Slnko už začína byť zubaté, noci chladné, rána sychravé, čas kedy sa aspoň pre mňa najlepšie počúva metal všeobecne, akýkoľvek. Lenže pozor, nový album Brute vyšiel už v marci tohto roku a hoci som si ho odvtedy vypočula neraz na CD, aj v elektronickej verzii, akosi sa dostávam k napísaniu recenzie až dnes. Možno aj preto, že v týchto dňoch vychádza limitovaná verzia Henchmen na LP. Predovšetkým však, lebo sa v tento víkend uskutočnil v Ružomberku koncert, kde odohrali Brute a veľmi ľutujem, že je to ďalší z ich koncertov, ktorého som sa nezúčastnila. Za celý rok sa mi nepodarilo vidieť ich ani raz, čo ma naozaj veľmi mrzí! Je totiž jasné, že momentálne hrávajú práve nový album, ktorý sa v tomto traktáte budem snažiť trochu rozpitvať. Osobné záležitosti však bokom.
Keďže túto recenziu budú čítať najskôr Slováci a možno jeden, dvaja zblúdili Česi, myslím si, že všetci, v krátkosti poznáte príbeh okolo vydania tohto albumu. Podstatné je, že Brute nakoniec po všemožných patáliách zakotvili, v tom čase ešte u relatívne nového slovenského vydavateľstva Slovak Metal Army. Poďme teda pekne po poradí a začnime so zostavou, ktorá album nahrala. S novým kúskom sa oproti „Pilory“ opäť trochu zmenilo zloženie. Pribudol nový vokalista – Fetus (Perversity – gitara). Na živo momentálne môžete počuť Mareka Barana na bicie, no tie ešte na album nahral Jirka Zajíc (Ahumado Granujo, Cult of fire….). Tvrdé jadro a srdce celej kapely zostáva nezmenené, je ním gitarista Štefan alias Steve, či Pišta a Rado na bass gitaru. Tu už sa dostávam k nahrávaniu, ktoré sa uskutočnilo vo Vranove nad Topľou, v overenom štúdiu Tretratrod a bicie sa donahrávali v Davos štúdiu v Čechách. Výsledok? Zvuk je v porovnaní s predošlým Pillory, surovejší, drvivejší, brutálnejší, no neznie umelo, čo sa mi zdá momentálne obľúbeným fenoménom, hlavne u zahraničných kapiel. V popredí možno niekedy až príliš počuť bicie. Spomínaný aspekt však samozrejme nenarúša znenie ostatných nástrojov. Vždy mám rada, keď môžem počuť spomedzi ostatné nástroje zreteľne bass gitaru a tej si tu naozaj dokážem užiť do sýtosti. Hneď v prvej skladbe Mutual Punischment (ak nerátam intro) ju je počuť výborne, no platí to aj pri ďalších skladbách.
Nedá mi nespomenúť v krátkosti aj cover a vizuál CD verzie. O hlavný motív sa postaral Peter Handzuš. Je to v podstate jediná vec, ktorá môže „pokaziť“ inak takmer dokonalú nahrávku, ale je to samozrejme trochu aj záležitosť vkusu. Na mňa osobne daný cover pôsobí veľmi umelo, hlavne ak si ho dovolím porovnať s inými, je to podľa môjho názoru dosť slabá práca. Je možno škoda, že nebol zverený do rúk nejakého skúsenejšieho grafika, chápem však, že to bola skôr otázka financií. Na druhej strane, vzhľadom na okolnosti, je skvelé, že sa nakoniec podarilo dať do kopy ako tak slušný vzhľad a následne aj merch. CD je potiahnuté motívom z coveru a vo vnútri nájdete booklet s textami (všetky sú v angličtine). Keď CD nadvihnete, nájdete tu zostavu, štúdio, vydavateľa, poďakovanie…proste všetky náležitosti. Dosť však o tejto stránke veci, podstatnejšia je predsa hudba!!!
Album má nad 35 minút, osem skladieb. Ako obvykle, na začiatku nesmie chýbať intro, podobne ako na predošlých albumoch. Začína sa z ostra skladbou Mutual Punischment, ktorá dáva tušiť s čím máme rátať na tomto albume. Doménou Henchmen je výborná syntéza brutality a melodiky. Zo všetkých doterajších albumov Brute sa mi zdá byť najnovší technicky a melodicky najprepracovanejší. Konštrukcia skladieb je tak značne rozmanitá. Striedajú sa melodické pasáže s rýchlymi. Práve tieto rýchle časti dodávajú celému albumu potrebný drive a brutalitu. Party na bicie tu nezahrá len tak hocikto a o zvyšku nástrojov netreba ani hovoriť. Všetko toto je sprevádzané vokálom Fetusa. Nech mi odpustia predošlí vokalisti, ale jeho farba hlasu mi do hudby Brute veľmi zapasovala, najviac zo všetkých. Pri počúvaní som sa občas nevyhla porovnaniam s inými kapelami. Najviac mi prerážajú dve, a to Suffocation a melodické časti, zabite ma, ale cítim tu Death, asi najviac v skladbe Walls of purple hue. Predtým, ako bol album vydaný, vypustili Brute prvé dve skladby, medzi nimi bola aj Lifeless Torsos. Myslím, že vedeli prečo! Táto pieseň ma z celého albumu pre mňa najväčšiu silu! Je tu melódia, ktorá sa vám vryje do hlavy a nedá sa jej zbaviť, vokál je perfektne zrozumiteľný, takže si môžete „pospevovať“ slová bez priložených textov. No jednoducho, pre mňa top skladba na albume. Tento album si zamiluje každý, kto má rád technický brutal death metal! Po hudobnej stránke, v tomto žánri, nemám veľmi čo vytknúť, pre mňa osobne, jeden z najlepších albumov tohto roku. Dalo by sa polemizovať, či prináša ešte Brute niečo nové, oproti iným kapelám v tomto 
štýle. Ja osobne si myslím, že naskladať skladby v podobnom štýle by možno kdekomu nerobilo až taký problém, no chýbalo by mu to, čím je Brute jedinečný a prečo si získal aj mňa! Asi ste už uhádli, čo mám na mysli. Je to „srdce“, ktoré do toho dáva Pišta, a to človek, ktorý má k hudbe blízko vycíti!
Ak ste sa v recenzii dostali až po tento bod, čo myslíte, ako je moje hodnotenie? Brute aj naďalej považujem za jednu z najpremakanejších death metalových kapiel u nás na Slovensku. Mrzí ma, že možno trochu nedocenenú zahraničím, pretože Brute by si naozaj zaslúžili hrať na veľkých pódiách. Zakončím to už len jednou poznámkou, rada by som vás konečne tento rok videla aj naživo, pretože som naozaj zvedavá ako bude znieť Henchmen naživo!
Hodnotenie 9,5/10
