Catastrofy – Besnota – Support Underground, 2018

Kráčam si to tak úzkym horským chodníčkom v Tiesňavách Malej Fatry, keď ma zaujala nejaká zrejme neprebádaná jaskyňa. Predieram sa kríkmi a raždím do útrob tejto chladnej jamy. Zima až mi chlpy vstávajú, sem tam dajaký stalaktit ( eventuálne stalagmit, nikdy som nevedel, ktorý je ktorý… ). Začínam nadobúdať pocit, že som sa stratil, lenže niekde v diaľke vidím svetlo. Idem za ním v nádeji, že to bude východ, ibaže nie je. Toto svetlo sa mihá a do uší mi dolieha nejaké mrmlanie a čosi ako dopadanie mincí. Skryjem sa za roh a vidím ako si partia podivných, zarastených indivíduí rozdeľuje lup a počíta dukáty. Narazil som na družinu zbojníka Kazimíra. Chvíľu ich sledujem, ale nedávam si pozor a zrazu iba cítim prudkú bolesť na temene. Po chvíli sa mi podarilo zobudiť, vďaka dievčine, ktorá sa nado mnou zohýba a snaží sa mi dať dýchanie z úst do úst. Netvrdím, že mi to je nepríjemné. Otočím svoju hlavu mierne doľava, kde zbadám nasratý výraz samotného Kazimíra. Ajta krajta, to je jeho Anča. Zase úder, tentokrát priamy zásah na oko. Výraz Rockyho po víťazstve nad Apollo Creedom, by mohol opísať tvar môjho kukadla.

Podobný úder priamo do tváre je aj nový album zbojníckeho komanda Catastrofy. Okolo tejto kapely je v posledných rokoch veľký humbuk a sú kapelou, ktorá v tomto našom malom uzavretom UG dokázala naozaj niečo. Len tak námatkou, ktorá slovenská kapela dokáže vypredávať kluby? Jasné, niektorým skupinám ľudí začínajú asi ležať v žalúdku, ale čo si budeme klamať, úspech sa neodpúšťa a človek je tvor závistlivý. Ja ich evidujem ale dlhšie, ešte dávno predtým ako sa takto výraznejšie presadili. To ešte spievali po anglicky a myslím, že to bolo Ep Deep Rotten Nation, ktoré sa ku mne dostalo ako prvá vec od nich. To bolo asi osem rokov dozadu. Čo sa vlastne zmenilo oproti debutu Zbojnícky tanec? No rozhodne ubudlo vlasov ( hehe ). Po hudobnej stránke je citeľný rast v technike a potreba experimentovať. Rozumej, je tu cítiť viac folklórnych elementov, až k nim možno budeme môcť pricapiť nálepku folk / thrash. Ale po poriadku.

Borisovo zaškriekanie a rúti sa proti vám na koči plnom pandúrov úvodná rezanica Špinavá hra. Tá ma až taký rock n rollový nádych a patrí ku skladbám so zbojníckou tematikou. Čiže srší vtipom. V podobných témach sa motá aj nasledujúca Príručka mladých zbojníkov, ktorá už bola zverejnená pred vydaním ( spolu s A.D.A.B – opäť vtipný song o zbojníkoch a ich starostiach a radostiach a o čosi vážnejšie Len slová a Morava ). Najsilnejšie songy by som ale hľadal pod názvami Hurá, vojna!, Habaďúra a už zmienená Morava. Hurá, vojna! sa zaoberá témou, ktorej som sám svedkom dennodenne a zdá sa, že politika vymýva ľuďom mozgy čím ďalej tým viac. Ale o tom po tom. Morava je po textovej stránke asi najťažšia vec a človek ma až ťaživé pocity, keď to počúva. Ide tam o to, koľko ľudí zbytočne zahynulo na hraniciach za bývalého režimu. Inštrumentálna časť tejto veci ( zhruba záverečná minúta ) je krásne prepracovanou vsuvkou. No a čo sa týka Habaďúry, tak to je opäť veselšia vec, kde si pozornosť na seba berie melódia hraná na píšťalku. Trošku zarýpem, pretože niektoré texty pôsobia jemne infantilne, alebo sa niektoré výrazy príliš opakujú ( žrať hovná napr. ), ale nemyslím si, že by to niekomu extra vadilo.

Ako som spomínal, že fasujú nálepku folk / thrash, tak tých ľudových nástrojov je tu o dosť viac ako v minulosti. Husle je počuť v Príručke mladých zbojníkov a Hôrnych chlapcoch, píšťalku v Habaďúre a fujaru v Luciferovom papeku. Čo sa týka tých experimentov, tak tu najviac vyčnieva práve Luciferov papek, kde si svoje povie raper Moloch vlavo, v úlohe Lucifera. Ale napríklad aj celá sloha z ľudovej skladby v Hôrnych chlapcoch, či punková vec A.D.A.B., alebo paródia ( možno pocta ) na death metal, Malinový džem. Kapela vlastne nemá žiadne mantinely a to je iba dobre, že sa neboja obohatiť sa o rôzne prvky.

Vlastnou kapitolou je cover a booklet. Boris okrem toho, že má ako spevák charizmy na rozdávanie toľko, ako zemepán zlatých manžetových gombíkov, tak je umelecky nadaný aj v grafických veciach ( okrem iných robil napr. cover pre posledný album Murder Inc. ). Front art hýri farbami, až by človek neveril, že ide o album metalovej kapely. Boooklet ukrýva komiks, čo muselo dať dosť roboty, ale o to si to treba viac vážiť. Čo sa týka zvuku, tak nepamätám si album so zlým zvukom, ktorý by vyšiel zo štúdia Shaark. Tento nie je výnimkou.

Rozmýšľam čo viac dodať. Vlastne už nemám čo. Catastrofy sa proste vyšvihli, čoho dôkazom je tento album. Ako sme niekedy poznamenali, tak majú na to, aby sa o nich po rokoch hovorilo ako o legende.

Hodnotenie: 9,5/10

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj