesionálny prístup k celej produkcii, prezentácii nového albumu a aj samotnej hudby hovorí o rokoch skúseností, ktoré sa tu jednoducho museli odraziť. Hudobne novinku môžem ohodnotiť zatiaľ ako najlepšiu v ich diskografii, počnúc vydareným šatom na obale, až po jednotlivé piesne.
Hodnotenie 9/10
