Myslím si, že nie je veľa koncertov, o ktorých sa dalo povedať, že sú jedinečné, že sa už opakovať nebudú. Klubové vystúpenie Master´s Hammer po dlhých rokoch sa dá považovať práve za takúto udalosť. „Master´s Hammer už počuť naživo nebudeme“, hovorí mi môj starý kamarát asi pred rokom…Pokrčím ramenami, však nie je to jediná kapela, o ktorej vystúpenie som prišla. Keď Master´s Hammer začínali, bola som v predškolskom veku, čiže táto legenda českého black metalu sa ku mne dostala až dávno po všetkých živých koncertoch a po vydaní najkultovejších albumov.
V tomto roku sa znenazdajky sa objavila správa o ich vystúpení na Brutal Assaulte. O niečo neskoršie, v druhej polovici mája tohto roku ohlásili klubový koncert v Prahe, v ktorom mali prsty opäť organizátori tohto festivalu v Čechách. Hneď po vytvorení udalosti na Facebooku, išli lístky ako „teplé rožky“, takže po dni si už ľudia, ktorí zaváhali mohli nechať akurát tak oči pre plač. V mojej e-mailovej schránke som si našla jedného dňa pozvánku na tento koncert. Išla som si oči vyočiť, pre mňa naozaj nečakaná pocta. A tak si sedím 13. 6. vo vlaku a mierim do Prahy.
Asi nemusím spomínať, že s vlakmi je to celkom lotéria, či už na Slovensku alebo v Čechách. Pristávam teda na „Hlavním nádraží“ a mám cca 15 minút na presun na miesto koncertu. Viem o presnosti koncertov pod hlavičkou Obscure Promotion a som si vedomá, že každá minúta po 20:15 už bude strateným tónom. Samozrejme, dorazím o 5 minút neskôr, takže zmeškám akurát „Vltavu“ od Cult of Fire.
Kým prejdem k zmienenému vystúpeniu predskokana, ešte na chvíľu odbočím. Zaujala ma totiž miesto konania – klub FUTURUM, kde som ešte na koncerte nebola. Ide o secesnú budovu z roku 1906 postavenú v pražskej mestskej časti Smíchov. Pôvodne slúžila budova ako tzv. národný dom, kultúrno – spoločenské centrum a táto funkcia je zachovaná dodnes. Po vstupe s majestátnou klenbou sa človek pokračuje ďalej do klubu po klenutom schodisku. Tu sa dostane k dvom miestnostiam, ktoré slúžia skôr na konzumáciu nápojov. Za nimi sa nachádzajú dva bary po stranách, v strede je hľadisko a v centre všetkého stojí pódium, ktoré pripomína poloblúkom tradičné divadlo. Nachádzajú sa tu totiž aj veľké ťažké závesy, ktoré aj tento večer poslúžili kapelám na odhalenie aj ukrytie pódiovky pred dychtivými zrakmi divákov. Miesto naozaj impozantné a vhodné na návrat legendy! Od architektonického okienka a malej odbočky poďme radšej k muzike!
Cult of fire nepatria ku skupinám, ktoré by ste mohli vidieť každý mesiac v inom kúte republiky (samozrejme nič v zlom voči aktívnym kapelám). Dá sa povedať, že vidieť Cult of fire naživo v Čechách patrí k raritným záležitostiam. Súčasťou ich vystúpení býva hudobný aj vizuálny zážitok a nebolo tomu inak ani v tento večer. Ako som už spomenula, na moju smolu som zmeškala „Vltavu“, takže som vpadla rovno do deja. Na pódiu sa vynímal veľký oltár pokrytý množstvom čiernych sviečok, samozrejmosťou boli lebky zvierat, ľudské ostatky, obrazy východných božstiev. Hudobníci boli odetí do čiernych habitov, so rôznymi symbolmi a s maskami na hlavách, po celej miestnosti bolo cítiť vôňu kadidla. Navodili naozaj zaujímavú atmosféru. Nakoľko už počas Cult of fire bola miestnosť napln
ená ľuďmi, bolo celkom ťažké nájsť vhodné miesto, odkiaľ by sa dal celý set skupiny dobre vychutnať. Zostal mi tým pádom priestor aj na menšie zhodnotenie zvukovej a hudobnej stránky. Zvukovo išlo o dobrú prácu, okrem niekoľkých väzieb bol zvuk vyvážený. Niečo odznelo z albumu „Ascetic Meditation Of Death“, ale aj z albumu „Triumvirat“, išlo o vyvážený setlist. V mysli mi zostala hlavne „Kali Ma“, pomalšia skladba z „Ascetic Meditation of Death“, ale napríklad aj známa „Satan Mentor“ z albumu „Triumvirat“. Čo sa týka hudobníckych výkonov, tieň padá na gitaristu za niekoľko nevydarených tónov, hlavne pri zložitejších vyhrávkach, tieto drobnosti sa však dajú prepáčiť. Celkovo išlo o veľmi vydarený koncert.
Hneď po skončení Cult of Fire sa vpredu začali tvoriť prvé rady, bolo to ako na koncerte veľkých popových hviezd, kedy si fanúšikovia snažia pre seba nájsť to najlepšie miesto. Ja som dala prednosť radšej čerstvému vzduchu a zvítania sa so známymi a kamarátmi a zároveň krátkemu zhodnoteniu toho čo som videla. Ešte pred koncertom sa búrlivo diskutovalo o zostave Master´s Hammer. Ja som to zobrala tak, že Franta si zložil pre seba tú najlepšiu možnú variantu a hotovo. To, že si naozaj vybral dobrých spoluhráčov, dokázal aj tento koncert, ale o tom až neskôr. Na pódiu teda stál František Štorm s gitarou, bassgitarista Vlasta Henych, gitarista Blackosh, tympanista Silenthell a bubeník Honzu Kapák. Ja osobne som sa viac obávala, že celé vystúpenie poznačí zlý zvuk alebo viac show ako hudba. V tomto som sa naozaj hlboko mýlila, nech mi teda satan odpustí.
Hneď na začiatku ma prekvapil opäť perfektný zvuk a vokál Frantu ako z albumov. Asi sa to ani po tých rokoch nedá zabudnúť. Azda najštýlovejšie pôsobil práve Franta, ktorý mal čierny klobúk, bielu košeľu a frak. Ostatní hudobníci mali na sebe klasické čierne tričká a nohavice, čiže oproti Frantovi tvorili akýsi protipól, ako by sa tým trochu snažili naznačiť, že on je tu ten „hlavný“. Možno však hľadám čerta tam, kde nie je. Aj Master´s Hammer sa postarali o show, vlastne sa to asi aj čakalo. Na pódium k nim pribehli dve holé ženy v maskách baphometov. Pre niekoho potešenie pre oči, no pre niekoho možno pohoršenie, panovala okolo toho myslím rôznorodosť názorov. Opäť len môj názor, podľa mňa išlo celkovo o spestrenie koncertu, len škoda, že si zhruba v polke celého setu dámy strhli masky obrie kozlov, stratilo to celé čaro. Tie isté ženy sa totiž už len premávali okolo hudobníkov s čiernymi vejármi. Pre mňa osobne to úplne stratilo atmosféru, trochu mi to pripomínalo nevestince z divokého západu, kde nahé ženy tiež sedávali pri hudobníkoch (klaviristoch) s vejármi v ruke.
Zloženie setlistu bolo pekne od začiatku, chronologické. Až koncertu a výberu skladieb patrilo albumu „Rituál“. Ich zoznam nájdete aj na konci, spomeniem však napríklad skladbu „Černá svatožár“, či „Pád modly“. Pokračovalo sa „Jilemnickým Okultistom“, ale ešte predtým sa nečakane objavuje skladba z albumu „Mantras“ s názvom „Typograf“. Hneď po nej prichádza na pódium krstný papa – Nergal z Behemoth, ktorý pokrstil znovu vydané vinyly. Nergal sana nás vrhol s angličtinou, no diváci ho vyzývali, aby namiesto angličtiny hovoril radšej po Poľsky. Mali sme tak zmiešaný poľsko-anglický príhovor, ktorý však nebol nijako výrečný, až mi to prišlo trochu ledabolé (opäť však len môj názor). „Mistrovo Kladivo“ teda pokračovali spomenutým Jilemnickým Okultistom, konkrétne troma skladbami. Myslím si, že na radosť mnohých sa nezabudlo ani na novšiu tvorbu, ako „Nordfrostkrampfland“ alebo „Vracejte konve na místo“.
Tradičný fingovaný odchod kapely musí byť aj keď je všetkým jasné, že sa musia vrátiť. V radách sa ozýva skandovanie Master´s Hammer, Master´s Hammer….! Na pódium sa vracajú spolu s nawarpaintovaným Nergalom. Čo mohla byť podľa vás posledná skladba? Áno, bola to „Jáma pekel“! Divácky efekt to malo vskutku podarený, väčšina ľudí bola vo vytržení. Pre mňa osobne to bol na jednu stranu naozaj perfektné ukončenie večera, na stranu druhú, Nergal pôsobil viac divadelne ako spevácky. Jeho vokál zanikal, vyzeralo to trochu, ako keby ani nevedel poriadne slová, občas niečo zaručal do mikrofónu. Ukončenie večera ako má byť.
Na záver si dovolím len krátke zhrnutie. Master´s Hammer ma doslova prekvapili energiou a výborne podaným výkonom, ich návrat na pódium bol naozaj vo veľkom štýle. Ako som už na začiatku celého reportu uviedla, myslím si, že tento koncert bol jedinečný a preto som rada, že som mohla byť súčasťou histórie, historických okamihov, ktoré sa už opakovať nebudú. Vycestovať zo Slovenska kvôli tomuto koncertu sa oplatilo a celý zážitok mi zostane ešte dlho v pamäti. Predpremiéra dopadla na výbornú!
Na záver uvádzam setlist, aby ste sa vedeli dobre pripraviť na Brutal Assault, či len tak pre zaujímavosť:
1. Pád modly
2. Věčný návrat
3. Géniové
4. Černá svatozář
5. Zapálili jsme onen svět
6. Útok
7. Typograf
8. Mezi kopci cesta je klikatá
9. Já nechci mnoho trápiti
10. Já mizérií osudu jsem pronásledován
11. Panuška
12. Nordfrostkrampfland
13. Vracejte konve na místo
14. Jáma pekel
Fotografie: Rastislav Kučera
Množstvo fotografií z tohto koncertu môžete nájsť na oficiálnych stránkach kapiel aj na iných, prevažne českých zinoch.
