Report – Cenotaph, Uerberos, Realms of Chaos – 29. 9. 2018, Nové Korzo, Ružomberok

Nasledujúce riadky budú patriť koncertu, ktorý sa odohral v sobotu 29.9.2018 v Ružomberku. Keďže na reporte sa podieľali dvaja redaktori so začiatočným písmenom „M“, nedá sa inak, ako vypísať celú prezývku.
Mrkva: Festivalová sezóna sa nám plynule presunula do útulného prostredia klubov. Človek si môže vybrať z nepreberného množstva akcií. Niekedy je výsledkom aj to, že sa koncerty bijú, ale čo už. Našimi končinami sa aktuálne križujú dve turné domácich kapiel. SSOGE spolu s Lunatic Gods a Čad s Catastrofy opäť vypredávajú kluby. Prvú menovanú dvojicu som navštívil vo štvrtok v Bratislave, druhú partiu vidím x – krát do roka, tak som sa vybral do Ružomberka na kapely, ktoré človek zas tak často nevidí, resp. v prípade Cenotaph, zavítali na Slovensko po prvý krát. Organizátorom sa zostava asi týždeň pred koncertom všemožne premiešavala. Najprv vypadli Cranial Carnage spoza rieky Moravy, ktorých nahradili Realms of Chaos, žiaľ náhrada za mäsiarov Craniotomy sa už nájsť nestihla. Takže zo štyroch jazdcov apokalypsy zostala nakoniec iba nesvätá trojica.

Mrtvolka: Tento rok som nestihla koncert na počesť 20 rokov kapely Brute, ktorý sa konal v Ružomberku na konci augusta. Od minulého roku, kedy som sa tu zastavila a zažila tu jeden z tých najlepších koncertov za rok 2017 som sa rozhodla, že Ružomberok musím navštíviť aj tento rok. Ideálna príležitosť sa mi naskytla práve na konci septembra. Hudobne sa mi zostava tiež pozdávala, takže nebolo čo riešiť, tento koncert som jednoducho musela navštíviť! Nedá mi nespomenúť, že v poslednom období som si už zvykla, že veľká časť koncertov hraničí so súkromnou party s kapelami a svoje sety skupiny odohrajú pred cca 15 ľuďmi. Spočiatku to vyzeralo podobne aj tento večer. Na moje prekvapenie sa však zozbieral celkom slušný počet ľudí, ktorí ako tak zaplnili miestnosť.

Mrkva: Začiatok sa tak posunul na cca 20:00. Technicko/brutálny začiatok obstarali Bystričania Realms of Chaos. Behom týždňa som ich videl druhý krát, ale po mojich organizačných povinnostiach týždeň dozadu v Trnave, som si ich mohol teraz už v kľude vychutnať. Zvuk mi prišiel miestami nevyvážený, kde Jakubova gitara bola príliš hore, zatiaľ čo Martinovu nebolo príliš počuť. Koľaka nerozhodilo ani keď mu spadla činela, alebo vypadla palička, proste tento bubenícky buldozér bol na nezastavenie. Ja by som s tým praskol a odišiel z klubu, hehe. Ale inak sa predviedli vo skvelom svetle. Ich skladby sú prepracované a je ich radosť počúvať. Na ich debut som už slušne nadržaný. Keďže si publikum pýtalo nejaký prídavok, hošani pleskli do davu cover od Morbid Angel – Rapture. Lepšie urobiť ani nemohli.

Mrtvolka: Koncert otvorila slovenská kapela Realm of chaos z neďalekej Banskej Bystrice. Zdalo sa mi, že chvíľu trvalo, kým sa ako tak všetci členovia rozohrali. Vyskytli sa aj malé technické problémy, ktoré však boli rýchlo opravené (činela napr.). Martinus (gitara a spev) to ešte s nejakými predslovmi moc nepreháňa. Túto kapelu prezývajú aj slovenský Hate Eternal. Myslím si, že právom, ale od amerických kolegov sa odlišujú hlavne neúhľadnosťou a väčšou mierou chybovosti. Snáď mi chalani odpustia menšiu kritiku. Nie vždy sa mi zdali byť bicie úplne presné a vokál je čas od času málo výrazný, druhá gitara miestami prehlušovala. Martinus sa totiž okrem spevu musí sústrediť aj na hru na gitare, ktorá mu ide naozaj dobre. Na živo mi proste chýba väčší drive, silnejší zážitok, ale viem, že chalani sa snažia aj koncertovať, čoskoro snáď bude na svete aj full CD. Určite si podporu zaslúžia. Inak keď už sme pri tej podpore, myslím si, že neobišli naprázdno ani na tomto koncerte. Nestáva sa často, že by aj prvá kapela vytiahla ľudí do predných radov.

Mrkva: Cca pred rokom mi na recenziu pristál debutový album Tormented by Faith od Poliakov Uerberos. Keďže ma album zaujal, bol som zvedavý na jeho live prevedenie. Aj v recenzií som spomínal, že miestami je tam cítiť vplyv momentálne asi najväčšieho hudobného vývozného artiklu od našich severných susedov, teda Behemoth. Spomenul som si na to, keď som uvidel tričká, ktoré mali na sebe spevák a bubeník. Zo začiatku bolo dosť výrazne počuť iba basu. Postupom času sa to dalo ako tak do poriadku, aj keď speváka nebolo veľmi dobre počuť počas celého setu. Napriek tomu sa snažil rozhýbavať kotol, čo sa mu veľmi nedarilo, ale bolo vidieť, že sa baví. Zaujímavý moment nastal, keď zrejme vyrazilo poistky, či čo. Takže pódium na chvíľu zahalila tma a ticho. Z obecenstva sa ozývali hlasy ako: „ Zahraj unplugged!“ To nakoniec nebolo treba a kapela tlačila svoju káru ďalej.

