Macabre Decay – Purgatory – Immortal Souls Productions, 2018

Očistec má byť vraj miestom, kde sa odpykáva trest, aby vás nejaká kvázi reálna nadbytosť pustila na nebesá. Ono, keď sa tak niekedy pozerám okolo seba, tak mám pocit, že ten trest si tu odpykávame asi všetci. Ale nie všetci túžime stráviť večnosť tým, že budeme surfovať niekde na obláčiku… Mám taký dojem, že podobne zmýšľajú aj Švédi Macabre Decay. Pri pohľade na depresívny, postapokalyptický výjav na obale, si človek uvedomí, že hriechom planéty sme možno my a vojnou a svojím samozničením, ju vlastne očisťujeme, čím ona sama prežíva svoj očistec. Dosť ale mojich divných filozofických úvah, to o čo tu ide, je death metal.

Macabre Decay, ako som už spomínal vyššie, pochádzajú zo Švédska. A aj keď ide o mladú kapelu, tak tu hrajú skôr už páni v rokoch, ktorí si prešli rôznymi zoskupeniami, našincovi ale nie veľmi známymi ( Incarnated, Skulldrain… ). Čo iné by prišlo zo Škandinávie, ako dávka smrtiaceho kovu? Ale pozor, ak čakáte hnilobou zaváňajúce čerstvé hrobové miesto, z ktorého vychádzajú škrípavé zvuky, ako keď si červy chystajú príbory na prídel čerstvej mršiny, tak zostanete asi zaskočený. Melódiami sa nešetrí ani v tomto prípade, ale ide o death metal, ktorý má svoju charakteristickejšiu tvár. Drvivé stredné tempá, osviežujúce sóla… Keď sa rozhodnú zatlačiť na plynový pedál, tak ma to až tak neoslovuje, ale to je vec vkusu. Ich sila spočíva podla mňa v náladotvornejších pasážach. Presne týmto sa vyznačuje Devourer of Souls. V refréne si tu svoje odspieva ( ako som sa dočítal v booklete ) istá Helena Bohman. Nemám síce poňatia kto to je, ale jej hlas je podmanivý a pôsobí ako pekný protipól k hrubozrnnému hlasu Henrika Anderssona. Práve jeho hlas je jedna z mála vecí, ktoré ma až tak neposadili na zadok. Drží sa viac menej stále v jednej rovine a zapadá mi tak do rady ďalších a ďalších growlerov. Ku skladbám, ktoré ma ešte oslovili, môžem s pokojným srdcom pridať titulku In Purgatory a Pawprints in Blood ( kde určité pasáže sú ako vystrihnuté od Fleshcrawl, ale tí sa zase zhliadli v Dismember, takže okružná cesta Švédsko – Nemecko – Švédsko sa týmto uzaviera ). Len taký dodatok na záver, páni zrejme pri skladaní albumu počúvali staré albumy od Kreator – dvojica skladieb As the World Burns a Endless Pain, nesie meno ako staré šlupky od tejto germánskej modly.

Aby sme si to zhrnuli. Album to je dobrý. Pre fanúšikov, ktorí sa našli v old school death metale a radi vyhrabujú albumy z distier, tak ako medveď grizzly lososy z rieky, bude ako stvorený. Ďalšia časť tvorstva nad ním iba mávne rukou. Ale tak to cíti asi aj samotná kapela.

Hodnotenie: 7/10

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj