Report – Hard Music in Trnava vol. 1 – 26. 5. 2018 – K Ten klub – Trnava

Už som takýchto koncertov zažil veľa. Ale je to ťažké na to písať nejaké zhodnotenie a hlavne býva smutný pohľad do totálne prázdneho publika. Možno je to teraz naozaj prekoncertované a ľudia sa už chystajú na festivalovú sezónu, alebo ja neviem čo. Ale keď je viac ľudí z kapely na pódiu, ako maniakov, ktorí by sa mali baviť, asi je čosi zle. A pri tom zostava bola relatívne lákavá.

Štart bol stanovený na siedmu hodinu. O siedmej okrem mňa, mojich troch parťákov, barmana, zvukára, dvojice, ktorá vyberala vstup a kapely, ktorá sa zvučila, nebolo v klube ani nohy. Aj preto sa začiatok posúval a posúval až na pol deviatu, aby kapela nehrala pre úplne prázdno. Takže úvod zaobstarali organizujúci Dysanchely. Tak ako sa vrah vracia na miesto činu, tak aj ja sa tu s nimi stretávam znovu po čase v tom istom klube, vlastne po prvý krát odvtedy čo tu krstili album Reborn. Dnes bez basáka, ktorý je vraj na „líbankách“ ako nám bolo oznámené, zato s výdatnou porciou songov z posledného vydareného albumu. Naozaj z tejto muziky ide taký ten duch In Flames, keď im ešte išlo o hudbu a nie iba o promenádovanie sa medzi adolescentami. Po zvukovej stránke mi to prišlo dosť „vyhúlené“ a po ich sete som bol riadne ohučaný. Ale v podstate človek ide s cieľom počúvať hlasnú muziku, tak to beriem.

Po nejakej tej chvíľke sa dostavili na pódium Nitrančania Empyrion. Tých som už tiež hodne dávno nevidel, tak som bol zvedavý čo je u nich nového. No gitarista zhodil dlhé vlasy. Inak je všetko tak ako si pamätám. Dôkazom toho, že sa pomaličky posúvame u nich k novému albumu, bola aj nejaká tá ukážka z novej tvorby. Ide sa v zabehnutých koľajach, ale prišiel mi ten kúsok o čosi melodickejší, takže uvidíme čo sa z toho vykľuje. V „publiku“ už bolo badať aj nejaký ten ostýchavý pohyb. Keď sa spevák spýtal, či majú ešte pridať nejaký song a z opozície prišla nejaká nejasná odpoveď, tak ten song prihodili. Aj keď sa to úplne vyľudnilo a nedalo sa vyhnúť poznámke – kam všetci išli do prdele? Kapela si ale z toho sama robila srandu, že ak by sa ešte raz spevák spýtal, či pridajú ďalšiu vec, tak mu asi dá niekto po papuli. Hm, asi by ale ani nemal kto.

Do tretice sa dostavili štyria ogaři z Moravy, počúvajúci na meno Melancholy Pessimism. Na nich som naživo narazil po prvý krát, ale sú v tej mojej kotrbe vedení ako kultová záležitosť. Po, ak sa nemýlim piatich rokoch nečinnosti, tak Vlasta minulý rok túto hydru znovu prebral k životu a tak brázdia pódia zase kade – tade. Ich setlist išiel z úplných prapočiatkov, z dema z roku 1992 zaznela na úvod eponymná vec, až sme sa postupne prepracovali k novším veciam. U kapiel mám rád, keď sa zase neberú príliš vážne a to je tento prípad. Keď sa nejaký fanúšik spýtal, či by nemohli zahrať nejaký black metal, tak Vlasta zjavne zaskočený touto otázkou nelenil a predviedol kolaboráciu death/grind brutality a moravského folkóru. Ako odpoveď to myslím stačilo. Rozkrútil sa aj kotol, no dobre, toto bol taký mini kastról, ale tých štyri a pol človeka malo aspoň ozaj radosť z muziky. Dokonca prišiel rad aj na prídavok. Apropo archivár trnavského death metalu Vajko poznamenal, že Melancholy Pessimism sa vrátili do Malého Ríma po dvadsiatich šiestich rokoch, to iba tak na okraj.

No na to, že išlo vlastne čo sa týka návštevnosti o verejnú skúšku, tak kapely hrali slušne a ani pohľad do prázdna ich nestopol. Poďakovať treba chalanom z Dysanchely a dúfam, že takto žalostná návšteva nezabráni niekedy v budúcnosti organizovaniu Hard Music in Trnava vol. 2.

Avatar photo

Autor: Mrkva

Zdieľaj