Carnal Tomb – Rotten Remains – Memento Mori, 2016

Spln mesiaca. Padajúca hmla na polorozpadnutý, chátrajúci cintorín. Oblohu križujú netopiere, v nekonečnej potrebe za naháňaním potravy. V tejto temnej idylke sedím sám na rokmi ošľahanom hrobe a brázdím prstami po náhrobku, v snahe zistiť hmatom, s kým to mám dočinenia, pretože nápis pod nánosmi času stratil čitateľnosť. Majestátne ticho noci prerušuje najprv nepatrné klopkanie a škrabot. Jemne ma to rozrušilo, ale keďže sa všetko vrátilo k mĺkvemu pokoju, prestal som si to všímať a nechávam sa unášať opäť nočným chladom. Lenže zvuky nesúce sa tmou, sú tu opäť. Periférne zaznamenávam pohyb a neverím vlastným očiam. Pár metrov odo mňa sa pôda na jednom z hrobov začína zdúvať a hluk naberá na intenzite. Ustupujem preto o pár krokov a skrývam sa za kaplnkou, ktorá tu už musí stáť veky a pozorujem situáciu, ktorá nastala. Miesto posledného odpočinku sa otvára, nahnité drevo z rakvy praská pod silou, ktorá na neho tlačí z dola. Ako krt, ktorý sa prekope na denné svetlo, z jamy vylieza niečo, čo bolo kedysi človekom. Pár jemných, nie príliš koordinovaných pohybov a táto bezbožná kreatúra zo seba zhodí aj tých posledných pár mäsožravých červov, ktoré ešte obhrýzali zbytky tkanív. Neuvedomil som si, že som vydal zdesený výkrik, ale už je neskoro. Prázdne jamky, ktoré kedysi vypĺňali oči, ma už zaregistrovali a lačný pud začal pracovať. Chcel som sa dať na útek, ale ohromený touto scénou som si nevšimol, že za mnou už stojí ďalší oživený „kedysičlovek“ a tento do mňa zahryzol s vervou svoje krvilačné zuby. Nakazil ma infekciou zvanou death metal.

Sorry, zase raz za obšírny úvod. Neviem ako ste sa vy, po rámuse bažiaci, blúdiaci v riadkoch písaných krvou, dostali k počúvaniu tvrdej hudby, ale u mňa to prebehlo zrovna takto. Dajme tomu. Aby som sa ale dostal k tomu o čom chcem. Zvyknem sa v recenziách skôr venovať aktuálnym albumom, ale tu, pretože ma kapela dosť zaujala naživo, urobím výnimku. Debutový album Nemcov Carnal Tomb zase nie je nejaká starinka. Má na svojom konte iba dve čiarky, vyškrabané do steny cely zvanej história, znamenajúce každá jeden rok. Už pri pohľade na obal albumu je jasné, že životodarné tekutiny milovníkov old school death metalu, pôjdu do varu. Charakteristický zvuk švédskeho death metalu tu číha zo všetkých strán.

Intro v podobe útržku z kultu menom Night of the Livind Dead, nás privedie k prvému smrtonosnému riffu skladby Undead Dread. Vplyv takých Grave je citeľný, ale nie iba ich. U mňa to definitívne vyhrala druhá skladba Beneath the Coffins. Lovecraftoidný text, dookola opakujúce sa meno bájnej entity Yog-Sothoth. Proste dýcha z tej skladby, ovplyvnenej doom metalom zase, čosi veľmi príjemne tajomné. Až desivo znie klavír na začiatku titulky Rotten Remains. Prekrývajú sa tu rýchle pasáže opäť s doomovými. Vokál Cryptic Tormentora, vlastným menom Marca Strobela, sa tu dostáva do polohy peklom vyvrhnutej potvory, napriek tomu je úplne zrozumiteľný. Smrtiaci klinec do rakvy dáva ale nekompromisná Cemetery Inversion. Sypačka akej na tomto albume asi viac niet. Aby som sa zbytočne neopakoval, tak celým albumom sa ťahá zmes death/doom metalu, v podobe možno takých Asphyx, akurát so škandinávskym zvukom. Temnou atmosférou skladieb mi zase jemne evokujú Grékov Dead Congregation. Niekto by možno namietal, že postupom času sa album zlieva do monotónnosti, čo je možno aj pravda, ale nejakým zvláštnym spôsobom ma to núti púšťať si to znova a znova.

Zvlášť kapitolou je pre mňa artwork. Hemží sa to všade hordou (ne)mŕtvych a kafilérny puch rozkladu je cítiť, aj keby si celý booklet namarinujete v osviežovači vzduchu. Za týmito laškovnými nechutnosťami, ktoré viac ako čokoľvek iné, pripomínajú stránky Necronomiconu z kultu Evil Dead, stojí meno Césara Valladaresa, inak basáka španielskych neznabohov Decapitated Christ.

Uznávam, že pri tomto albume by sa asi názory veľmi nezhodovali, ale ja mám na takéto kapely už raz slabosť. A naživo mali proste čosi do seba nedávno v Ružomberku. Ak sa chcete presvedčiť, o ich live nasadení, môžete tak urobiť 5. októbra v Nitre spolu so Sentient Horror a Beton.

Hodnotenie: 8/10

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj