Report – Sentient Horror, Carnal Tomb – 5. 10. 2018. – Mariatchi, Nitra

Do nitrianskeho klubu Mariatchi si mali dať „dostaveníčko“ fanúšikovia červami prelozeného a zatuchlinou hrobiek napáchnutého švédskeho, chrastivého zvuku death metalu. Že obe kapely majú od Švédska geograficky ďaleko je celkom jedno. Či už Američania Sentient Horror, alebo Nemci Carnal Tomb sa vyžívajú v charakteristickom ( dajme tomu archaickom ) zvuku Made in Göteborg. Pôvodne im mali supportovať aj Bratislavčania Beton, ale tí museli na poslednú chvíľu vystúpenie zrušiť kvôli ochoreniu v kapele.

Sám som bol zvedavý koľko hláv nalákajú vlastne takéto no name kapely. Keď som prišiel niečo viac ako hodinu pred koncertom do klubu, tak sme sa tam mihali asi piati, vrátane barmana. Ale že sa klub celkom slušne naplní, to som ani nečakal. Inu, stalo sa. A myslím, že organizátor, aj kapely museli byť s návštevou nakoniec celkom spokojní.

No, zostalo teda iba pri dvoch kapelách. Štart zostal v rukách Carnal Tomb. Títo Nemci mi prirástli k srdcu asi pred mesiacom, keď som ich po prvý krát videl v Ružomberku. Ich death metal je zadumanejší, trošku depresívnejšie ladený, zato ale stále agresívny. To porovnanie s takými, povedzme Grave je na mieste. Záhrobníci nám opäť priniesli plnú rakvu cintorínových šlágrov. Zaznela aj hitovka Beneath the Coffins, skladba s inšpiráciou v Lovecraftovi a jeho mytológií, pri ktorej až cítite, že po vás siaha čosi nechutne slizké, svojimi odpornými chápadlami plnými prísaviek. Moja obľúbená, ale to iba tak medzi rečou. Povedal by som, že Marc Strobel tlačil vokál ešte do väčších hĺbok, ako keď som ich videl po prvý krát. Čo ma nesmierne bavilo, bolo sledovanie výrazov Daniela Sturma a.k.a. Vomitchrista spoza bicích. Snáď to niekto nafotil. Na posledný song prenechal Marc Strobel mikrofón basákovi Corpse Ripperovi, vlastným menom Yvesovi Metzovi, ktorý má ešte hlbší kanál v hrdle. Nie som zvukár, ale vraj HM2 kapely je ťažké nazvučiť. Krištáľovo čistý zvuk by k ich hudobnému prednesu aj tak nesedel, takže tá špina, bordel a smrad lahodili mojim zmyslom.

Sentient Horror som popravde poznal iba podľa mena a podľa toho, že mi ich pár ľudí odporúčalo. Pred koncertom som si nejaké ich songy pustil, aby som vedel do čoho idem a kalap išiel dolu. Ich diskografia číta iba jeden album a aktuálne Ep – The Crypts Below, kde moje oko hneď spoznalo opäť nádhernú prácu Juanja Castellana, umelca, ktorý maľoval napr. pre Avulsed, Vomitory, Revel in Flesh, Bodyfarm, Paganizer… alebo aj našich Dehydrated. Trošku som sa zakecal a nevedel som, či sa ešte zvučia, alebo už hrajú. Predsa len v Mariatchi je miestnosť, kde sa hrá, až úplne v zadnej časti klubu. Už hrali a brali so sebou všetko ako uragán príbytky. V porovnaní s Carnal Tomb sú o čosi melodickejší a možno o čosi lepšie technicky na tom. Keď už sa motáme vo švédskom death metale, tak mi dosť pripomínajú Dismember. Aj farba hlasu Matta Molitiho je ako taký krížený bastard Mattiho Kärkiho a Jana – Chrisa de Koeijera z Gorefest. Napriek tomu, že ich skladby som nepoznal, zavŕtal sa do mňa, ako tie červíky v jeho názve, song A Host of Worms. Drsné riffy, melodické sóla a zvuk ako chladiaci agregát z márnice. Atribúty, ktoré mi nesmierne imponujú. Apropo nebol som asi jediný, kto si všimol podobu Tylera Butkovskyho s Cliffom Burtonom. K dokonalosti chýbali už iba nohavice do zvonu. Mám iba jedinú výčitku a to tú, že tričko, ktoré sa mi u nich v merchi páčilo, už nemali v mojej veľkosti. No nič, snáď nabudúce. 

 

Pre mňa, ako fanúšika old school death metalu, sa inak ako na výbornú, tento koncert ani hodnotiť nedá. Návšteva celkom fajn, zvuk vzhľadom na podmienky bol v poriadku taktiež ( akurát sa ale ja dement postavím pod reprák a potom mám problém vnímať okolie… ), ponuka merchu u oboch kapiel bohatá, proste všetko tak ako má byť.

Foto: Peter Bednár.

Avatar photo

Autor: Mrkva

Zdieľaj