Support Underground sa tento rok postaral o vydanie niekoľkých albumov, ktoré mňa osobne potešili. Jedným z nich je aj prvotina slovenskej kapely Hrobar. Priznám sa, že na skupinu som narazila až pri festivale Jašterice v Banskej Štiavnici, ktorú má organizačne na starosti práve Hrobar a ľudia okolo nich. Nebolo mi veľa treba, aby sa mi zapáčil ich koncept okolo hrobariny, hrobov a cintorínov. Banská Štiavnica, mesto odkiaľ kapela pochádza je známa skôr baníkmi. Pre istotu som si teda zistila ako vyzerajú miestne cintoríny a hlavne tie, kde sa ešte aj pochováva. No, ale na moju smolu som sa na túto tému nedozvedela nič a nedozviete sa ani vy, keďže samotné mesto ešte na svojej stránke testuje mapu cintorínov. Tak niekedy inokedy a poďme radšej k hudbe.
Hluk vám zaobstarajú traja hudobníci v zostave bicie, gitara, bass gitara a spev. Debutový album obsahuje až 20 skladieb, takže je jasné, že ide o pomerne krátke songy, ktoré nepresahujú 2 minúty. Dohromady sa vaše uši zahrejú asi na pol hodinu, veď ako hovorí názov, bude to rýchla smrť. Po hudobnej stránke sa nedejú žiadne novoty, ide o surový thrash s prvkami punku a groovy. Miestami sa mi zdá po hudobnej stránke album možno až príliš schematický. Človek sa nestihne ani nadýchnuť a pokračuje sa vo vražednom tempe ďalej. Ďalšou zaujímavosťou je aj akýsi predeľ, medzi novšími a staršími skladbami. Hrobarová veľká devíza je pre mňa v textoch a ich spracovaní vokalistom. Spev sa síce drží viac menej v jednej hladine, s občasným škrekom, no nie je to ani zďaleka monotónne. Nafrázovanie je vo väčšine prípadov výborné. Niektoré pasáže sú však podané v takej rýchlosti, že človek text nestihne zachytiť. Nato je potom booklet, kde si to môžete skontrolovať. Jediné, čo nemusí vyhovovať všetkým, je zvuk. Na garážové pomery dosiahol Hrobar zvuk nadpriemerný, zemitý, proste underground a myslím si, že prirodzene dotvára atmosféru celého tohto diela. Už som spomínala trochu texty. Pre mňa osobne hrá práve táto časť veľkú úlohu. Väčšina sa točí okolo sveta hrobára a vecí s tým súvislých – napr. Doktor krompáč, Rešeto, Kopeme, Do mŕtva, Hrobokop…Téma je jasne daná! Niektoré texty majú v sebe čierny humor, iné trochu morbídnosti, ďalšie trochu primitívnosti, no nejaké hlboké filozofické úvahy tu nečakajte. Jednoducho, človek sa pri počúvaní dokáže pobaviť, a to nedokáže len tak hocijaká kapela. Predpokladám, že v tejto recenzii určite niekto nájde pár chýb, keďže sme ľudia. Tak je to aj v prípade bookletu, kde som našla pár drobných chybičiek, ale nič strašné, za čo by „grammar nazi“ mohli udeliť vážnejšie tresty.
Možno si poviete, že vizuál nehrá až takú veľkú roľu. Úprimne sa priznávam, že podľa mňa práve dobrý cover môže zdanlivo nenápadnej skupine dosť pomôcť, už len kvôli tomu, že si ho všimnete skôr ako nejaký vygrcaný umelý obal. Na túto neľahkú prácu sa podujal umelec, ktorý si hovorí Kazisvet. Veľmi trefne sa mu podarilo nakresliť a zachytiť celý koncept tohto albumu. Mne osobne sa najviac páči zadná strana bookletu, kde si hrobár pripíja s pánom Smrťákom, pobavíte sa však aj na vnútornom nákrese cintorína. Nájdete tu plno vtipných detailov, napr. v pravom dolnom roku odpočíva aj samotný autor (Kazisvet). Tento štýl kresby možno nemusí všetkých až tak osloviť, mne však Kazisvetové kresby učarovali, ak aj vám, stačí si ho vyhľadať na Fecebooku. V skratke, takto si predstavujem dobrý cover a booklet.
Keďže sa nám blíži obdobie dušičiek, je to ideálny čas na počúvanie Hrobara. Tú pol hodinu, kým sa dostanete na preplnený cintorín môžete „zabiť“ práve počúvaním Hrobara. Keďže skutočného hrobára tam v tento čas asi nenájdete, na záver použijem vetu z poslednej skladby – Veľa chlastu, žrádla – hrobárovi padla!
Hodnotenie 9/10
