Report – Besnenie zbojníkov vol. 6 – FUGA – Bratislava – 14.4.2018

Besnenie zbojníkov sa stala tradičná akcia v Bratislave, ktorú majú pod palcom Catastrofy. Už niekoľko rokov sa uskutočňuje v klube FUGA, ktorý je rozlohovo menší, ale výmena priestorov za iný klub sa nekonala, pretože tradícia je tradícia. Prečo to spomínam? Akcia je natoľko obľúbená, že sa stalo, že sa niektorí ľudia ani nedostali na tento koncert. Minulý rok mi to pripomenulo americký klub, pred ktorým stoja ľudia šory. Tento rok organizátori dostatočne vpred oznámili kapacitu, nad ktorú sa už nebude púšťať, a tak to bolo na spôsob príď skoro, alebo už nemusíš chodiť vôbec. Ale trochu viac k večeru, ktorý bol pred nami. Na rozdiel od minulého roku odohrali len slovenské kapely a tak to bolo také slovenské besnenie zbojníkov. Koncert sa nezaobišiel bez zbojníkov v krojoch, chleba a soli, tomboly a dôležitého hosťa, Koníka zo Support Underground a jeho polovičky.

Program hovoril jasne! O 20:00 začína prvá kapela. Dorazila som cca desať minút po ôsmej a čuduj sa svete, prvá skupina Hrobár z Banskej Štiavnice už prevetrávala svoje struny a kopáky. Došla som o dve skladby, za čo mi patrí čierny bod :/. Pri vchode ma pokarhali aj samotní zbojníci, ale nebolo času dlho plakať nad nepočutými tónmi, radšej som išla počúvať čo ešte zostávalo predo mnou. V predných radách zatiaľ nebola veľká plnka, takže som sa postavila ako najbližšie sa dalo. Ako sa dalo čakať, v zadnej časti bol zvuk kvôli klenbe v tomto podniku menej ostrý, ale vpredu to bola iná káva. Nakoľko sa mi vzhľadom na túto tému nechce vracať pri každej kapele, dovolím si poznamenať, že zvuk sa mi tento večer páčil omnoho viac ako pred rokom. Neviem kto bol zvukár, ale bolo to nad pomery. A teraz už späť k Hrobárovi. Bola som na nich zvedavá, pretože ukážky skladieb ma zaujali. Trojčlenná formácia to rozbalila pekne z ostra. Hudobne sme sa točili okolo thrash metalových melódii, kde tu nejaký punkový rytmus, či crossover. Neviem kto je hlavou, ktorá vymýšľa texty, ale je to veľká devíza, pretože bez nich by to bol len thrash, podobný mnohým ďalším. K tomu všetkému sú melódie nenáročné na zapamätanie, takže o chvíľu si budete spievať aj s kapelou o hroboch, lopatách atď. Škoda, že celý set mal len zhruba 30 minút. Počas nich nám predstavili asi všetku doterajšiu tvorbu a upozornili aj na debut, ktorý vyjde čoskoro pod Support Underground. Takže, teším sa na túto novinku. Myslím, že nám tu vychádza z hrobov nová hviezda :).

Z Topoľčian prišla tento večer podporiť skupina True Reason. Zo začiatku mali nejaké menšie technické problémy, ktoré sa avšak vyriešili. Na rozdiel od Hrobara nezačali presne podľa programu, ale omeškanie bolo minimálne. Doteraz som mala tú česť s touto kapelou len online, maximálne na plagátoch. Na pódiu sa tlačilo až 5 hudobníkov. Bola som teda zvedavá ako tento potenciál využijú. Už po prvých tónoch som tušila, že toto nebude veľmi moja šálka kávy. Prečo? Skupina sa síce označuje hudobne ako HC, ale mieša aj prvky hip – hopu. Mám vskutku rada rôznorodosť a miešanie štýlov, ale tento mix mi proste nesadol. Možno to bolo spevákovou farbou hlasu, ktorá mi doslova pripomínala v niektorých momentoch Rytmusa, možno len mojim nastavením. Občas však má hudba True Reason aj svetlé momenty (opäť len z môjho pohľadu), hlavne keď sa viac oprú do HC stránky. Inak čo sa týka kvality, nemám žiadne výhrady. Koncert bol odohratý naozaj dobre, nedá sa povedať krivého slova. Na dôvažok, myslím, že o obľúbenosti skupiny hovorili plné predné rady. Množstvo ľudí sa dobre zabavilo, keďže vpredu sa stihol vytvoriť slušný kotol. To čo mňa až tak neoslovilo malo však evidentne úspech a tak sa prosím na moje slová nenahnevajte.

True Reason prehrmeli ako víchor a už sa hotovala Ataraxia. Táto skupina bola dnes jediným zástupcom grindcore a crustu, čo je vždy vítaná kombinácia. Áno, ich debut s rovnomenným názvom je jednou z mojich obľúbených záležitostí na našej malej scéne. Naposledy som Ataraxiu videla v Liptovskom Mikuláši, hoc v menšom klube, dobre sa to však porovnáva. Dnes som totiž zostala celkom prekvapená, ale k tomu sa ešte dostanem. Obsadila som si miesto v prednej časti, aby som na všetko dobre videla. Sála bola rovnako ako pri predošlých kapelách zaplnená, takže nebol veľmi priestor. Prekvapila ma omnoho lepšia zrozumiteľnosť spevu, ako v Liptovskom Mikuláši. Hudobne to malo poriadny drive a atmosférou úplne inde ako v LM. Svoju úlohu avšak zohral istotne aj fakt, že tentokrát vystupovali ako tretí v poradí, ľudia už boli naštartovaní a hralo sa pred veľkým publikom, ktoré si túto hudbu aj patrične vychutnalo. Počas koncertu sa vyskytlo aj niekoľko zábavných momentov, pričom jeden z nich bol napr. tento: Ataraxia ma skladbu s názvom „Obžerstvo“, čo je samo o sebe celkom závažná téma, ale keď po jej odspievaní spevák zahlási: „Teplo tu máte, ja som taký tlstý…“, nadobudla pre mňa komický charakter. Ďalšou epizódou bol už tradičný prípitok, ale k vrcholu všetkého patrila „veslovačka“. Čo to je? Ľudia si posadajú na zem a počas skladby „Bratstvo neohrozených“ veslujú, resp. napodobňujú veslovanie. Bola to zábava, to vám poviem, hlavne keď veslujete presne opačne ako všetci ostatní. Hrali sa takmer všetky skladby z debutu, ale spomeniem napr. Parazit, Vývrat, Vztýčená päsť, Realita…Na záver ešte jedna vec. Minule som si neodpustila poznámku o tričku basáka s nápisom Košice a keďže mi túto záležitosť pripomenul, tak módna polícia dnes zaznamenala na všetkých (ak nerátam neskoršie obnaženého bubeníka) členoch tričká slovenských kapiel (Thorwald, Medication Time, Human Humus). Podpora slovenských kapiel musí byť. Všetkým sa vystúpenie natoľko páčilo, že sme si vypýtali ešte aj prídavok. Tento set ma naozaj postavil zo zeme, takže chalani fakt, vydarilo sa vám to.

Vrchol večera bolo samozrejme vystúpenie Catastrofy. Myslím si, že mnohí boli zvedaví aj na ukážky z albumu, ktorý už onedlho má vyjsť pod hlavičkou Support Underground. Všetky máničky sa počas pauzy nazbierali do predných radov. Prísť si ladným krokom dopredu? Mission Impossible, Tom Cruise by to asi nedal. Ono by ani nebol problém nejako sa pretlačiť dopredu, ale pravdepodobne by mi niekto rozbil v prvom momente niečo na mojom tele. Inak povedané, vpredu sa to zvrhlo na miesto, ktoré si uzurpovali ortodoxní fanúšikovia, ktorí sa o oň nemienili s nikým deliť. Treba sa občas uskromniť! Samozrejmosťou bol kotol, ktorý ustal trochu len pri nových skladbách, ktoré ešte ľudia nepoznali. Bola to ako vždy jedna veľká smršť, kde lietali ruky, nohy a ľudia, ale ani samotná kapela sa nedala zahanbiť! Priznám sa, že som niekoľkokrát obiehala celú sálu, ale nakoniec som sa usalašila na schodoch, odkiaľ som na jednej nohe dobre videla na pódium. Neviem ako ostatní, ale ja som si väčšinu skladieb spievala spolu s kapelou, asi som nebola jediná. Niektoré skladby sa podľa môjho názoru budú čochvíľa spievať pri ohni na „metalových opekačkách“. Playlist sa skladal z overených hitov zo „Zbojníckeho tanca“. Na pretras došli aj spomínané dve nové skladby. Jedna bola pomalšia, menej hravá, pripadala mi štýlovo trochu mimo thrashu, počula som aj death metalové riffy? Musím sa priznať, že ma trochu vyviedla z miery. Druhá skladba však opäť bola jasná thrash vypaľovačka. Nie veľmi som zachytila textovú náplň, takže teším sa, keď si album vypočujem ako celok. Po odohratí posledných tónov sa na pódium dostavili zbojníci, aby rozdali ceny z tomboly a hlavnú cenu, balíček, ktorý venovalo vydavateľstvo Support Underground. Šťastie sa usmialo na nejakú dievčicu, tak snáď ju po ceste domov oň nikto neoraboval :).

Aj napriek protestom sa po tombole už ďalšia muzika nekonala. Nuž škoda, ale verím, že sa čoskoro vidíme! Celý večer utiekol strašne rýchlo. Akcia ako vždy nadmieru vydarená, takže teším sa na budúci rok! Nemám viac čo povedať.

Za fotografie ďakujem Činges Photography

 

 

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj