Darchaic – Materia – Slovak Metal Army, 2018

Nie som asi jediný, komu sa aj napriek tomu, že sa relatívne snaží robiť všetko to čo má, kopia veci vo veľkom. Eventuálne niektoré veci z nevysvetliteľných dôvodov prehliada. Presne to je prípad posledného albumu Darchaic, ktorý mám uložený vedľa reproduktorov už ani neviem kedy. Nápor festivalovej sezóny povolil a keďže mám chvíľu čas, kým zase naplno udrie koncertná jeseň, môžem si dopriať toto tu.

Ono, Darchaic poznám nejaký ten čas. Vyskytol som sa aj na akciách kde hrali, ale nejako nikdy som k nim viac nepričuchol. Ich čas nastal teda až so štvrtým albumom Materia. Čo teda skrýva v sebe album pod týmto pochrómovaným obalom? Darchaic som mal zafixovaný skôr ako melodický death metal. To je aj štýl z ktorého sa tu najviac vychádza. Ale tak ako upratovačka posadnutá svojou prácou naberá na svoju prachovku kadejaký bordel, tak aj Darchaic priliepajú vplyvy odvšadiaľ.  Hneď úvodná vec Glorifikovaný – Azrael, dá spomenúť na Soulfly, Sepulturu či Panteru. Vlastne groove metal vo svojej klasickej podobe. Až na refrén, ktorý je podfarbený príjemne melodickou vyhrávkou. Za vrchol považujem Necropolis. Začiatok sa nesie nazvime to v psychedelickom rytme, ale následne prechádza do podoby, ktorá mi je veľmi po chuti. Solídne chytľavá vec. Svoju dávku kontroverzie zrejme prináša Rudy hnus. Asi nemusím nejak extra vysvetľovať o čo tu ide. Tieto žabomyšie vojny na metalovej scéne ma nechávajú chladným a iba to tak z diaľky sledujem. Ale Darchaic sú asi prvý, kto to zhudobnili. No nič. Ako som vyššie spomenul vplyv Soulfly, Sepultury alebo Pantery, tak tu, na moje prekvapenie, počujem aj napríklad Slipknot. Najmä v Kunovom hlase. V kombinácií s melodic death metalovým základom mi to príde ako v ordinácií doktora Frankensteina, kde sa spája všetko so všetkým. Ale finálna podoba je celkom dobrá a tak ako legendárne monštrum, má tendenciu ničiť. Tu ale iba náš sluch, alebo končatiny pod pódiom.

Som skôr priaznivec brutálnejších vokálov a preto mi spevákov hlas až tak veľmi neimponuje. Len rozmýšľam, ako by celok vyznieval, keby sa išlo do väčších hĺbok. Na druhej strane, je príjemne niekedy aj rozumieť textom.

Toť asi vsjo. Materia nie je albumom, ktorý spôsobí hudobnú revolúciu, ale zapadať prachom by taktiež nemal. Ja si ho vrátim naspäť pri reproduktory a v horizonte blízkej budúcnosti sa k nemu určite ešte vrátim.

Hodnotenie: 7/10

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj