Betón – pevná stavebná látka, vytvorená stvrdnutím betónovej zmesi, alebo miešaný drink, ktorý ako poznamenal jeden známy, páchne ako pohrebný
veniec. Necítim sa ako stavbár a už vôbec nie ako barman. Beton, ktorý mám ja na mysli, pochádza z Bratislavy a drtí muziku na pomedzí crustu a death metalu. Ale tak, neznáme meno to rozhodne nie je. Predo mnou tu pristála kompilačka prosto nazvaná Discography, zahrňujúca songy z rokov 2006 – 2016. Táto placka vyšla u mexických Mundo en Kaos Records, ktorí tak majú okrem včerajšieho víťazstva vo futbale nad Nemeckom, ďalší dôvod oslavovať. Aj keď toto bol ten prvý, čo tam po kopanej.
Začíname tými najnovšími vecami, teda deväť songov albumu Konský kokot ( rozmýšľam, či mala niekedy nejaká slovenská kapela ešte viac nekompromisný názov albumu ). Aj keď trochu poprehadzované poradie oproti pôvodnému albumu. Ale hitovky sú jasné – Vajnory, Metalový plecniak, Satanove rifle. Mňa najviac baví Obezita a komplexy/Autanko. Asi to bude tým ženským spevom, či kieho čerta. Kedže je toto posledný škrt v diskografií, tak aj zvuk je veľmi fajný. Čitateľný, ale zároveň drsný a špinavý. Basa brble ako cestujúci bez spiatočného lístka, voľne pohodený vo vlaku uháňajúcom do pekla, spev ako keď by sa L.G. Petrov zbytočne snažil vykašlať hlien uložený už nejaký ten piatok v dýchacej trubici, gitary znejúce tak švédsky, až
začínate vidieť žlto – modro a celý tento ansábel tlačia dopredu punkovo znejúce bicie. Pod všetkým tým šmakóznym randálom, tam ale aj tak bije rock n rollové srdce. Vlastne takto nejako by mal znieť zmetalizovaný crust non plus ultra. Že tam je cítiť vplyv Wolfbrigade či Disfear je jasné, ale prečo si nezobrať štipku od najlepších a zmiešať to so svojimi postupmi a vytvoriť z toho čosi dobré.
Od songu Náboj sa posúvame po časovej priamke dozadu ako tá partia chalanov na plti vo filne Cesta do praveku. Zvuk je tu povedal by som viac punkový, rozumej garážovejší. Čo je úplne pochopiteľné. Práve Náboj a Súmrak pochádzajú zo splitka so Skeleton. Ďalšie dva songy Detonátor a Konvoj sa zase radia k splitku s Besthoven – Different Wars… But Still the Same Victims. Nasleduje coversong Strike of Mankind od Švédov Uncurbed, ktorý sa mi ale nepodarilo vypátrať, kde v kovošrote ho vyhrabali. Tu by som sa stopol. Potiaľto je aj zvuk ešte v pohode, ako keď sa dvojica kostier nežne laškuje na plechovej streche. Nasledujúce songy zo splitka s Čad, ktoré sú už jedenásť rokov mladé, znejú už dosť undergroundovo. Najmä hlasitosť išla dosť dole, až som mal pocit, že mi zase chcípla technika, keď som to mal pustené pri iných povinnostiach. Ale na hitovosti to neuberá, Naveky nasratý a Otroci strachu by strávil možno aj Jopo, keby ešte uvádzal Deku. Po troch minútach ticha mi tu ešte zašramotilo čosi, song F. O. A. D., čo asi nie je treba vysvetlovať, čo znamená táto skratka a je to motto aj celej kapely.
Upozorňujem na nakuknutie do bookletu a prehliadnutie si tej sranda – koláže. Alkoholicko – všakovaké príbehy si z tých fotiek dokážete odčítať aj sami.
Tentokrát sa zdržím bodovania, nemalo by to nejak zmysel, vzhľadom na to, že tu ide o kompilačku z rôznych období kapely.