Mrtvolka: Uerberos z Poľska v minulom roku vydali svoj debutový album u Immortal Souls Production a materiál znie vskutku sľubne. Neviem čím to je, ale u mnohých poľských kapiel cítim veľké ovplyvnenie Behemoth, netýka sa to však ani náhodou len Uerberos, ale vplyvy proste cítiť. Úvod začal veľkolepým introm, ktoré malo vyústiť asi aj vo veľkolepý začiatok, na ktorý si však budem musieť počkať niekedy inokedy. Hoci som stála na začiatku v strednej časti miestnosti, zvuk ktorý sa predieral von mi v celku vyrazil dych. Je o mne celkovo známe, že mám rada bass gitaru, no toto bolo aj na mňa príliš. Gitary úplne zanikli v „brblaní“ basy a bicích, a to práve gitary pri Uerberos majú čo povedať. Asi najviac mi bolo ľúto speváka, ktorý sa snažil vydať zo seba čo možno najviac. V predných radoch bol zvuk omnoho milosrdnejší, takže som sa tam viac menej až do konca vystúpenia zdržiavala. Naozaj škoda toho nepodareného zvuku, pretože som si istá, že by som si za lepších zvukových podmienok určite vychutnala túto kapelu viac. Neviem, či to bolo zámerne, ale tak ako pred rokom, aj tento rok počas setu zrazu vypadla elektrina a celý klub na cca minútu zahalila úplná tma. Nuž, bol to asi príliš temný death metal na tento priestor.

Mrkva: O tureckej metalovej scéne nemám nejaký extra prehľad. Poznám iba hŕstku kapiel, z ktorých je asi najväčším menom práve Cenotaph. 24 rokov na scéne, 6 radových albumov… dá sa o nich už hovoriť ako o legende. Túto grupu drží po kope ako tmel posledný zakladajúci člen, spevák Batu Cetin. Čo nám teda banda z krajiny kebabov a Araratu predviedla? Nekompromisný hudobný nárez v hraniciach brutal death metalu. Zvukovo boli Cenotaph na tom pre mňa už konečne dobre, takže toto už rozmazávať nebudem. Ľudia sa už konečne začali baviť, kotol sa trošku rozhýbal, vlasy lietali vzduchom… Spevák si dokonca pozrel detailne zblízka drevené obloženie stropu v Novom Korze, pretože fans mu dali na rukách túto možnosť. Nemám ich síce nejak extra napočúvaných, v mojej zbierke svieti iba posledný album od nich, ale keď sa zahrabali do histórie a vytiahli nejaký flák zo starších albumov, tak vtedy to bolo presne to, čo som potreboval počuť. Priamočiaro sa valiaci lomoz o sile Hirošimskej bomby.

Mrtovlka: Myslela som, že v tento večer sa už veľké zázraky nebudú diať. Omyl, veľký omyl! To najlepšie ešte len malo prísť v podobe tureckej legendy Cenotaph. Pre mňa je práve ústredná postava a hlava celého Cenotaph – Batu Cetin legendárnou postavou. Jeho meno som si od jedného večera v Slovenskom raji zapamätala na večné veky, ale o tom inokedy. Keď zazneli prvé tóny, vedela som, že na toto budem spomínať. Hoci sa mi normálne nechce veriť, že nás Cenotaph celých 24 rokov obchádzal, o to väčší bol pre mňa zážitok, že som videla a počula tvorbu, ktorú som až do dnešného večera počúvala len na CD. Zvukovo na tom boli najlepšie zo všetkých kapiel, takže v tomto ohľade to bola spokojnosť z mojej strany. Potešil ma pomerne dlhý playlist, ktorý obsahoval skladby z najnovšieho albumu, no aj skladby z časov dávnych. Tie staršie veci ma potešili, pretože sa priznám, že som ich už dávnejšie nepočúvala. Takto si predstavujem brutal death metal! Spev, ktorý trhá gule, agresívne gitary, bass gitara, kde je využitý potenciál 6 strún. Prvýkrát za večer sa rozpútal aj menší kotol, takže som radšej ustúpila na chvíľu do zadnejšej časti a Batu si trochu zalietal medzi ľuďmi, ktorí ho zdvihli. Dočkali sme sa aj prídavku, hoci to spočiatku vyzeralo, že už nič nebude. Cenotaph ma prekvapili a naozaj pozitívne. status legendy je naozaj zaslúžený!

Mrkva: Čo viac dodať? Kapely boli výborné, ľudí síce nebolo tak veľa ako členov rodiny Hujerových, aj kvôli vyššie spomenutým dôvodom, ale akcia dopadla zrejme dobre. Organizátori majú v pláne ďalšie nabité akcie, tak ak sa človeku dá, treba na ne chodiť.

Mrtvolka: Nech už na koncerte bolo menej ľudí, ako by si to kapely zasluhovali, aj tým niekoľkým ľuďom sa podarilo vytvoriť výbornú atmosféru. Po koncerte, aj pred ním sa kapely nezavreli do ústrania backstage, ale naopak boli medzi nami. Celkovo sa všetky zúčastnené zahraničné skupiny správali k nám, čo sme dorazili veľmi priateľsky. To jednoducho vo veľkých kluboch často chýba. Ďakujem za tento koncert, budem naňho opäť dlho spomínať!

Fotky dokumentačného charakteru: Mrtvolka

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj