Reportáž–SIX FEET UNDER v Bratislave – Randal klub – 29.máj.2018

Informačný šum, ktorý vznikol možno dva dni pred koncertom SIX FEET UNDER neutíchol ani v deň D a zúfalí fanúšikovia sa do poslednej chvíle doprosovali časového harmonogramu tejto akcie. Organizátori sa na mňa nemôžu hnevať, ale vedieť program akcie konajúcej sa uprostred pracovného týždňa, minimálne kvôli predpokladanému koncu, je pre mnohých z nás dosť dôležité. Verím tomu, že organizácia podobných akcií dá poriadne zabrať, ale zverejniť časový plán je proste povinnosť. A to nehovorím o zmene priestoru, keďže koncert bol presunutý z MMC do Randalu, čo by až tak nevadilo, ale oznámiť takú zásadnú vec by mala byť tiež prvoradá povinnosť usporiadateľa. Nevadí, všetko bolo nakoniec odpustené, ale do budúcna by ste sa, milí organizátori, mali vyvarovať podobných šlamastík. No a nakoniec sa ešte pritrafili do zverejneného harmonogramu dve kapelky, o ktorých dnešnej účasti väčšina z nás nemala ani páru. Pre niekoho možno milé, pre iných nemilé prekvapenie. Nechajme to už radšej tak!

Koncert sa rozbehol veľmi svižne v podaní deathcorovej formácie DEAD EYES ALWAYS DREAMING. Mladíci z Amerického Michiganu majú na konte zatiaľ jeden album a jedno EPčko aenergie majú naozaj na rozdávanie. Klasický deathcore s breakdownami, poriadne dosekaný, ale koniec koncov vcelku zaujímavý. Vďaka širokému spektru vokálneho prejavu mi dosť pripomínali trebárs CARNIFEX. Aj tu spevák často používa screamo, ktoré do pomalých zadupávajúcich častí sedí ako riť na šerbel. Ich vystúpenie bolo veľmi dynamické, ani nachvíľu nepoľavili a využili všetok vyhradený čas naplno. Pre mňa boli veľkým prekvapením, presne takýto temný, ponurý deathcore mám rada. Takže už po prvom vydarenom sete dnešného večera som na všetky nepríjemné patálie zabudla. Rysoval sa nám pekný koncertný zážitok.

Nastúpili ďalší Američania MOROSE VITALITY, tentoraz z Južnej Karolíny. Za 15 rokov svojej existencie stihli vydať len dve EPčka, posledné v roku 2013 a nie je mi preto jasné, prečo tak málo aktívna formácia vôbec vyrazila na európske turné. Randal sa však pekne zapĺňal a už v tejto chvíli bolo nad slnko jasné, že zameniť MMC za tento skromnejší priestor bola naozaj dobrá voľba. Death metal amerického strihu v ich podaní už viac zapadal do produkcie dnešného večera, ale žiaľ na ich sete sa podpísal nedobrý zvuk. V podstate ani neviem, čo som počula. Všetko sa to zlievalo dokopy a v takejto konštelácií človek len sťažka môže mať nejaký hudobný zážitok. Priznám sa, nevydržala som do konca setu a šla som radšej na pivo.

Nečakaným setom nás dnešný večer poctili aj Nemci CRITICAL MESS v čele s vokalistkou Brittou.  Táto krásna dáma nie je žiadnym nováčikom na poli death metalu. Mnohí z vás ju možno poznajú spoza mikrofónu v death/thrashovej stálici CRIPPER. Táto nemecká formácia je albumovo ako aj koncertne veľmi aktívna, keďže za posledné roky som ich naživo videla hneď niekoľkokrát a vždy to bol vynikajúci zážitok. Nepochybne hrali aj v hlavnom meste, ale nespomeniem si kedy. CRITICAL MESS sa tohto roku tešia prvému dlhohrajúcemu albumu „Human Præy“ a oproti thashovému CRIPPER sa tu melie nekompromisný death metal s ponurými a pomalšími pasážami, ktoré sú gitarami ťahané až niekde k black metalu. Na živo táto zmes spôsobila poriadnu apokalypsu. Brutal death metalové pasáže sú okorenené melodickými gitarami, ale nejde o žiadne fidlikanie, ale poriadne zlo, ktoré sršalo z pódia počas celého ich setu. Veľmi dobrý koncert, ktorý bol ocenený aj randalovským publikom.

INFERNAL TENEBRA síce nie sú žiadnou „romantickou“ metalovou kapelou, ale z ich setom sa dnešný death metalový záhul o trochu skľudnil.  Páni pochádzajúci z chorvátskej Istrie už nie sú žiadne metalové uchá, na scéne pôsobia takmer dvadsať rokov a v pozvoľnom tempe sa im podarilo vydať štyri dlhohrajúce albumy. Hudobne ide o dosť progresívnu vec, občas groovy, ale stále zostávame v death metalových mantineloch. V niektorých pasážach mi dosť pripomínali napríklad formáciu GOJIRA. Podobne ako Francúzi používajú aj klasický vokál, ktorý je však trochu corovo zafarbený, takže žiadna tragédia. Ich set bol veľmi pestrý a zaujímavý a  ich tvorbu nepochybne preskúmam hlbšie, určite to bude stáť za to. Okrem dnešného vystúpenie si ich môžete vychutnať znova letnom Loud Farm festivale koncom júla.

Aj napriek pridaniu dvoch kapiel do harmonogramu, SIX FEET UNDER svoj koncertný set nakoniec odštartovali ešte o 15 minút skôr ako bolo naplánované. Každého z nás na prvý pohľad zarazil celkový zjav hlavného aktéra dnešnej akcie, Chrisa Barnesa. Nie je to tak dávno, čo sa SFU mihli na Brutal Assaulte, či inom letnom festivale, ale to Chris ešte takto strhane fakt nevyzeral. Je pravda, že už má svoj vek, ale svojim výzorom sa čoraz viac približuje k nejakému rasta starčekovi, čo dnes podtrhol aj vkusnou baretkou. Dokonca sme chvíľu vizuálne postrádali jeho legendárne dredy, ale po prvom headbangingu bolo jasné, že ich zatiaľ ešte nezhodil. K starému bardovi sa pripojil aj ďalší pôvodný člen CANNIBAL CORPSE, gitarista Jack Owen, no a zostavu momentálne dopĺňa šikovná muzikantská omladina. Dlho očakávaný set SIX FEET UNDER plynul veľmi svižne, bez zbytočných rečí, s vynikajúcim zvukom a myslím, že aj do absolútneho uspokojenie celého osadenstva. V klube bola skvelá atmosféra, kapela ponúkla prierez celou tvorbou (asi nemá zmysel rozoberať setlist), no a na záver samozrejme nemohli chýbať ani záseky z albumov za Chrisovho (a Jackovho) pôsobenia v Cannibal Corpse. Ľudia sa neuveriteľne bavili, došlo aj na skoky z pódia, nosili sme ich na rukách, no proste toľko radosti v jednej miestnosti som už fakt dlho nezažila. Chrisov jedinečný ponurý growl vekom nestratil na intenzite a spolu s pomalými pasážami, aké sú pre SFU typické sme dostali poriadne šťavnatú dávku amerického death metalu, ktorý nemá na metalovej scéne obdoby.

Nakoniec musím uznať, že dnešný koncert prebehol bez problémov a zbytočných prestojov. Práve dve pridané kapely, DEAD EYES ALWAYS DREAMING a CRITICAL MESS svojím vystúpením mnohých z nás najviac prekvapili, ale aj MOROSE VITALITYINFERNAL TENEBRA podali skvelé výkony. No a SIX FEET UNDER bola chutná čerešnička na záver, pre mňa ich prvý klubový koncert, na ktorý budem ešte dlho spomínať.

Za fotky ďakujeme Martinovi Mayerovi z METALIRIUM (report tu)

Petra

Autor: Petra

Zdieľaj