Report – Srdiečko – Bratislava – 4.3.2017 – Zraz anonymných alkoholikov

Na úvod malá hádanka pre pamätníkov. Sama by som ju tiež neuhádla, keby som si to nepozrela, skoro mi oči vypadli, keď som zistila, že je to tak dávno. Kedy sa naposledy v lokalite Bratislava – Trnávka uskutočnil metalový koncert? Áno, bolo to pradávno, ale aby som bola presnejšia, písal sa rok 2003. Bol to „Roger fest no. 2“ a ostatné si už musíte zistiť sami. Roger fest v dobách minulých však prebehol vo vtedajšom DK Trnávka. Dnešný koncert sa uskutočňoval v známom pohostinstve, dalo by sa povedať kultovom – Srdiečko. Tento lokál okupujú štammgasti z priľahlých oblastí Trnávky. Hlavnú miestnosť tvorí v podstate veľký rodinný dom, v druhej sa nachádzajú priestory, kde sa konal koncert. Priznám sa, že som si to trochu nevedela v tomto priestore predstaviť, dnes však už viem, že táto krčma je stelesnením undergroundu, pravého, nefalšovaného. Ak sa tu ešte budú konať v budúcnosti koncerty, bude to pre niektorých kult niečo ako bol kedysi Hellraiser, či Obluda. Pre tých, ktorí tu nikdy nevložili svoju nohu len v krátkosti opis. Ide o starú krčmu s vonkajším aj vnútorným posedením. V miestnosti na hranie je malé vyvýšené pódium, takže hotový luxus, kapely nemusia hrať na zemi. Organizátorovi tohto podujatia sa z časti pôvodne otvorenej terasy podarilo vytvoriť back-stage. Od zvyšnej terasovej časti bol tento priestor prehradený drevenou konštrukciou zakrytou plachtami. Back-stageová časť bola krytá strechou a my obyčajní smrteľníci sme mohli posedávať pod Corgoň plachtou. Rozmaznanejšie chuťové slinky pivárov si určite trochu pohundrú nad výberom. Čapujú tu totiž len Corgoň a Zlatý Bažant, ktoré sú však za veľmi priaznivé ceny, veď kde už dostanete veľké pivo za 1 Euro. Okrem toho ho čapuje rokmi ošľahaná a skúsená výčapníčka, ktorá vás nenechá dlho smädnými. Toľko teda k interiéru, poďme k podstatnejším hudobným záležitostiam.

Spočiatku som sa trochu obávala, ako to dopadne s účasťou, keďže sa v koncertnej miestnosti zo začiatku nachádzalo len pár ľudí. Vyzeralo to ako súkromný koncert kapiel pre kapely. Počas prvého koncertu sa však priestor začal zapĺňať. Masaya bol až do tohto večera pre mňa neznámy pojem. Podľa opisu sme sa mali pripraviť prevažne na spŕšku HC tónov. Miestnosťou sa na úvod niesli dlhé, ťahavé tóny, pripomínajúce skôr „emo“, sludge a pod. Hneď na začiatku sa speváčke a gitaristke v jednej osobe podarilo pretrhnúť strunu a tak sme si po úvodnom ploužáku trochu počkali na opravu. Zostava Masaya sa skladá z už spomínanej ženskej vokalistky a gitaristky, basy, druhej gitary a spev, bicích. Najvýraznejšie sa pred ostatné nástroje derie prenikavý ženský spev, ktorý je raz čistý, inokedy sa snaží zájsť viac do hĺbok. Mne osobne pripomenul tento vokál našu bratislavskú už nefungujúcu formáciu Naive Fighters. Kapela niekoľkokrát počas vystúpenia spomenula, že nie sú grind-core kapela, čo však určite nebolo na škodu, veď rôznorodosť je korením koncertov. Čo mi avšak osobne dosť prekážalo bola miestami výrazne počuteľná falošná gitara a čas od času sa netriafal ani ženský spev. Vo výsledku to tieto dva faktory pôsobili na mňa dosť rušivo. Nakoľko je táto kapela na začiatku cesty, verím, že sa časom tieto aspekty vyvinú k lepšiemu, pretože vidieť, že ich hudba baví. Skupinu taktiež mohla potešiť podpora ľudí, pretože aj napriek pomalším tempám sa vpredu objavili prví „tanečníci“.

Po trochu rozpačitom úvode nasleduje ďalšia pre mňa neznáma banda s názvom, ktorý hovorí sám za seba – Ejakulujuci Kokos. Tak, čo to asi môžu hrať chalani za štýl? Áno, je to zábavný grind-core mixnutý s punkom. Na úvod aj na naladenie na „kokosovú havajskú vlnu“ nám pustili tuším Hafanana, ak ma moja pamäť neklame a potom sa už mohlo grindovať. Hudobníci boli tiež odetí v „havajskom“ oblečku. Za všetko hovoria názvy piesní v duchu – „Beach Bitch party“, Shark in the vagina“, Úchylní plácaní na otvor anální“, myslím že tu máme krížencov Gutalax s Vrbovskými Víťazmi. Kapela mala opäť aj poriadnu divácku odozvu vo forme poga, menších circle pitov a pod. Hudobne to síce nie je nič komplikované, no aspoň ja som sa dobre zabavila. Počas jednotlivých piesní zazneli aj vtipné komentáre a rozlúčili sa s nami piesňou – „Ležím na pláži s chlupatou paží“, ktorá sa mi už nenávratne vryla do pamäte svojim textom.

Minulý týždeň bola Flesh party, kde vystúpili aj Kandar. Čo však čert nechcel, samozrejme, že počas ich setu som bola plne zamestnaná distrom. Na moje šťastie som vedela o dnešnom koncerte a už len kvôli tomu som sem musela zájsť, vypočuť si ich chcem totiž už dlho. Na rozdiel od predošlého uvoľnenejšieho Ejakulujúceho Kokosu už išlo do tuhého. Hudobne išlo o veľmi nátlakovú záležitosť, aj keď aj tu sú niektoré žoviálne elementy. Za všetko spomeniem hlavne bubeníka (hrá aj Mincing Fury and…), ktorý po každej skladbe vyskočil zo svojho kresla a zahopsal si alebo urobil niečo iné. Basgitarista naopak pôsobil najpokojnejšie a gitarista (aj vokál), tiež čas od času hádzal do hľadiska ksychty. Po hudobnej stránke sa chalanom podarilo vykúzliť jednak dobrý a vyrovnaný zvuk, ale jednak dobre odohraný koncert. Mne osobne sa páči aj charakteristický vokál Topiho, pretože to hudbe dodáva ten správny „říz“ ako sa povie po česky. Samozrejmosťou bola zaplnená miestnosť, no tentokrát sa počas celého setu snáď ani raz nezvrhlo tanečné rošambo, všetci radšej počúvali.

Výdych, nádych, pivo, kofola, borovička, pivo (to som si vymyslela, keby niečo) a bubeník sa môže opäť posadiť za aparát. Spolu s ním sa stavajú aj ostatní členovia Mincing Fury and G.C.oQ.D. Čo vám poviem, je to proste klasika žánru. Show ako má byť, zloženie skladieb už overená klasika. Gitarista s basákom s bezdrôtovým aparátom, pobehujúci medzi ľudí, ktorí sa na tejto kapele opäť vybláznili do sýtosti. Nesmelo chýbať tradičné váľanie sa po pódiu. Možno sa to zdalo len mne, ale oproti posledným vystúpeniam trochu pokulhával zvuk. Basa aj gitara sa mi zdala občas až príliš dole na úkor spevov. Jeden z vtipných momentov bol, keď chceli chalani tuším pri skladbe „Devolution“ skákať, ako to majú vo zvyku, no strop v Srdiečku to dovoľoval len s vedomým ublížením si. Hold, nie všetko je ideálne.

Posledné kapely to majú obvykle 50 na 50. Buď je ich vystúpenie vrchol večera alebo na nich už nikto ani okom nehodí. Pre poslednú kapelu z Brna – Slup, to bol prvý prípad. Okrem niektorých jedincov, ktorí zalomili dávnejšie sa Slupky, postavili pred živé obecenstvo, ktoré bolo lačné po každej ďalšej skladbe. Ich perverzný do skoku gore-grind bol myslím pre všetkých ideálnym zakončením večera. Asi v strede setu sa zrazu vymenil gitarista Mařa s Ivanom zo Žriebädla, ktorý svojou improvizovanou hrou z hudby Slup dodal na chvíľu nádych black metálu, proste sa to nezaprie. Samozrejmosťou boli aj tanečné kreácie divákov a žoviálnosť kapely. Zakončenie večera na parádu!

Celý večierok mal (bez preháňania) skvelú rodinnú uvoľnenú atmosféru. Hudobníci si prišli zahrať, no aj pokecať, pobaviť sa, jednoducho nebolo tu to „profesionálne“ napätie a odmeranosť, ktoré najviac cítim na koncertoch väčších kapiel. Srdiečko je dokonalý priestor pre tento typ koncertov, ale určite nesadne každému, pretože je to tak trochu pajzel. Dúfam, že to nebola posledná akcia v tomto lokáli a ak aj áno, som rada, že som bola pri tom.

P.S. Chcem sa veľmi pekne poďakovať skupine Masaya, ktorá ma hodila autom do blízkosti môjho domova!
Nekvalitné fotky – autor tohto článku!

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj