Ku kapelám, ktoré zvyknú mať dodatok super, čiže kapely, či projekty známejších muzikantov, ktorí sa rozhodnú si urobiť radosť hraním, majú
tendenciu byť ľudia skeptickí. Niekedy to proste zaváňa vytrieskaním nejakého chechtáku navyše, pretože meno predáva. Samozrejme v okrajovejších žánroch ako je death metal, to zrejme neplatí, ale aj tak. Napadne ma aj tu niekoľko príkladov. Preto, keď sa ku mne odniekiaľ doniesla informácia, že Aad Kloosterwaard (Sinister), Mike Smith (ex-Suffocation) a dvojica Jason McIntyre a Lance Strickland zo Suture sa dali dokopy pod hlavičkou Voracious Scourge, mal som skôr zmiešané pocity. Aj keď mi je jasné, že hudobníci sú to top trieda, o tom sa nemusíme ani baviť. No, ale ako som sa ja mýlil. Moje zmiešané pocity zmietli zo stola silou prívalovej vlny tsunami.
Ide síce iba o Ep, ale je tak natlakované skvelými výkonmi, že ten striebristý disk pomaly sám vyskočí z krabičky. Intro Vaticination nás citáciou z Biblie uvedie do predzvesti nášho zániku, čiže Harbinger of Our Own Demise. Skladba odsýpa v slušnom tempe, ale ako v správnej “hitovke” aj tu je melódia, ktorá vŕta do vás ako ten povestný záhrobný červík. Po textovej stránke je jasné už z názvu o čo ide. Proste sa rútime do záhuby z rôznych dôvodov, ale najmä preto, že to máme nejak zakódované v DNA. V ďalšej skladbe Fortuity of the Deceived dýchne aj duch Suffocation. Ale je to proste samozrejmé, že vplyv kapiel, v ktorých muzikanti hrajú, či resp. hrali sa podpíše aj pod týmto albumom. Expiate the Depraved síce začína sypačkou, ale nakoniec je z nej zrejme najmelodickejšia vec z tejto
kolekcie, aj keď nasledujúca posledná Oracle of Repugnance je na tom podobne. V tej sa zhruba v polovici dočkáme aj úplne pokojnej pasáže, kde nám recitujúc text prednesie istá Katie Dobson. Zaujímavý protiklad ku zverskému Aadovmu vokálu. K jeho hrdelnému prejavu by som asi moc nedodával, každý kto pozná Sinister, alebo ich niekedy videl naživo, tak vie, že tento chlapík z Holandska má na hlasivkách vypálené slovné spojenie death metal, ako na nejakom stáde kráv.
Za parádnym artworkom, ako zo zlatej éry death metalu stojí Mark Cooper, ktorý má na svedomí obaly napríklad pre takých Master, Rings of Saturn či Vulvodynia. Dýcha proste z toho atmosféra takých krásnych malieb, akými sa pyšnia kultové albumy od Dismember, Benediction atď.
Čo by som ešte? Vlastne už nič. Možno trochu nadnesene poviem, ale to čím bolo pre pánbičkárov zjavenie Panny Márie, tým je pre deathmetalistov tento album. To hovorí jasnou rečou.
Hodnotenie: 10/10
