Report – Gothoom Open Air – 5. – 7. 7. 2018, Revištské podzámčie – Deň tretí

Prebudenie do tretieho dňa festivalu bolo celkom príjemné. Pohľad na zmátorených ľudí, ktorím výdatné nebeské zavlažovanie pripravilo oštaru, bol ale zábavný. Niektorí si vytvorili na sebe izolačnú vrstvu z bahna a takto prečkali výčiny počasia. Každopádne tretí deň už bolo krásne a čakali nás ďalšie veľké mená zo zoznamu.

Kedže už som spomínal, že hydina radšej odcestovala na víkend preč, nebolo žiadneho kohúta, ktorý by prebral účastníkov festivalu. Preto prišiel vhod budík thrash metalom. Acid Force som videl po pár rokoch, odvtedy sa udialo niekoľko zmien v zostave, ktoré ale kapelu posunuli na vyšší výkonnostný stupeň. Dôkazom toho je album Atrocity for the Lust. Energiou sršiaci borci prilákali, aj ako prvá kapela dosť ľudí pod pódium, čo hovorí samo za seba. Svoj účel teda splnili.

Deadfreight of Soul z Nemecka už takú podporu nemali. Táto modernejšie znejúca kapela, kde je jemne cítiť slamové vplyvy, mala zopár slušnejších nápadov, ktoré zaujali, ale inak sa skôr utápali v priemere.

Zhi Ren boli ďalšou kapelou, ktorá mohla potešiť mladšie ročníky. Ja osobne som sa však v ich skladbách strácal. Niektoré pasáže zneli skvele, zato prevažná väčšina znela až smiešne. Ale ak to berieme ako satiru, tak je všetko v cajku. Ak si ale odmyslíme výzor speváka ( Ace Ventura by mu určite závidel košeľu ), tak jeho hlas mal svoju silu.

Na poludnie padla voľba na celkom doom metalovú ťažobu menom Soothsayer. Napriek pomalším atmosférickým skladbám, pútal na seba pozornosť spevák, ktorý si odbehol medzi fanúšikov, či lozil po konštrukcií pódia. Inak muzika v poriadku, ale klub by im sedel asi podstatne viac.

Poliaci Shodan z Wroclavi boli už iné kafe. Technicky nadupaná trojica chlopakov, hustila do ľudí krkolomné postupy a vyhrávky. Stále rozmýšľam, že som ich už niekedy naživo videl, ale nemôžem si spomenúť kde. Spevák a gitarista Szczepan Inglot je mimochodom členom štýlovo spriaznených bláznov Banisher.

Opäť prudká zmena štýlu a na pódium prišla slovenská legenda Lunatic Gods. Aktuálne majú vonku nový album Turiec, z ktorého čosi zaznelo. Utkvela mi v hlave skladba Oriana. Mimo to zazneli aj známejšie veci ako Zbojnícka, Právo prvej pomsty atď. Načierali teda do nádoby ľudovej slovesnosti v kombinácií s metalovým extrémom. Za bicími ich ženie dopredu maestro Marthus ( Cradle of Filth, Inner Fear, Titanic… ). Len jedna výčitka k ich vystúpeniu. Husle sa totálne strácali a neboli takmer vôbec počuť.

Keď už sme pri tých legendách našej scény, nasledovali blasfemickí Dementor. Odbehol som si niečo zjesť a vypiť a keď som sa vrátil tak už pomaly končili. Teraz neviem či ja som sa tak zdržal, alebo oni hrali tak krátko. Každopádne aj spomedzi stánkov s občerstvením znel ich bohorúhačský death metal pekelne. Tak snáď nabudúce si ich vychutnám poriadne.

Následne nás odvialo na Britské ostrovy. Pach death metalového bojiska nasmradlého najväčšími menami smrtiacej scény svojich krajanov, skombinovali do ničivého celku Divine Chaos. Vypečená partička, nezabúdajú na melódie, sú stále dosť drsní a na pozadí toho hučí thrash metalový základ. Chrbáty im kryje James Stewart ( Vader, Bloodshot Dawn… ). Veľmi príjemné vystúpenie.

Z podobného súdka sú aj Rakúšania Darkfall. Tiež som mal pocit, že som ich už niekde videl, ale tu som si aj spomenul. Na jeseň minulého roku boli spolu so Silent Stream of Godless Elegy a ďalšími v Bratislave. Ako som povedal, podobný prípad ako Divine Chaos. Hutný a melodický death metal. Na pódiu sú zladení v nejakých kombinézach, ako keby si odskočili z Operácie Púštna búrka.

Nadišiel čas pre jednu z najočakávanejších kapiel mojej maličkosti. Toto bolo moje tretie stretnutie s Nemcami Defeated Sanity. Prvý krát na Flesh Party, tam ale hrali čisto inštrumentálny set, kedže ich spevák vtedy neprišiel a raz som ich videl vo Švajčiarsku, ale tam kvôli všemožným vplyvom som si ich veľmi nevychutnal. Takže teraz som si to už nemohol nechať ujsť. Kotol otvoril svoje brány konečne poriadne a lietalo vzduchom asi všetko, vrátane fúrika a Teletubbies. Ich nekompromisný, technický brutal death viacero ľudí, vrátane mňa, označilo za jeden z najlepších koncertov celého festivalu.

Zrazu bolo v celom areáli cítiť nasladlý pach veselej byliny. To sa iba na pódium hrnuli narkobaróni Brujeria. Čo dodať k ich setu? Kto tam bol a videl rozhodne neľutuje. Kto nie, ten si môže doteraz búchať hlavu o stenu. Zazneli zásadné songy ako La Ley De Plomo, Brujerizmo či Matando Gueros. Vtipné mi prišlo, ako sa celé publikum bavilo na tom, ako sa dvojica spevákov rozpráva po španielsky, ale len tak rozmýšľam, koľkí im aj rozumeli. Podobne ako pri Defeated Sanity nabral kotol slušný rozmer. Set zakončili „somarinkou“ Marijuana, čiže ich verzia Macareny. Na pódium si prizvali aj partiu Teletubbies, ktorí skotačili čo im sily stačili. Teletubbies Marijuanos!

Po úsmevoch prišiel čas na vážne death metalové výrazy tváre. Od našich severných susedov prišla legenda Vader s nezničiteľným Piotrom Wiwczarekom. Ten sa miestami prihováral v slovenčine, miestami v angličtine, ale to je jedno. Nasúkali do davu jednu hymnu za druhou ako Wings, Black to the Blind, Decapitated Saints či Silent Empire. Po ukončení setu so Send Me Back to Hell sa ešte vrátili na jeden prídavok, v ktorom nám oznámili, že Boh je mŕtvy ( ako by sme to už dávno nevedeli ). Ich vystúpenie sa nedá hodnotiť inak ako kladne.

No tu sa asi moje názory s väčšinou návštevníkov líšia. Tretia kapela z Islandu a asi tá najznámejšia, Solstafir. Áno, súhlasím sú to skvelí hudobníci a tak a dokázali urobiť slušnú atmosféru, ale ich vystúpenie ma proste k smrti nudilo. Ani neviem čo k tomu viac napísať. Po technickej stránke to bolo zvládnuté skvele, lenže nehodilo mi to tú povestnú iskru.

Chuť mi napravili smrťáci zo Švédska Entrails. Sranda, koľko kapiel existuje, resp. existovalo s týmto názvom. Kto miluje ten práchnivý zvuk švédskeho death metalu, ako keď si partia kostlivcov dáva zvukovú skúške v hre na xylofón, ten musel byť spokojný. Z pôvodnej zostavy zostal už iba Jimmy Lundqvist, ktorý je obklopený novými členmi, ale zohratosť by im mohla závidieť valná väčšina kapiel. Masakrózne vystúpenie.

A opäť podobný prípad ako Solstafir. Poliaci Obscure Sphinx sa celkom dosť dlho zvučili a chlad už mi prenikal asi aj cez intímne partie. Nakoniec sme sa dočkali. Výhodou oproti Solstafir je speváčka Wielebna. Tá dokáže prežívať každý jeden tón ich hudby a robí z ich koncertu divadelné predstavenie. Tu výčet ich plusov pre mňa asi končí. Ich hudba mi tiež nič nehovorí, tento sludge/ post neviem čo, je totálne mimo môj záber. Zhodnotil by som to tak, že ich hudba je ako soundtrack ku zlým snom ( to myslím ešte skôr ako pochvalu, aj keď tie sny by som zažívať nechcel ).

Na úplný záver festivalu, kde sa nám už aj čas riadne natiahol, si pre nás organizátori prichystali tajomných Ctulu. Úprimne nevedel som ani trochu do čoho idem. Pod týmto názvom som si predstavoval nejaký doom, ťaživý a smrtiaci ako Lovecraftove poviedky. Na moje prekvapenie títo borci z Nemecka hrali black metal veľmi podobný takým Immortal. Trojica hudobníkov bola zahalená ako mýtické obyvateľstvo mestečka Innsmouth. Do toho ešte všemožné zaklínadlá z Necronomiconu a vyvolávania zabudnutých božstiev, a ja som im hltal každý jeden tón.

Top vystúpenia: Defeated Sanity, Entrails, Ctulu

Deviaty ročník Gothoomu je teda už minulosť. Nejaké mínusy asi ani neboli, až na počasie, ale s tým človek nič neurobí a musí s tým rátať pri festivaloch. Plusy určite výber kapiel, aj keď je jasné, že nie každému človek vyhovie, ale je tu toho toľko čo môže človek robiť ak zrovna nehrá jeho žáner či kapela. Či už dať si prechádzku na hrad, alebo plesknúť pupky do Hrona atď. Už je stanovený aj termín ďalšieho ročníka, ktorý sa uskutoční v dňoch 18. – 20. 7. 2019. Takže snáď sa tam vidíme všetci v zdraví aj o rok.

FB Eventhttps://www.facebook.com/events/545186199210127/  

Foto: Veňa Viacianová

 

 

 

 

 

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj