Report – Suffocation, Craniotomy, Perversity, Bloody Redemption – 15. 6. 2018, Rock Club Tartaros, Banská Bystrica

Opisovať fanúšikovi death metalu, kto alebo čo je Suffocation, by bolo tak zbytočné, ako ja neviem, napríklad vykladať Svedkom Jehovovým, aby vás neotravovali. Táto legenda je tu relatívne často, vlastne behom roka priniesli svoj nadpozemský randál na naše územie už potretí krát. Ja som ale kvôli viacerým nevysvetliteľným okolnostiam ( asi to pošlem ako návrh na scenár pre Akty X ) uvidel mistra Hobbsa a spol. po prvý krát. Žiaľ, kvôli zdravotným ťažkostiam vypadli z programu Nemci Profanity, na ktorých sa tešilo nemalé percento ľudí, takže support bol čisto slovenský. Brutal death/slam v podaní Craniotomy a old schoolovejšie bandy Perversity a Bloody Redemption.

Bloody Redemption vtrhli na scénu vlastne nedávno, ale ich debutový album Infected Minds ma posadil na moju krásnu prdel. Trikrát som sa vyskytol na ich koncertoch, ale až teraz som si ich mohol naozaj vychutnať. Pred rokom ako support Vital Remains som ich nestihol a v Beluši sa na mne podpísalo viacero faktorov, veď to poznáte. Mne ako človeku, čo holduje prevažne old school death metalu vyčarili úsmev na tvári. Na prvú kapelu prilákali aj celkom dosť ľudí. Keďže okrem debutu nemajú vonku ešte nič, hralo sa logicky iba z neho, teda okrem jednej novej skladby, ako som bol neskôr upozornený, ale zase čo song to hymna. Zvuk bol relatívne fajn, ale ako som si stihol všimnúť behom večera, tak človek sa musí vedieť postaviť, inak má z toho iba guču hluku. Pri nich som sa ešte umiestnil asi dobre, pri ďalších kapelách som svoje miesto už stratil, ale k tomu sa dostanem.

V prestávke medzi kapelami mi kamarát hovorí, že poďme sa prejsť po okolí. Neviem čo v Banskej Bystrici toho dňa oslavovali, ale na námestí boli nejaké stánky a stage, kde hrala svoje sladkobôľné songy nejaká rádiová kapela. Tak sme tam tak chvíľku stáli a pôsobili na okolitých ľudí ako päsť na oko. Radšej sme sa vrátili naspäť do klubu, kde akurát začali svoj set východniari Perversity. Maličké pódium v Tartarose vyplnili do posledného centimetra. Ako som spomínal, že Bloody Redemption ma uzemnili so svojím debutom, tak to isté platí možno ešte vo väčšej miere pre Perversity a ich Idolatry. Publikum sa už zaľudnilo, čo ma nesmierne tešilo. Kapela vrhala do davu svoju predstavu death metalu, ktorú pilujú k dokonalosti už vyše 20 rokov. Práve, keď som videl tričko speváka Juraja s logom Incantation, tak som si uvedomil tú istú podobnosť týchto dvoch kapiel. No, čo sa zvuku týka, tak už som zmenil svoje stanovisko a bolo to citeľne horšie. Čo už no, každopádne kapela rezala nekompromisne ako patológ hrudnú kosť.

Keď už som sa dostal k tým patologickým témam, nie je to náhoda. Otváranie lebiek je milým koníčkom hlohovecko – košických mäsožravcov Craniotomy. Tento koncert bol takou vlastne narodeninovou oslavou, pretože v deň koncertu slávil mozog Craniotomy Roman svoje narodeniny a deň predtým sa zase Aďo už dostal z kategórie násťročných. Ako vyplnili Perversity pódium na total, tak mäsiari vytekali odtiaľ ako tráviace šťavy. Bannery spôsobili, že na pódium sme videli v dosť malom uhle, ale nevadí. Intro a nakladačka v podobe Mr. Butcher. Ono je škoda, že Craniotomy odohrali iba päť skladieb, ako som sa potom dozvedel, tak boli tam nejaké technické problémy a čas bol neúprosný. Tak teda okrem už spomínaného pána mäsiara to boli ešte Endless Torture, Necropedophilic Mania ( nový song ), Girl from Little Village a Vomiting Bloody Pieces of Undigested Body. Ku zvuku – pretože ľudí postupne pribúdalo, zostalo na mňa iba miesto na kraji a odtiaľ som počul iba totálny šramot a aj preto som sa vrhol radšej do kotla.

Čas dospel do štádia, kedy sa na pódium postupne dostavila legenda v zostave Terrance Hobbs, Derek Boyer, Charlie Errigo, Eric Morotti a Ricky Myers. Viem, že veľa ľudí hovorí o Suffocation v zmysle toho, že ide vlastne už iba o revival, kvôli neustálym zmenám v zostave. Tiež som v kútiku duše dúfal, že toto bude to sľubované posledné turné, kde sa predstaví za mikrofónom Frank Mullen, no ešte si budeme naň musieť počkať. Nič to nemení na fakte, že výkon kapely je na vrcholnej úrovni. Okrem niekoľkých ukážok z posledného albumu sa hralo hlava – nehlava asi odvšadiaľ. Potešili starinky ako Pierced from Within, Effigy of the Forgotten či moja obľúbená Jesus Wept. Vzduch v klube zmizol v nenávratne a ľudia boli na sebe nalepení ako oslintaní marshmallows. V predu sa to trošku aj hýbalo, takže všetko ako má byť. Čo nebolo ako má byť, bol opäť zvuk. Stál som pri merchi a z tejto pozície tie bicie doslova boleli. Našťastie som našiel kúsok voľného miesta, kde to bolo počúvateľné. Po posledných dvoch skladbách Catatonia a Infecting the Crypts, to vyzeralo už na koniec. Ale borci ešte vypočuli volanie publika a ak sa moje chromé uši nemýlia, tak definitívny koniec prišiel so songom Abomination Reborn. Následné fotenie sa a podpisovanie nebralo konca kraja, čo ma iba utvrdilo v tom, že sú to nesmierne pohodoví ľudia a pokecajú s vami pokojne aj o tom čo ste mali dnes na obed.

Čo viac dodať? Koncert to bol výborný, čo sa týka kapiel aj účasti. Moje výčitky ku zvuku v tomto klube nie sú po prvý krát, tak snáď nabudúce už bude všetko v richtigu.

Za fotky ďakujem Makovi, nabudúce máš u mňa pivo, chlape.

 

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj