Po dlhých šiestich rokoch sa do našich končín vrátila nemecká power/speed metalová legenda Blind Guardian. Keďže sa Nemci chystajú dať si dlhšiu koncertnú pauzu, nebolo čo riešiť a návšteva koncertu bola povinnosť.
Vlna horúčav, ktorá v týchto dňoch naplno udrela, dala na známosť, že v MMC to bude opäť poriadna sauna. Prišiel
som síce so solídnym časovým predstihom, ale do útrob klubu sa mi ešte veľmi nechcelo, predsa len som si ešte radšej spravil zásobu kyslíka v pľúcach, sediac vonku na terase a sledoval som prichádzajúce davy fanúšikov, ktorých zástup sa tiahol až na ulicu k semaforu. Hneď ako som prišiel dnu, som si to namieril k merchu a tu sklamanie. Blind Guardian mali iba jeden motív tričiek a po CD či LP ani pamiatky, čo trochu zamrzelo, keďže nedávno vydali nový živák. No nič teda, klub sa už poriadne zaplnil a chvíľu po ôsmej sa spustilo intro skladby The Ninth Wave, takmer desať minút trvajúci otvárak z posledného, dva roky starého albumu Beyond the Red Mirror a ovácie publika nemali konca kraja, keď na pódium napochodovala celá kapela a najmä Mr. Charizma, spevák Hansi Kursch. Po úvode prišli na rad skladby staršieho dáta a to Welcome to Dying a jedna z mojich najobľúbenejších, skvelá Nightfall. V agresívnejších skladbách, ako už spomínaná Welcome to Dying alebo v niektorých ďalších neskôr, zanikal Hansiho hlas, naopak gitary išli až príliš vysoko, neviem či to tak bolo v celom klube, alebo iba tam kde som stál ja, pretože kvôli plnke sa nedalo nejako veľmi meniť pozície. Jedna vec, ktorá ma prekvapila a pokiaľ viem nebolo to nikde ani avizované, kapela prehrala na komplet album Imaginations from the Other Side a napríklad takú The Script for My Requiem nemôžem dostať z hlavy ani pri písaní týchto riadkov, ďakujem páni z Krefeldu. Pri And the Story Ends to vyzeralo už pomaly na koniec, ale samozrejme iba na oko, bolo treba si dať prestávku a nadýchnuť sa trochu pred záverečnými prídavkami. Ako na prvý teda kapela vsadila na titul Sacred Worlds z predposledného albumu At the Edge of Time, po nej prišla na radu jedna z najkultovejších skladieb od strážcov a to Valhalla, pri ktorej publikum do zblbnutia spievalo refrén, naozaj jeden z najsilnejších momentov koncertu, keď vám
po chrbte až behal mráz napriek neskutočnému teplu. Absolútny záver teda obstarali nemenej kultové skladby, akustická The Bards Song (In the Forest) a vypaľovák na záver Mirror, Mirror.
Čo dodať? Napriek trošku nevyváženému zvuku, slabému merchu a horúčave (za tú ale nemožno nikoho viniť) to bol skvelý koncert a tí ktorí neprišli, môžu ľutovať, pretože ako som už spomínal v úvode, kapela si dáva na čas koncertnú pauzu.
PS: za fotodokumetáciu opäť ďakujem Palo Hudec-PH_otography http://www.facebook.com/PH.otography.PALO.HUDEC/ (na stránke nájdete celú fotogalériu) a Music Borders http://www.facebook.com/musicborderscom/?fref=ts
