Report – Buried in the Blood – 12. 5. 2018 – Klub Lúč, Trenčín

Podľa hesla: „Najlepšie akcie bývajú neplánované“, som si to strihol do Trenčína zase raz. Kedže sa mi rozsypala partia na Vienna Metal Meeting a byť doma je proste hriech. Koncert organizovala partia smrťákov z Dehydrated, ktorá priniesla zaujímavú zostavu. Žiaľ divácka účasť bola veľmi slabučká.

Kvôli mojej nepozornosti som nestihol vlak a prišiel do klubu až okolo pol ôsmej. Začiatok bol písaný na siedmu a tak som myslel, že jedna kapela už prefrčala mimo mojej zrakovo-sluchovej súpravy. Našťastie pre mňa a na smolu pre kapely a tých pár ľudí, ale nastal časový sklz. Začínalo sa teda až cca o ôsmej.

Na štartovací rošt sa teda ako prvá kapela, postavila banda Old Coccots. Bizarný názov, ale to je fuk. Pre mňa kapela vlastne neznáma, iba to meno a logo som už niekde zachytil. Pána speváka odniekiaľ z koncertov z videnia poznám, ale netušil som, že má kapelu. No, pleskli nám do tváre celkom slušný melodický death metal, sem tam esteticky poprášený thrashmetalovým popraškom, ako keď behom zimy nečakane napadne sneh a dopravná situácia v hlavnom meste naberá na vážnosti. Na záver prihodili aj cover od Amon Amarth, ak ma môj vlastný metalový archív v hlave nemýli, tak to bol song Pursuit of Vikings.

Od old schoolovejších postupov sme sa presunuli k trošku mladšiemu štýlu v rámci death metalu. Z mesta „tvarúžkú“ a celkovo pokazených syrov ( ako si oni sami povedali ), teda z Olomouca, sem zavítala demolačná parta Crystalepsy. Len škoda, že nemal byť na nich kto v kotli. Takže kladivá, crabwalky a podobné veci sa nekonali. Iba jedného fanúšika, ktorý to nejak veľmi prežíval a takmer sa dostal do bitky, radšej vyviedli von. Sranda. Ale humorom sršala najmä kapela medzi skladbami, keď si uťahovali jeden z druhého. Najmä pán gitarista je držka. Oslovili ma celkom dosť najnovšie veci, ktoré znejú fakt sľubne, takže perte do nás to splitko a nový album, ale rýchlo! A díky za intro z Hellraisera, ja tú hlavu plnú klincov mám proste rád. A trošku zarýpem, chýbala mi basgitara. Skúste niekoho pohľadať, hoši ušatí.

Ak Crystalepsy sršali vtipom, tak Lepra a jeho nitrianski potratoví bombardéri Abortion, to bola stand up comedy za doprovodu grindcoru. Videl som ich x-krát, ale na tých hláškach sa musím stále smiať. Ako som v prome spomínal, že pribrali druhého gitaristu, tak dnes boli pre zmenu zase iba v trojici, pretože Libor zvučil nejakú inú akciu. Nevadí, aj tak to hustili vo veľkom štýle. Rokmi ošľahané skladby ( tak ako Vysielač Zobor ) Bomby na Nitru, Who Controls Gods či Give Me Leader ( tá zaznela dokonca dvakrát ) pretkali aj niekoľkými novšími a konečne sa to trochu rozhýbalo aj pod pódiom. Nechýbalo ani uťahovanie si z true heavy metalu ála Manowar, či jediný cover ktorý vedia zahrať, teda You Suffer od Napalm Death. U mňa spokojnosť.

Tak ako sme začali v death metale klasickejšieho strihu, tak v ňom aj končíme. Bloody Obssesion poznám iba z toho, že pred nejakým časom vydali album prostredníctvom Pařátu. No dámy a páni, zaslúžil by som poza uši. Veľmi solídna muzika. Akurát po dvoch vtipálkovských kapelách, prišli na radu najprv drsné výrazy tváre a pózy ako z predpeklia. Ale teplo z reflektorov a nejaká tá divácka kulisa ( konečne… ) rozmrazili aj tento metalový pátos. Inak najviac ma chytila Lamentation of the Fallen a citácia z Conana o tom, čo je v živote najdôležitejšie. Ja mám o tom ale inú predstavu. Opäť sa pridávali nejaké songy, aj keď kapela začínala mať strach, či aj túto maličkú session potom nerozoženú chlapci v zelenom, kvôli pokročilej hodine. Nič také sa samozrejme nedialo a niečo po dvanástej bolo hotovo.

Klub Lúč som navštívil iba druhý krát a keď som tu bol niekedy pred pár mesiacmi, tak mi vadil zvuk, pretože som odchádzal defacto hluchý odtiaľ. V tento večer bol zvuk v poriadku a to som Bloody Obssesion sledoval spredu, meter od reproduktorov. Akurát Leprovi stále pískala basa, takže bol nútený permanentne hrať. No a za ďalšie, ozaj mrzí tá divácka účasť. K tomu sa aj po koncerte v príhovore vyjadril Elevo, niečo asi cez 30 ľudí je ozaj smutné.

PS: fotky zase iba na telefón, takže kvalita tomu zodpovedá.

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj