Report – Kvelertak, Čad, Sibiir – 4. 4. 2018, MMC, Bratislava

“Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť”. Prapodivná hláška z prapodivného seriálu Twin Peaks, sadla na tento večer. Nórski milovníci operencov, počúvajúcich na latinský názov Strigiformes sa zastavili po prvý krát na Slovensku, kam si odskočili z turné s Metallicou. Ako support sa predstavili ich krajania Sibiir a domáci Čad. Zostava pre mnohých zrejme lákavá.

V tento istý deň prebiehal dolu v Randali aj koncert Uada a Furia, takže aj keď ide o diametrálne odlišné štýly, fanúšikov si žiaľ tieto dve akcie navzájom kradli. Kvôli môjmu brutálne nabitému programu v ten deň som nevedel, či stihnem vôbec aj začiatok koncertu, ale kedže som sa naháňal, prišiel som ešte s poriadnym predstihom. Vybavil som si všetko potrebné a prišiel do sály, kde to ale okolo pol ôsmej zívalo prázdnotou, napriek tomu, že koncert mal začať o trištvrte na osem. Pre naozaj hŕstku fanúšikov začali bez zbytočných slov svoj set Sibiir. Zo základky si pamätám, že Sibír je časť Ruska, ale svoj Sibiir má aj Nórsko. Tento nórsky však nebol chladný, ale snažil sa fanúšikov rozpalovať. Satanžiaľ, aj napriek nespornej snahe sa im to nepodarilo. Nasadenie bolo u nich značné, ale nech som sa snažil akokoľvek, ich hudba ma proste nebavila ani trochu. Ich skladby mi prišli takmer všetky na jedno kopyto. Možno posledná bola niečím iná. Jediná vec, čo ma oslovila bol bubeník. Páčil sa mi jeho štýl a technika. Ale po koncerte som na nich počúval viac – menej chválu. Nuž, sto ľudí, sto chutí.

Po chvíli sa dostáva na vavrínovými vencami, soškami Radio Head Awards a neviem čím všetkým ovenčenými, Čad. Už v trojici, ale stále bez Bašky, za to s Hulom ako basgitaristom. Na rozdiel od ich aktuálneho tour s Malignant Tumour a Acid Force sa hrabalo o čosi viac v archíve ( na tour hrajú celý nový album + pár overených songov ), ale vytiahlo sa aj niekoľko peciek z posledného albumu Bastard. Tento album bol síce ocenený ako najlepší album za minulý rok, ale mne nejak veľmi pod kožu nevliezol. Preto som bol rád za staršie veci. Ale ich set mi prišiel nejako dlhý a ani typické Pištove kecy medzi skladbami ma nejak nechytili. Možno som ich už len presýtený. Predsa len ich vidím častejšie, ako môj rozbitý pohľad každé ráno v zrkadle. Pod pódiom sa ale aj strhol kotol a ľudí výraznejšie pribudlo, takže moje “remcanie” je zbytočné.

O desiatej sa zhasli svetlá a na pódium si to za tónov Apenbaring nakráčala nórska skvadra Kvelertak a spevák Erlend Hjelvik s vypreparovaným exponátom z kabinetu prírodopisu na hlave. Tej sove tentokrát aj svietili oči. Neviem síce ako to má pôsobiť, ale na mňa to pôsobí smiešne. Ešteže hudbu majú setsakra dobrú. Môžeme polemizovať, či popularita tejto kapely vzrástla po tom, ako ide ( nie prvé ) turné s Metallicou, alebo si ju Metallica ( resp. manažment kapely… ) vybral na základe ich kvalít a tým im urobili skvelú reklamu. No ale kapela má výrazný hitový potenciál, o tom sa netreba ani baviť. Kde tu vybafne riff ako od Judas Priest, niekde doslovne štadiónová hulákačka, ale všetko je to zabalené do takého punkového obalu. Aby sa nezabudlo, že Kvelertak je nórska kapela, tak otázka do pléna. Čo je najväčší hudobný vývozný artikel z Nórska? Áno, odpoveď znie black metal. A tak sú do ich skladieb umne vložené aj blast beaty, ktoré na moju dušu bažiacu po hudobnom extréme, pôsobili ako živá voda. Kapele publikom zobalo z ruky, čoho výsledkom bola Wall of Death a niekoľko stagediverov. Skok z pódia si neodpustil ani spevák, čo je sympatické. Inak taká interná poznámka. Som zvedavý či speváka nebolieva chrbát, byť neustále takto zhrbený a vyzerať ako ten blesk z loga AC/DC, dá zrejme zabrať. Čo sa zvuku týka, bol som síce úplne vpredu a ťažko sa mi to odtiaľ vnímalo, ale spevy boli dosť nízko a bolo ich ťažko počuť. Prišlo aj na prídavky, ktoré si publikum rázne vynútilo, ale behom skladby Heksebrann som musel odísť. V prídavkovej časti zahrali ešte vraj 3 alebo 4 skladby. S publikom sa ( ak sa moja pomocníčka nemýlila ) rozlúčili eponymným songom Kvelertak.

Tak obavy o prázdne publikum sa nakoniec rozpŕchli, aj keď škoda toho, že sa konajú dve akcie takto naraz. Zbytočne si konkurovali.

PS 1: Za fotky ďakujem Martinovi Mayerovi ( celá fotogaléria http://www.flickr.com/photos/101601909@N07/sets/72157667648528388/with/40468655345/ ) a Metalirium http://www.facebook.com/metalirium/ 

PS 2: Za pomoc s reportom ďakujem Dominike Bátorovej.

Avatar photo

Autor: Mrkva

Zdieľaj