Brooklyn – časť New Yorku, čo je svetu známa predovšetkým vysokou kriminalitou, si metalový underground spája väčšinou s menami ako Life Of Agony, Biohazard, Carnivore či Type O Negative. V štvrti, ktorá počtom obyvateľov presahuje väčšinu európskych metropol, sa toho nájde určite viac, či už je to jazzová magorina Happy Place alebo sludgeové trio Bassoon. No a Spotlights – ďalšie trio, ktoré na seba svojou variáciou na post metal a shoegaze postupne, ale suverénne začína strhávať pozornosť undergroundového fanúšika. Album „Seismic“ vyšiel minulý rok na jeseň pod hlavičkou Pattonových Ipecac Recordings, no a keby som ho objavil rovno vtedy, s veľkou pravdepodobnosťou by sa stal mojím soundtrackom k danému ročnému obdobiu. Plíživé vokály surodeneckého dua Sarah a Maria Quinterových pod stoner metalovo tvrdým základom, doplneným rôznymi ambientnými vsuvkami dotvárajúcimi obraz jesennej melanchólie – to všetko chytá post-metalového fanúšika za srdce. Nie pomaly a plynulo, ako hudba Spotlights, ale razantne a drži ako kliešť. Tu a tam človek počuje riffovú výbušnosť Mastodon, naliehavosť Nine Inch Nails z obdobia okolo albumu „With Teeth“ či rozťahanosť Neurosis a ranných Melvins. Spotlights to všetko podávajú vo vlastnom kabáte a tak si post-metalový fanúšik, nadobúdajúci pocit, že tento žáner je v podstate vyčerpaný a (mierne povedané) blúdiaci v kruhu , bude pri hudbe Brooklynskeho tria chrochtať blahom. Obsah, nie forma. Pravidlo, na ktoré mnoho post-sludge-stoner-doomových spolkov zabúda. Ono nestačí čo najviac spomaliť a nechať doznievať akordy pomaly niekoľko minúť. Ešte horšie je, keď to tá ktorá kapela robí vedome a samoúčelne (z tohto dôvodu som nikdy nepochopil napríklad obľúbenosť Amenra – sorry). Pri Spotlights skrátka cítite tu číru spontánnosť a nenútenosť. Najmä v atmosférických pasážach mi evokujú Broadrickových JESU, len s tým rozdielom, že hudba trojice je riffovo otočená viac k stoner vetvi. Každopádne bod k dobru.
Úvodná titulka „Seismic“ začína pomalým klávesovým introm, ktorá sa vezie takmer do druhej minúty, kedy výbušne nastúpi celá kapela. Surfovanie na vlnách hypnotických riffov nás sprevádza takmer počas celej skladby, so skrytými vokálmi súrodencov Quinterových, ktoré sú tu štylisticky ladené skôr smerom k Deftones (avšak naštastie v tónine – sorry Chino). Aj pri dĺžke skoro 6 minút pôsobí táto skladba skôr ako intro – predzvesť vecí nasledujúcich. V „Learn To Breathe“ totiž Spotlights trochu prikúria pod kotlom, a to na špinavší stoner rockový spôsob. Človeku hneď vlezie na um asociácia s legendami Kyuss. Po krátkom upokojení však kapela nahodí ešte väčší drajv, ktorému kontrastuje jemný vokál Maria Quintera. „The Size Of A Planet“ či „Ghost Of A Glowing Forest “sú oproti tomu rozťahaný post metal, riffový a zároveň melodický, kde sa neubránim spomienkam na prvé dva albumy JESU. Ťažko tu rozoberať skladbu za skladbou, „Seismic“ totiž funguje najmä ako celok. Celok prepletený snovou atmosférou, rockovou až metalovou výbušnosťou, tichými ambientnými plochami a kde všetky tieto ingrediencie rozpovedávajú podmanivý príbeh. Oddeľovať ho medzi oných jedenásť kompozícií je ako pustiť si dobrý film od druhej polovice hracieho času, kedy ste mimo všetkého, čo viedlo k danému momentu, v ktorom sa nachádzate. Preto si pokojne doprajte čas. Ak vás Spotlights pri prvom stretnutí aspoň nepatrne zaujmú, viac pozornosti z Vašej strany po chvíľke prinesie svoje ovocie.
„Seismic“ je dielom kapely, ktorá má na to stať sa jedným z ťahúňov post-rockovej/metalovej vlny. Boha, však si ich na súpisku svojho vydavateľstva pridal sám Mike Patton, to už hovorí za všetko!
Hodnotenie 8/10
