Morbid Illusion – In the Crypt of Stifled – Immortal Souls, 2018

Vždy som mal slabosť pre kapely zo Švédska. Ich charakteristický zvuk, ako keď banda kostlivcov hrá na xylofóne pohrebný evergreen Už ma obkľúčili…, ma za každých okolností vedel dostať a kapely ako Dismember, Grave, Desultory atď., zostanú navždy, sťa zhubný, nevyoperovateľný nádor v mojom srdci. Ale k jednej kapele som mal vždy trošku bližšie. Narážam na Vomitory. A prečo zrovna na nich? Pretože Morbid Illusion mi znejú miestami dosť podobne.

Morbid Illusion sú kapelou z mesta Uppsala a podla nich samotných, sú najrýchlejšou bandou z tohto mesta. No hádať sa veru nejdem, zmapované toto mesto nemám. Kapelu tvoria štyria morbídny iluzionisti – Andreas Hörmark ( basa ), Jesper Ojala ( bicie ), Isak Ekström ( gitara ) a Arvis Sjödin ( spev, gitara ). Mimo aktuálnej placky In the Crypt of Stifled majú na konte iba demo z roku 2012 a Ep Embellished with Blood z 2015. Za sedem rokov ich existencie som o nich síce ešte nechyroval, ale radšej neskôr ako nikdy. No ale musím poznamenať, že Immortal Souls mali zase šťastnú ruku pri ich výbere. Kapela je to síce mladá, ale ten drajv… Keď si tu tak sedím a hučí to tu na mňa na plné pecky, tak sa cítim ako Sarah Connorová pri plote v kultovej scéne z Terminátora 2, keď svet horel nukleárnym plameňom.

Úvod bez nejakej prípravy a hneď rana na solar. Aj tak by sa dal definovať začiatok It Came Back. Žiaľ, zase chýbajú texty a tak neviem čo sa to vracia späť. Ale zrejme to nebude nič milé a príjemné, ale nesie to fatálne následky pre ľudskú rasu. Severania vo svojej tvorbe umne kombinujú prvky death metalu ( ako švédskej scény, tak aj americkej brutality ) a dochucujú to štipkou grindovej korenitosti. Presne tento recept mali ( resp. majú ) už ich krajania Vomitory. Vokill Arvisa Sjödina sa hrnie až odniekiaľ z deviateho kruhu pekelného, čo je práve spojitosť s Erikom Rundqvistom. Skladby, ktoré okrem toho, že mi prestrelili dutinu lebečnú, ale nechali tam aj nejaký pozostatok, sa datujú do druhej polovice tohto umrlca. Ide o Served Severed, Facial Defleshing ( tu je cítiť aj taký ten grind, možno goregrindové tempo ) a Drenched in Battery Acid. Čím to je, že sa mi väčšinou zavŕtajú do sluchovodov skladby, z druhej polovice albumu, to netuším.

Určite chcem pochváliť artwork. Krásny, hnilobou a nervozitou, že príde čosi zlé, zaváňajúci obal. Nad tou pivnicou vyzdobenou ľudskými ostatkami nejakých neborákov, chýba už iba nápis free hugs. A človek blúdiaci životom, tam nájde zrejme niečo viac ako iba objatie.

No, myslím, že milovníci nechutných death metalových orgií, si aj pri tomto albume budú vrnieť blahom. Ostatní pozemšťania berte, alebo nechajte tak.

Hodnotenie: 8/10

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj