Report – Loud Farm Fest – 27. – 28. 7. 2018 – Skiland, Stará Myjava

Zverejnené v aug 5, 2018 | 0 komentárov

Tento rok si robím rekord v návšteve festivalov. V poradí ôsmy, bol tento maličký, nenápadný festival pod lyžiarskym svahom na Starej Myjave. Loud Farm lákal na mená ako Cytotoxin ( tento rok som ich videl už tri krát, tiež zaujímavé ), Noctem, NervoChaos atď. Žánrová a aj národnostná rozmanitosť. Tak teda nezaháľajme a začnime.

Po príchode do areálu mi bolo jasné, že tu nebudú neustále rady na všetko, tak ako týždeň predtým na Obscene Extreme a tak mi to prišlo ako total oddychová akcia. Ľudí máličko, ale za to tých správnych. O občerstvenie sa staralo osadenstvo chaty a sklamaním bolo, že nebola čapovaná kofola, hehe. No ale ku kapelám.

PRVÝ DEŇ

Štart festivalu dostala do svojich rúk kapela Bloody Redemption z Revúcej. Už som ich videl niekoľkokrát, naposledy v Banskej Bystrici pred Suffocation. No a ich old schoolový death metal ma pekne hladí po mojej schátranej duši. Ako som pred rokom písal v recenzií na ich debutový album Infected Minds, tak krížia vo svojej tvorbe vplyvy veličín ako Death, Autopsy, Brutality… Basák si musel vymeniť basu, pretože proste nástroj zlyhal, stáva sa. Zaujal ma ešte výzor gitaristu Martina, ako keby si odbehol zariffovať priamo z pláže. Je to pán.

Frozen Blood vypadli, kedže Igor, okrem iného organizátor Loud Farmu, má zdravotné problémy.

Do modernejších polôh melodického death metalu s prímesou deathcoru nás vrhli Modern Age Dying. Pri ich vystúpení sa spustil dážď, takže obecenstvo sa rozpŕchlo sa skryť. Kapela hrala teda do prázdna, ale vcelku pohodová muzika. Síce ma nejak nenadchli, ale ani neurazili.

Prvým zahraničným hosťom bola srbská banda Bane. Melodický black/death pre uctievačov takých Dissection alebo Necrophobic. Fanúšikov si získali svojim prístupom, nerobilo im problém pripiť si s putovnou fľašou, medzi skladbami sa frontman škeril od ucha k uchu a ústa sa mu nezatvorili. Celkom rozpor s tým, akú muziku hrajú, ale bolo to milé.

Z Dánska dorazili thrasheri Impalers. S týmto menom som sa už niekde stretol, ale naživo som ešte nemal tú česť. Zahrali thrash metal so všetkými plusmi aj mínusmi tohto štýlu. Po thrashovej renesancií sa takýchto kapiel urodilo kvantum, takže ničím nevyčnievali, ale energie mali na rozdávanie, to zase áno. Ale aj tak asi najviac zaujali Megadeth legíny jedného z členov.

Nasledujúci NervoChaos boli pre mňa headlinermi prvého dňa. Vyskytol som sa tento rok už na dvoch akciách, kde hrali, ale vždy sme sa obišli. Tak teda do tretice sa podarilo. Démonický death/black s občasnými thrashovými výletmi. Basák s výrazom Schmiera z Destruction si odbehol zabrnkať na hrubých strunách aj medzi fanúšikov. Strhujúci set.

Väčšina ľudí asi čakala na Španielov Noctem. Ja teda ako človek, ktorému black metal nie je veľmi po chuti, musím uznať, že čakali právom. Sršala z nich temnota a pach pekelnej síry. Vzhľadom mi pripomínali Marduk, hudobne možno trochu Poľsko a spriaznené kapely ako Hate alebo Azarath. Rozhodne pre mňa prekvapenie.

Druhou kapelou, ktorá vypadla a znova kvôli zdravotným problémom jedného z členov, boli Ono. Ale ako malú náhradu prihodili aspoň zopár ich albumov do tomboly.

Poslednou kapelou prvého dňa teda boli temniaci z Nitry Ain. Taký obradný black metal, dá sa povedať. Pódium zahalené do červenej, členovia ukrytí pod plášťami. Proste všetko to výrazivo, ktoré k tomuto štýlu patrí. Po hudobnej stránke ma ale veľmi neoslovili a už sa na mne podpisovala únava.

DRUHÝ DEŇ

Druhý deň začal jemnou zmenou a to, že sa prehodilo poradie prvých dvoch kapiel. Takže aj tým, ktorí ešte stále dospávali opicu a márne sa snažili prebrať, dali životodárnu energiu do žíl thrasheri Guzzle Booze. Podobne ako som spomínal pri Impalers, tak tiež má táto kapela svoje plusy aj mínusy, ale je to mladá banda a celkom slušne im to hrá. Jeden song venovali nesmrteľnému Lemmymu so slovami, že každá ženská musí byť tak trochu mrcha, aby vás zaujala. Na tom asi čosi bude. A kedže sa čas ešte zvýšil, tak pridali cover Holy Wars… The Punishment Due od Megadeth, venovaný všetkým fanúšikom Metallicy.

Takže nakoniec prišli aj Morhorr. Death metal okorenený thrashom ma najprv veľmi neuchvátil, ale postupom času som im prišiel na chuť. Iba spevákov vokál mi nejak nejde pod fúzy. Opäť sa coverovalo, tak ako aj pri prvej kapele. Tentokrát padla voľba na Slave New World od Sepultury.

Kapela Hypnotic sa zaradila ku kapelám, ktoré už ani neviem z akého dôvodu zrušili svoju účasť.

Nasledoval teda blok troch kapiel, ktoré predkladajú modernejšie znejúcu tvrdú hudbu, ale každá kapela svojim vlastným spôsobom. Ako prvá prišla na rad Abort To Be Born. Títo borci hrajú death metal, ale v modernejšom duchu, prešpikovaný melódiami. Prilákali k pódiu o čosi viac ľudí, predsa len už bolo zase po daždi a tak sa ľudia vytiahli zo svojich ulít.

Incalm z Česka sú členmi prepletení so slovenskými Act on Disputes, no a ukázali nám zase svoju verziu groove/death metalu s progresívnymi prvkami. Hudba síce nie zrovna pre mňa, ale prichytil som sám seba ako si dupem do rytmu, takže to je známka toho, že svoju kvalitu to proste má.

Ďalší zástupca z Česka Neurotic Machinery, konkrétne z Tachova uzavierala túto modernejšie znejúcu trojicu kapiel. Žiaľ, pri pódium veľa ľudí nenalákali. Snaha bola, ale ovácií sa nedočkali.

Za to nasledujúca grindová, povedzme to otvorene, legenda Abortion prišla a vyhladila Starú Myjavu až do polovice svahu. Leprove a vlastne nie iba jeho, ale hlášky celej kapely ( keď ti už nestojí, iba agresívne visí… atď. ) bavia ľudí vždy, keď ich vidím. Ich skladby tak pôsobia iba ako doprovod k stand up comedy, čo ale netreba brať v zlom. Veci ako Give Me Leader, Bomby na Nitru, Kríza mozgu, Kokoti na kokaíne… to všetko už patrí do zlatého fondu slovenského grindu.

Od grindu a vtipov sa presúvame ku slamu a teda smrteľne vážnym výrazom ( dobre basák ten sa bavil enormne ), ktoré nám priviezli Nemci Chordotomy a.k.a. Augsburg Brutalität. Kto ste ich mali možnosť vidieť napríklad v Bratislave v Randali v apríli, tak viete, že to je ukrutne živelná kapela. Tu to ukázali znova a ešte nekompromisnejšie. Ich slam nie je, iba bezduché a jednotvárne mlátenie do nástrojov, ako niekto popisuje tento štýl, ale aj keď hrajú to najbrutálnejšie, čo nám Matka Príroda dala do vienka, tak sa u nich dajú nájsť silné melódie a svojská atmosféra.

Smutnou správou bolo, že grindovím šialencom z Portugalska, teda Serrabulho, zrušili v Nemecku let a tak boli nútení odrieknuť svoje vystúpenie na festivale.

Nasledovali Infernal Tenebra z Chorvátska. Nejak som sa po nich nepídil, iba som vedel, že nedávno robili predkapelu Six Feet Under a to bolo asi tak všetko, čo som o tejto kapele vedel. Ich melodický death/black, kde sa kombinovala severská škola extrémnej hudby s ich svojským čarom, ma vytrhla od večere. Táto hudobná potrava mi popravde chutila viac ako fazuľová polievka, ktorou som sa tlačil. Veľmi výživné vystúpenie a to to najlepšie ešte len malo prísť.

Plynové masky, sudy so znakom biohazardu, kto to asi tak mohol nakráčať na pódium? Nemecké rádioaktívne komando Cytotoxin. Napriek tomu, že ich vidím dosť často, tak vedia vzbudiť u mňa také nadšenie, asi ako keď Dan Nekonečný zistí, že sú zľavy na prskavky, konfety a nafukovačky. Headliner festival teda potvrdil svoju povesť výbornej koncertnej kapely. Stačilo iba ukázať dopravnú značku kruhového objazdu a kotol sa samovoľne rozkrútil. Na žiadosť publika museli aj pridávať a nakoniec, zase na želanie kapely, nabehlo čo najviac ľudí na pódium za účelom fotky. Táto kapela je proste istota.

Ak niekto ešte trochu vládal po týchto nemeckých jadrových výskumníkoch, tak ho mali za úlohu doraziť Attack of Rage. Kapela pôvodne z Bánoviec, ale infiltrovala už dvoch Hlohovčanov. Nie, že by sa u mňa prebúdzal lokálpatriotizmus, ale teší ma to. Šampón po zlomenine rebier už znova dokáže hrať, čo je tiež radostná správa. Chýba mi akurát jeho povestné behanie v kotli, ale vzhľadom na to, že už obhospodáruje šesť strún a nie iba štyri, nejako na to už nie je čas. Tradične Attaci teda zahrali na výbornú a energická smršť z pódia odfúkla aj neustále sa motajúce oblaky okolo.

Hoyas si vybral dvojitú zmenu, pretože po sete Attack of Rage, si struhol ešte vystúpenie Depresy. No, po technickej stránke bolo všetko ako malo byť, hudobníci skvelí, dokonca aj zvuk bol výborný, ale ja som z takto dark/death metalovej hudby založenej na atmosfére asi začal vyrastať. Nechytili ma proste, ale toto už na sebe badám dlhšie. Radosť mi spravila aspoň prastará vec, hitovka Try Not to Breath.

Taký bol teda druhý ročník Loud Farm Festu. Škoda kapiel, ktoré vypadli, ale s tým človek nič nenarobí, tak isto ako s počasím, ale ten osviežujúci lejak padol vhod. Zostáva mi už iba zaželať Igorovi nech sa mu zdravie vráti do poriadku a teším sa na ďalší ročník.