Report – Slamtastic Party – 19. 5. 2018 – Collosseum Club, Košice

Trvalo to dva roky, ale pokračovania Slamtastic Party sme sa dočkali. Na umiestnení v metropole východu sa nič nezmenilo a tak som teda ešte s jedným vyvrheľom spoločnosti, nastúpil na vlak a podujal sa zase raz na tú zhruba 400 kilometrovú cestu. Čakalo nás šesť kapiel zo šiestich krajín, takže to bolo pestré čo do zemepisných bodov.

Klub otváral svoje útroby o piatej a o pol šiestej spustilo svoj set „tvarúžkové“ trojkombo Crystalepsy z Olomouca. Za posledný týždeň som ich videl druhý krát a dali to podobne ako sedem dní predtým v Trenčíne. Takže na úvod maestro Pinhead zahlási, že on je bolesť a hudobná bolesť ( iba pre nezasvätených ) už otriasa blanami reproduktorov. Ako som spomínal v reporte z Trenčína, že kapela srší humorom a medzi skladbami sa členovia navzájom doberajú, tak v tento večer to bolo viac – menej bez kecov, pretože bolo treba dodržiavať časový plán. Ale celkovo to bol podarený set, akurát zvuk mi prišiel nejak dosť potichu, čo sa pri ostatných kapelách už napravilo.

Prstom na mape sme prešli nejaký ten kilometer a odchádzame z krajov olomouckých syrečkov, ponožiek v sandáloch a kvalitného piva, výrazne na východ, až pokým nezačneme svietiť ako svätojánske mušky od dávky radiácie. Na pódium sa totižto dovalili Ukrajinci Schizogen. Ak sa nemýlim, tak o tejto kapele som doteraz veľmi nechyroval, ale pred koncertom som si ich pár krát zbehol a môžem povedať, že som sa na nich tešil. Trošku technickejšie viac ladení ako Crystalepsy, skôr brutal death ako slam. Spevák v tvári pôsobil naozaj dojmom, ako by chcel niekoho umordovať, ale potom pri merchi bol milý a zhovorčivý. Vydali doteraz iba jeden album a tak na konci svojho setu prišiel čas na cover. Výber padol na legendárnych vyvrhovateľov rodidiel z Dallasu – Devourment a ich hitovku Babykiller. Aj zvuk už bol v poriadku, takže spokojnosť bola badať na mojom šibalskom úsmeve.

Už ožiarení sa vraciame zase na západ k haluškám, borovičkám atď. A aby som bol presný, tak si to nasmerujeme do tmou zahalenej miestnosti, kde znepokojivo preblikáva žiarovka a keď utrieme usadenú krv na okne, uzrieme popisnú tabuľu, na ktorej sa odliepajú písmená, ale ešte sa dá prečítať názov Hlohovec. Samozrejme tá miestnosť patrí kafilérií a hlavní porážači sú štyria. Traja už črevami ošľahaní a smrťou otupení, plus jeden naturalizovaní ( už vlastne nie ) novic. Sranda, že Craniotomy za 20 rokov existencie ešte Košice nenavštívili. Takže debut. Aďo aj so sadrou na ruke ukázal, že je hodným nástupcom Pyga. Nechal na pódiu okrem hlasiviek všetko nasledovné asi až po močový mechúr. Predzvesťou nového albumu bola skladba, roztomilo nazvaná Necropedophilic Mania. Roztočil sa na nich už aj kotol poriadne, prišli nejakí vzduchom lietajúci dobrodruhovia, proste párty sa rozbehla. Čo viac dodať? Tiež som si svoje odkrúžil v kotli, pokiaľ som neprišiel k zisteniu, že mi chýba kondička.

Mapa strednej a východnej Európy už nestačí a tak chytám do ruky glóbus. A smerujem hlboko dolu, dolu až k vraj najnebezpečnejšej oblasti prírody, kde vám aj komár odkusne hlavu, nakladie do zúboženého tela svoje potomstvo a ešte sa na tom pobaví. Ako prototypy Austrálie vtrhli na pódium Blade of Horus. Kto čakal nejakých serióznejších muzikantov, kvôli názvu kapely, tak asi zostal zaskočený. V mytológií sme sa zrejme vŕtali ( kto to ale rieši, aj tak tu textom ani sám Ra nerozumie ), ale iba tak rozmýšľam či tá „pucka“ na hrudi speváka bola vytetovaná, alebo nakreslená. Inak sám spevák by mohol z fleku nastúpiť ako záskok Tarzana z rodu opíc, týpek každým „coulem“. Zaujal aj basák s dredmi ála Chris Barnes. Ale k hudbe, skvelo zahraný technický brutal death, kde to miestami smrdelo napríklad takými Necrophagist. Na konci setu bystré ucho započulo známu melódiu a prihodili do pľacu cover od BehemothOv Fire And the Void, ak sa nemýlim. Kotol rozkrútený na Craniotomy neustával a zostávali ešte dve kapely.

Cestou od smrtiacich protinožcov ale chcíplo GPS. Wormhole sú vlastne americká kapela, ale zostava je medzinárodná. Každopádne Wormhole predviedli serióznejšiu formu extrému. Za mikrofónom som čakal Duncana Bentleyho z Vulvodynie, ale nakoniec tam stál pre mňa neznámy kriklúň. Zrejme som si ich mal viac naštudovať popredu, moja chyba. Myslím, ale že po hudobnej stránke sú si podobní s predchádzajúcimi Blade of Horus, aj keď tu trošku ustupuje technika a na rad sa viac dostáva slamové drtenie kostí v priamom prenose. Inak som rád, že doslovné drtenie kostí nenastalo, pretože aj tu som sa ocitol v kotli a miestami som nevedel, či mám hore hlavu, či nohy.

Šiesta kapela, šiesta krajina, štvrtý kontinent. Opäť strmo dolu na juh, priamo do Juhoafrickej republiky. Vulvodynia sa vrátila na Slovensko po roku. Minulý rok sme s nimi zažili devastačnú prvomájovú oslavu, tento rok demolizovali o kúsok ďalej. Nového albumu sme sa zatiaľ ešte nedočkali, ale nejaké ingrediencie sa v „peprnej“ kuchyni už chystajú. Nejako v poslednom čase počúvam, na nich kritiku vo forme toho, že nie sú nič extra a podobne. No možno hudobne nejde o nejaké zložité veci, kde sa to hmýri technickými finesami, ale sála z nich charizma a vedia napísať skladby, ktoré sú aj v tak extrémnom žánri ako je slam, chytľavé ako choroba šialených kráv v okolí anglického vidieka. Za pravdu by mi dalo určite publikum na tejto akcií. Rozmýšľam, kedy som naposledy videl ľudí, ktorí normálne stoja do radu, aby si mohli skočiť z pódia. Priznám sa, tiež som neodolal. Pri titulnej skladbe z posledného albumu Psychosadistic Design prišiel k mikrofónu ako hosť, boss Lacerated Enemy Records, inak samozrejme spevák Godless Truth, Zdeněk Šimeček a vychrlil nejaké tie ľúbezné tóny do tohto kapelného šlágru. Škoda toho, že o desiatej večer sa v tomto klube musí končiť, pretože publikum si ešte pýtalo skladby, aj kapela bola k tomu odhodlaná, ale žiaľ pravidlá, sú pravidlá.

No, na to, že to bola masakrálna hostina o šiestich chodoch, tak to prešlo až desivo rýchlo. Dúfam, že na ďalšiu Slamtastic nebudeme čakať dva roky, ale stane sa z toho každoročná záležitosť. Teda držím v tom palce Lucasovi. Škoda, že neprišlo viac hláv tentokrát ( torzá nerátam ), ale uznávam, že kolízia dátumov s Nice to Eat You festom urobila svoje. Tak snáď nabudúce.

Foto: Mrtvolka

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj