Report – Vienna Metal Meeting 1 – Viedeň – Arena/District 19 – 8.4.2017

IRDORATH

Viedeň, to nie sú len Mozzart gule, Maria Hilfe Strasse, či katedrála Sv. Štefana, je to aj underground, ktorý má svoje miesto takmer v každej väčšej metropole. V minulom týždni v sobotu sa tak zišlo na jedno mieste a v jeden deň 17 kapiel z rôznych kútov sveta, no aj domáce spolky. Ťažko niektorú z kapiel označiť za headlinera, keďže zostava bola naozaj silná a rôznorodá. Na plagáte boli jednoznačným ťahačom a headlinerom Mayhem, no vzhľadom na veľkú variabilitu štýlov od black metálu, cez death metal, thrash, post metal by som povedala, že každý návštevník tu mal svoju hlavnú hviezdu večera. Areál sa hneď od začiatku zaplnil účastníkmi aj samotnými kapelami, ktoré sa medzi nami premávali bez hviezdnych manierov. Hralo sa na dvoch pódiách, vo väčšej „Aréne“ a v menšom „District 19“. Okrem niekoľkých vystúpení sa sety výrazne neprekrývali, takže z jednej sály sa dalo hneď prejsť na druhý stage. Kto ešte v týchto priestoroch nebol, ide o bývalé továrenské priestory, ktoré dnes slúžia kultúre. Miesto má svoju atmosféru a v lete tu snáď bývajú aj koncerty pod holým nebom. V budovách aj mimo nich boli bary a stánky s jedlom. Priestor je to naozaj parádny, kiež by sa takéto niečo podarilo vybudovať aj u nás. Hneď po otvorení sa do sál začali tlačiť prví návštevníci, takže všetko nasvedčovalo tomu, že tento jednodňový festival bude plný ľudí a tak sa aj stalo, pretože sa nakoniec tento event vypredal. Ako som už hore písala, na programe bolo až 17 kapiel, takže sa budem snažiť zhodnotiť vystúpenia stručnejšie, ako pri iných koncertoch. Ešte predtým, než sa dostanem k jednotlivým koncertom si dovolím poznamenať, že zvuk bol v prípade všetkých účinkujúcich kapiel výborný, takže k tomu sa ani nebudem vyjadrovať.

Ako prví odštartovali celé podujatie domáci IRDORATH. Hoci fungujú už od roku 2005, až do tohto dňa som o nich nepočula. Možno to bude tým, že ich tvorba sa mi zdala byť veľmi podobná všetkým iným black kapelám, nenašla som v ich hudbe žiadny element, ktorý by ma výrazne zaujal. Image musí byť, koncert ako taký bol odohraný dobre, ale nezanechal vo mne žiadne emócie. Na veľkom pódiu sa zatiaľ chystala odpáliť od podlahy ďalšia rakúska skupina – MORTAL STRIKE. Páni hrajú thrash metal starej školy (Kreator, Sodom) a svojim živým vystúpením mi zapasovali viac ako predošlý black metalisti. Prekvapujúca pre mňa bola aj účasť. Aréna bola jednak plná a jednak si za mnou ľudia pospevovali spolu s kapelou ich songy. Na to, že to bola úvodná kapela, milé prekvapenie.

V menšej sále sa už pripravili na stage jediní slovenskí zástupcovia na tomto koncerte – ČAD. Vo dvojici som ich ešte nemala možnosť vidieť, no hrajú tak už nejaký čas. Koncert bol odohratý dobre, ale Basia tam jednoducho chýba. Na druhej strane, kapela teraz znie o poznanie surovejšie. Vystúpenia, aspoň na Slovensku sú obvykle sprevádzané Pištovými predslovmi, takže som bola zvedavá, čo si pripravili v cudzine. Okrem „dankeschoen, Arschloch a pod. ma najviac dostala pieseň venovaná – Komisárovi Rexovi (tomu psovi, nie komisárovi). ČAD si dokonca užili aj podporu našich fanúšikov zo Slovenska, pretože pred pódiom sa tu zišli ďalší účastníci koncertu. Sťažovať si však nemuseli ani na nedostatok domácich. V Aréne pokračuje BLACK INHALE, domáca kapela. Na scéne sú od roku 2009, hrajú thrash – groove metal a dnes som ich počula po prvýkrát. Žiaľ, opäť trochu sklamanie, hoci podpora im nechýbala, oproti Mortal Strike ma ich hudba vôbec nechytala, ba až nudila.

Opäť sa presúvam do District 19, aby som si pozrela ďalšiu pre mňa neznámu skupinu, HC/thrash DISABUSE z Holandska. Fungujú už od roku 1987, čo je úctyhodných 30 rokov a túto informáciu nám naservírovali aj počas koncertu. Hudobne to nebolo opäť nič nové, no po trochu rozpačitom začiatku ma zaujali aj hudobne a zotrvala som až do poslednej skladby. Zahrali nám aj svoju novú tvorbu, majoritu však mali staršie skladby. Práve pri tomto bolo zaujímavé sledovať, či sa za tých 30 rokov odohral u tejto kapely nejaký vývoj, či je to slabšie ako v začiatkoch atd…novú pieseň, ktorú nám zahrali považujem za hudobne nevýraznejšiu ako staršie skladby.

Od špinavého thrashu sa presúvam do vznešenosti post rockových tónov s prímesou black metalu v prevedení domácich HARAKIRI FOR THE SKY. Posledný krát som ich videla na festivale Gothoom, kde sa mi páčili, takže som sa na ich dnešné vystúpenie tešila. Tentokrát som však zostala doslova obarená a sklamaná. Skupina pôsobila rozbito, bez emócii, no najviac ma zabíjali falošné tóny jedného z gitaristov. Nie, nebolo to len jedenkrát a v zásade neviem, kde sa stala chyba. Odozva ľudí na tento koncert však vyzerala, ako keby sa nič nedialo, možno som príliš precitlivelá. Z koncertu som teda odchádzala značne rozčarovaná. Ešte šťastie, že tu máme District 19 a s ním aj preplnenú sálu. O takúto plnku sa zaslúžila death thrashová skupina IZEGRIM z Holandska. Porekadlo – „za všetkým hľadaj ženu“ sa stáva v tomto prípade pravdivé. Kapele dominuje statná blondína s bass gitarou. Táto žena môže hravo svojim vokálom konkurovať všemožným death metalovým spevákom, hrou na basu však až tak nevyniká. V partoch kde spieva sa na base objavujú zväčša prázdne struny a to má tu bass gitaru dokonca 5 strunovú. Kto by to však tejto dáme neodpustil. Hudba sa drží skôr v stredných tempách s občasnými rýchlostnými výjazdami. Celkovo koncertu nemožno uprieť dávku energie aj atmosféry.

Keď už sme pri tej nálade, v Aréne zahajujú svoj koncert black metaloví BATUSHKA z Poľska so svojou „Liturgiou“. Naposledy som ich opäť videla na Gothoome, kde boli poslednou kapelou večera. Bola som zvedavá, ako na mňa bude pôsobiť vystúpenie v strede dňa. Scéna bola takmer identická s tou na Gothoome, v povetrí bolo opäť cítiť kadidlo.. Zvyšné detaily je snáď aj zbytočné opisovať, ak ste BATUSHKA nemali možnosť vidieť, určite to napravte, je to hudobný aj scénický zážitok. Voči atmosfére nemám jedinú výhradu, len sa mi zdalo, že po hudobnej stránke to bolo trochu lajdáckejšie odohrané. Možno to však bol len môj pocit. Overený priestor v District 19 praskal vo švíkoch. Svoj šialený a legendárny thrash death metal tu totiž došli vypustiť DEW-SCENTED z Nemecka. Oproti predošlým BATUSHKA to bolo, ako keby ste išli Trabantom a zrazu nastúpili do najnovšieho pretekárskeho auta. Voči koncertu DEW-SCENTED nemám jednoducho žiadnu výhradu. Bolo v ňom všetko, čo som očakávala, no predovšetkým bolo vidieť, že hudbu robia ešte stále aj pre radosť. Ich vystúpenie kopalo gule! Bol to neskutočne energický set, čo sa odrazilo aj na menšom kotli, do ktorého som sa trochu omylom dostala, staršie skladby striedali novšie, jednoducho paráda! Roky skúsenosti, výborná hra na bicie aj kompatibilita všetkých hudobníkov, to sa jednoducho nedá oklamať.
Aréna sa opäť hlási ku slovu, pretože nastupuje nemenej zaujímavá kapela – ASPHYX z Holandska. Death doom metal v podaní týchto starších pánov ma tiež zakaždým dostane. Hoci tento krát mi trochu chýbalo viac atmosféry, keďže Aréna je veľký priestor, pripadala som si trochu neosobne. Koncert opäť na výbornú, Martin Van Drunen sa dokonca ľudom prihováral bezchybnou nemčinou. Práve tohto pána v rokoch bez váhania označím za speváka s veľkým S. Zo skladieb zaznel mix starších aj nových, myslím, že setlist bol identický s posledným koncertom v Ostrave z novembra minulého roku.
Deň sa s poslednými tónmi ASPHYX prehupol do tmy a v District 19 sa schyľuje k tomu zodpovedajúci koncert CARONTE. Ide o rytmiku v pomalších tempách, s čistým vokálom a hlavne poriadnou dávkou clivoty. Set týchto Talianov bol oživením spomedzi prevládajúceho thrashu, death a black metalu a ľutujem, že som si ho nepozrela celý. Pre mňa príjemné prekvapenie a objav, ak budú po blízku, nebudem váhať. Keď som vošla do Arény, čakala ma tu už nastúpená americká thrash legenda – FLOTSAM AND JETSAM. Musím sa žiaľ priznať, že z ich vystúpenia som si pozrela len pár skladieb, pretože už som potrebovala trochu pauzu. Vystúpenie tejto kapely preto nedokážem zhodnotiť, iste sa však našlo množstvo ľudí, ktorí ho hltali plnými dúškami.

Myslíte si, že thrash metál povedal svoje posledné zbohom? Plná Aréna bola dôkazom, že ešte nepatrí na dejisko smrti, pretože na pódiu sú legendy thrash scény – SODOM. Ich doterajšie koncerty ma žiaľ vždy nejakým spôsobom minuli a tak som si túto jedinečnú príležitosť konečne ich vidieť nemohla nechať ujsť! Či už tu boli starí, či mladí, myslím, že títo Nemci dostali dnes každého, kto ich vystúpenie sledoval. Samozrejmosťou boli staršie aj nové kúsky. Z novších zaznela napr. skladba Caligula, alebo In Retribution, zo starších napr. Blasphemer alebo Bombenhagel. Čo dodať, pokiaľ bude hrať SODOM, thrash nie je určite mŕtvy, práve naopak. Keďže som si nechcela nechať ujsť vystúpenie SODOM, zameškala som celý set – THE RUINS OF BEVERAST, ktorý sa prekrýval s ich koncertom.

Z Veľkej Británie prišli predviesť svoju black metalovú show DRAGGED INTO SUNLIGHT. Slovo show som spomenula zámerne, pretože ich pódium bolo vyzdobené lebkami. Narazila som však na problém, pretože celá sála District 19 bola zaplnená do posledného miesta. Pozrela snáď len jednu skladbu a vzdala som to. Dúfam, že sa túto skupinu podarí dotiahnuť niekomu aj na Slovensko, aby som si celú ich hudbu a show mohla lepšie užiť. Na MAYHEM som sa zato dovalila až príliš skoro, miesto som si dokonca mohla vybrať. Idea, že kapela bude hrať len z kultového albumu „De Mysteriis Dom Sathanas“ je podľa mňa celkom zaujímavý marketingový ťah. Pripadá mi to trochu ako ťaženie z toho čo už bolo, lepšie to už nebude. Možno trochu tvrdé slová, priznávam, preto ich berte s rezervou. Pódium bolo samozrejme vyzdobené a pripravené na ultimátnu show. Hneď po prvých tónoch som však vedela, že toto ani náhodou nezvládnem celé. Paradoxne sa týmto pomysleným headlinerom podarilo urobiť pre mňa úplne nepočúvateľný bordel. Celé toto divadlo bol zaujímavý úkaz. V dolných radoch ľudia šaleli v kotly, hore bol zachovaný stoický kľud a ja som to po 4 skladbe proste nezvládla. Pre mňa to bolo naozaj nepočúvateľné a obdivujem ľudí, ktorí tam zostali na celé vystúpenie. District 19 zato ponúkal poslednú kapelu zo susedných Čiech – MALIGNANT TUMOUR. Títo chlapíci mi zapasovali po MAYHEM ako balzam na dušu. Hrali sa samé známe skladby, z najnovšieho vydareného albumu The Metallist, aj zo starých diel. Štruktúra setlistu bola veľmi podobná, ak nie rovnaká ako na poslednom Ostravskom veľkolepom podujatí. Za mňa to bolo super, výborné ukončenie večera a som rada, že som si mohla pozrieť vlastne celý ich koncert, vždy je to rock´n´roll, vždy je to zábava, metál, radosť počúvať.

Som veľmi rada, že som sa tohto podujatia mohla zúčastniť, pretože bolo krásne vidieť, že sa ešte máme aj my čo učiť. Organizácia bola bezchybná, všetko išlo tak ako malo, aj keď sa tu zišlo na jednom mieste veľa ľudí, žiadny konflikt som nezaznamenala, jednoducho pohoda, dobrá nálada jak u účinkujúcich, tak aj u divákov. Z dvoch koncertných sál mi jednoznačne viac pasovala hoci menšia, no útulnejšia Disctrict 19. Čo mi pripadalo ako celkom nešťastný krok, bolo prekrývanie sa časov, hlavne pri večernom programe. Lepším riešením by podľa mňa bolo, zosúladiť čas hlavných vystúpení. To už však nechávam na organizátoroch, pretože určite na takéto kroky mali svoje dôvody.
Za fotky ďakujem Martin Mayer
Viac fotografií nájdete TU.

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj