ROZHOVOR – ERYN NON DAE.: „Sme si plne vedomí tej depresívnej nálady, ktorú vieme nastoliť počas našich koncertov“

FOR ENGLISH VERSION SCROLL DOWN

Už od vydania debutu „Hydra Lernaia“ (2009) sú  Francúzi Eryn Non Dae. veľmi svojským a nepredvídateľným hudobným telesom. Ich explozívna porcia hluku a disharmónie, precízne skomponovaná a s klamlivým náznakom chaosu sa na novom albume „Abandon Of The Self“ dostáva do neprebádaných teritórií a nutné povedať, že ani signifikantná odbočka k náladotvornému a melancholickému vyzneniu nijak neuberá týmto žabožrútom na intenzite. O samotnom nahrávacom procese novinky a dlhej pauze, ktorá tomu predchádzala, živote v kapele, minulosti, prítomnosti, ale aj budúcnosti Eryn Non Dae sme sa rozprávali s basgitaristom Mickaelom André.

Zdravím ťa Mickael. Najprv mi dovoľ zablahoželať Vám k výbornému tretiemu dlhohrajúcemu záseku „Abandon Of The Self“. Od jeho vydania ubehlo už viac ako pol roku, avšak časom album len a len rastie. Úprimne, považujem ho za váš zatiaľ najsilnejší počin. Takže prvá otázka: Čo sa stalo medzi nahrávkami „Meliora“ a „Abandon Of The Self“? Ako vôbec začal kreatívny proces pre „Abandon Of The Self“? Išlo o dlhú sumarizáciu nápadov, ktoré ste zbierali počas tých dlhých šiestich rokov, alebo sa novinka zrodila spontánne?

Ďakujem ! Veľmi ma teší že si si v „Abandon Of The Self“ (ďalej len AOTS) našiel niečo pre seba! Veľa ľudí sa nás pýtalo na ten šesťročný prestoj od albumu „Meliora“ a chápeme, že ide o dlhú dobu, obzvlášť v našich časoch. Hrali sme zopár jednorazových akcií behom dvoch rokov a veľmi zle zorganizované turné po Veľkej Británií. Takže úprimne, tieto koncerty, ale aj iné okolnosti v našich životoch zapríčinili, že sme sa cítili byť kapelou unavení. Teda nie hudbou samotnou, ale všetkým ostatným okolo toho. Vložili sme veľa času, energie a peňazí do kapely a vecí s ňou spojených, takže ukončenie koncertnej šnúry k albumu Meliora katastrofálnym turné po Británií bolo ako dostať poriadnu päsťovku do tváre. Postupne sme nadobúdali pocit, že sa musíme zbaviť frustrácie zapríčinenej tým, že sme nedokázali „Meliore“ dať také promo, aké by sme si boli želali. Nad novým albumom sme začali rozmýšľať okolo roku 2015 a zhodli sme sa, že musíme začať od nuly, keďže sme predtým trochu pracovali na nejakých riffoch a nápadoch, s ktorými sme však neboli spokojní. Takže sme sa v lete 2015 rozhodli začať celý proces len s čerstvými nápadmi a miesto práce na gitarových riffoch sme sa rozhodli pracovať s textúrami, syntetizátormi, bicími rytmami a spevmi ako základmi pre skladby, čo bolo pre nás vcelku zmenou. Album sme zložili a nahrali za menej než dva roky. To je veľmi rýchlo v porovnaní s naším bežným tempom.

Nový Album akoby poslucháčovi rozprával príbeh – a to hlavne čo sa kompozície skladieb týka – je to akoby sa názov albumu zhodoval s hudobným obsahom. Opustenie explozívnej stránky, prezentujúcej Eryn Non Dae. na albumoch „Hydra Lernaia“ a „Meliora“ za účelom vyšľapania si chodníčku smerom k niečomu odlišnému, avšak stále v intenciách tvorby kapely. Aký príbeh nám „Abandon Of The Self“ teda rozpráva po textovej stránke?

AOTS sa zaoberá myšlienkou opustenia nášho individuálneho spôsobu myslenia za účelom prijatia niečoho väčšieho a v textoch je to aplikované hneď vo viacerých úrovniach. Ako si povedal, týka sa to aj hudby ktorú nájdeš na albume. Je zaujímavé že si vypichol toto „opustenie“ určitého štýlu hudby, som totiž v pohode s tvrdením, že znieme trochu inak než na „Hydra Lernaia“, avšak myslím si, že každý album je reakciou na svojho predchodcu, takže v budúcnosti nevylučujem návrat k našej brutálnejšej polohe. A len pre príklad, táto idea opustenia je tiež viditeľná aj v našom novom logu.

Pri hlbšom počúvaní novinky nadobúdam pocit, akoby gitary istým spôsobom „voľne poletovali“ okolo tuhého rytmu basgitary a bicích. Ako dávate dohromady skladby pre Eryn Non Dae.? Začína to nejakým groovom z ktorého neskôr vystaviate celú skladbu? Improvizujete veľa než dôjdete do štádia „ok, máme to“?

Proces skladania bol úplne odlišný v porovnaní s ostatnými albumami. Pri „Hydra Lernaia“ a „Meliora“ sme začali s gitarovými riffmi, ktoré doniesli Franck (Quintin) a Yann (Servanin), teda viac menej hotovými skladbami s elektronickými bicími, ktoré sme potom dorábali na skúške. Aj to bol hlavne dôvod, prečo naše albumy pred AOTS boli gitarovejšie. Ale pri AOTS sme so skladaním albumu začali s nápadmi, na ktorých som pracoval doma. Takže kompletne s tebou súhlasím, keď tvrdíš, že gitary „voľne poletujú okolo“, keďže som im chcel dať v hudbe inú úlohu. Skladby som chcel vystavať skôr na rytme, samploch a vokáli a to ešte predtým, než do obrazu vstúpia gitary. A keďže rád myslím pri skladaní skladieb na všetko, tak boli bicie, syntetizátory, gitary aj basy v niektorých songoch takmer vo finalizovanom štádiu ešte predtým, než som ich priniesol na skúšku. Na iných skladbách, ako napríklad „Fragment“ alebo „Astral“, som pracoval väčšinou s Julienom (Rifié – bicie) a až potom sme ukázali hotovú skladbu ostatným členom kapely. Niektoré skladby sme pred nahrávaním ako kapela ani nehrali na skúške. Išlo o kompletne odlišný prístup než na predošlých albumoch, kedy sme zvykli nacvičovať skladby do bodu, že ešte pred nástupom do štúdia bol každý detail perfektne zvládnutý. Proces skladania pre tento album bol pre nás veľmi osviežujúci, skladby ako napríklad „Abyss“ sme dali dohromady veľmi rýchlo s myšlienkou ponechať jeden silný nápad naprieč celou skladbou bez zbytočného pridávania ďalších informácií. Povedali sme si „ok, potrebujeme, aby táto pasáž znela takto, aby pasovala k textu, takže urobme to precízne!“. To bolo veľmi odlišné od toho, čo sme zvykli robiť v minulosti. Chceli sme pridať Mathieovmu vokálu a textom ďalší rozmer, chceli sme, aby poslucháč cítil aj textový obsah skladieb.

S novým albumom prišla aj zmena vydavateľa – aké udalosti viedli k tomu, že ste opustili relatívne veľkého a legendárneho vydavateľa, akým je Metal Blade Records a prešli k Debemur Morti?

Opustit Metal Blade nebolo našim rozhodnutím, vyhodili nás rok po vydaní Hydra Lernaia. Potom sme na vydaní „Meliora“ pracovali s veľmi malým vydavateľom tu vo Francúzsku, ale keďže práca, ktorú tento vydavateľ odviedol bola vcelku sklamaním, rozhodli sme sa pre vydanie AOTS hľadať iného. Eryn Non Dae. je taktiež kapela, ktorú je vcelku ťažké predať. Sme si toho vedomí a aj to je dôvodom, prečo sme až doteraz na každom albume menili vydavateľa. Nikdy nie je radosť hľadať ľudí, čo skutočne chápu našu kapelu, našu hudbu a náš spôsob, ako robíme veci až do toho bodu, že nám sú ochotní vydať album.

Späť k albumu AOTS. Mojou obľúbenou skladbou je 10 minútový opus „HALO“ s dlhými, rozťahanými ambientnými pasážami. Hlavne to čo sa deje medzi 5tou a 7mou minútou skladby je ako hmla spätných väzieb, čo postupne, ale intenzívne prerastá do strhujúceho finále. A takýchto pasáži, pri ktorých mi vedomé prevedenie príde nemožné, je na albume viac. Nahrávali ste naživo? Alebo ste postupovali klasickým spôsobom nahrávania viacerých stôp? Povedz nám niečo viac o samotnom nahrávaní.

Tá časť „Halo“, o ktorej hovoríš, je tiež istou formou „opustenia“ (Abandon). Hranie našej hudby si vyžaduje precíznosť, ale niekedy sa pokúsime pripraviť pôdu pre nejaký „nech príde čo má“ moment a to je presne to, čo sa stalo pri tejto časti skladby. Je to istým spôsobom „Ad Lib“ a veľmi sme uvítali to, čo daný moment priniesol. AOTS sme naživo nenahrávali, ale pár mesiacov pred ozajstným nahrávaním sme takýmto spôsobom nahrali tri skladby. Chceli sme to vyskúšať. Chceli sme tento spôsob (nahrávanie naživo) vyskúšať už hodne dlhý čas a vtedy na to prišla príležitosť a vieme, že je to niečo, čo môžeme v budúcnosti zvážiť. Ale ako si povedal, je to skutočne niečo iné než náš obvyklý spôsob nahrávania viacerých stôp. Nakoniec je to vždy len vec toho, akým smerom sa chceš na albume uberať. Tieto dve metódy (nahrávanie naživo vs. Jednotlivé stopy) sú veľmi rozdielne v tom, ako môže skladba vyznieť. Hlavne v metale. Ale tento krát sme opäť potrebovali mať kompletnú kontrolu nad jednotlivými stopami, keďže sme niektoré skladby spolu ako kapela pred vstupom do štúdia ani nehrali. Takže nahrať ich naživo bolo nemožné a tiež sme chceli znova experimentovať s harmóniami a textúrami až do samotného záveru nahrávania. Zopár vecí, čo sme spravili inak, sa však nájde. Chceli sme, aby si album ponechal surový a organický feeling, takže sme pomenili aparatúru a zopár iných vecí. Taktiež sme nezdvojovali žiadne gitarové ani basové stopy ako sme zvykli predtým. Chceli sme, aby si skladby ponechali svoju pôvodnú energiu bez toho, aby ju stratili pod navrstvenými stopami a štúdiovými trikmi. Aj keď album podľa niektorých recenzií pôsobí veľmi komplexným dojmom, skladby boli pripravené tak, aby sa opierali o jednoduché nápady, ktoré sú schopné fungovať bez prílišných štúdiových úprav.

Francúzsko má všeobecne čo ponúknuť, pokiaľ ide o jeho prínos k metalovej scéne, a to hlavne čo sa osobitého prístupu k žánru týka. END. Jednoznačne túto definíciu spĺňa, ale sú aj nejaké iné kapely, povedzme vo vašej lokálnej scéne, ktoré by si chcel spomenúť?

Už pár rokov mám pocit, že sa tak veľa kvalitných kapiel už nevynára. Veľmi ma zaujíma objavovanie nových kapiel v mojom meste a všeobecne, ale vyložene prekvapený som už zopár rokov nebol. A tiež je tu ten pochybný post-blackmetalový trend, čo vrhá množstvo kapiel hrajúcich jednu a tú istú vec. Ale keď mám vymenovať zopár kapiel čo sa mi páči, môžem spomenút Plebeian Grandstand, Gorod alebo Exylem a čo sa týka viac melodickejšieho štýlu, Riviere alebo Naive.

Známy Vás videl naživo na Euroblaste 2010. Nakoniec musel odísť (:D). Nie preto, že by sa mu Vaša hudba nepáčila, keďže „tam stal s otvorenou hubou asi pät alebo šesť skladieb“ avšak, ku koncu už nevedel uniesť tu brutálnu intenzitu. OK – tiež bol trochu pripitý. Druhý známy ho našiel vonku za klubom s tvárou v rukách, hovoriac niečo v zmysle: „Neviem to uniesť, je to kurevsky depresívne“. Existujete už niečo cez 17 rokov a vaša hudba zjavne nie je pre každého. Inými slovami – nie každý ju pochopí. Akú ste zažili najpozitívnejšiu a najnegatívnejšiu reakciu od publika počas doby vašej existencie?

To o tvojom známom bolo vtipné, dúfam že je na tom teraz už lepšie! Haha!

Áno, ako hovoríš, nie každý to pochopí. Sme si plne vedomí tej veľmi depresívnej nálady, ktorú vieme nastoliť počas našich koncertov a musím priznať, že ten pocit ťahania publika dole dokáže niekedy ovplyvniť aj nás samotných na pódiu. Niežeby sme neboli v pohode s tým, ako naša hudba znie, ale je to skôr dané tým, že takmer nepoznáme eufóriu zo vzájomnej výmeny energie medzi kapelou a publikom (ako hovoria niektoré kapely). Či už si našu hudbu užívajú, alebo nie, zriedkakedy dôjde na headbanging či spievanie v publiku, takže niekedy sa na pódiu cítime vcelku osamelí. Haha! ALE! Sú samozrejme aj pozitívne momenty. Aj keď nepociťujeme počas koncertu žiadnu odozvu, vždy nám niekto potom príde povedať že prežil niečo špecifické alebo dokonca aj niečo veľmi intenzívne ako tvoj známy! A to je vždy ta najviac odmeňujúca záležitosť – ľudia čo nám hovoria, že boli schopní nájsť si cestu k našej hudbe. Alebo keď ti niekto ukáže tetovanie kapely na ramene – na to sa nezabúda. Čo sa týka najnegatívnejšej reakcie – myslím že je to vždy ľahostajnosť. Nestáva sa to tak často – väčšinou keď hrávame s tradičnejšími metalovými kapelami, tak si okúsime niečo konkrétne ako napríklad totálne nepochopenie, keďže naša hudba sa veľmi neopiera o zapamätateľné motívy a refrény. Zo začiatku to môže byť veľmi náročné na pochopenie a pamätám si, že niektoré kluby sa počas nášho setu začali aj vyprázdňovať. A prednedávnom  sa nás jeden promotér, chlapík čo nám zaplatil aby sme prišli, spýtal: „Aký bol váš set? Spal som zatiaľ čo ste hrali“. Pobavili sme sa na tom, ale áno, ľahostajnosť je najhoršia reakcia.

Ako som spomenul, Eryn Non Dae. existujú už 17 rokov a vaše prvé EP vyšlo v roku 2005? Ako zneli Eryn Non Dae. v začiatkoch? Bolo hudobné smerovanie jasné od počiatku, alebo ste sa počas prvých rokov postupne vyvinuli? Koľko členov z roku 2001 je stále v kapele?

Z roku 2001 zostali obidvaja gitaristi a bubeník. Spevák Mathieu prišiel do kapely v roku 2003 a ja som sa pridal tuším v roku 2005. Odvtedy sa zostava nezmenila. Zato sme šťastní. Poznám týchto ľudí už od roku 2000 a aj som ich v prvej zostave videl naživo. Taktiež sme s nimi spolu s mojou druhou kapelou Ethersens zdielali skúšobňu, takže dosť jasne si pamätám, že ich hudba bola v tej dobe priamočiarejšia. Rozhodnutie tvoriť komplexnejšiu hudbu prišlo po odchode prvého speváka. Vtedy boli ovplyvnení kapelami ako Machine Head a Sepultura, potom prišli Meshuggah a iné kapely ako Neurosis atď..potom už išiel vývin cestou od albumu k albumu, až k súčasnosti. Pri skladaní skladieb je to vždy o tom čo chceme vyjadriť. Teraz sme už štyridsiatníci a pre nápady typu „hej, skúsme znieť ako táto alebo táto skupina“ už nie je miesto. Už dlhú dobu ide o veľmi osobnú záležitosť. Skladáme vlastnými spôsobom a s citom.

Oprav ma ak sa mýlim, ale zatiaľ ste v rámci podpory nového albumu odjazdili len turné po Francúzsku. Je nejaká šanca pre širšie európske turné ?

Máš pravdu, mimo koncertov s Dodecahedron v Belgicku a taktiež Švajčiarsku. Turné boli pre nás vždy problémom, takže momentálne nemáme rozvrhnuté žiadne európske turné. Je to tiež otázka peňazí, kapely nášho formátu musia zaplatiť obrovské sumy peňazí aby sa dostali na európske turné, takže to nie je ľahké. Skôr pôjde o jednorázové koncerty.

 Aká je budúcnosť Eryn Non Dae. ?

To je veľmi dobrá otázka ! Máme naplánovaných zopár koncertov a videoklip pre AOTS. Avšak začali sme hovoriť aj o ďalšom albume, pretože nechceme stratiť príliš veľa času medzi AOTS a jeho nástupcom. Ale tiež by sme chceli, aby to bolo niečim iným, než len ďalším albumom. Takže čo bude ďalej, presne neviem. O budúcnosti sa bavíme často a myslím, že je vždy neistá.

Na záver ti chcem poďakovať za to, že si si našiel čas pre tento rozhovor. Je niečo, čo by si chcel odkázať čitateľom Metalexpress ?

Je to jednoduché. Chcem tebe a vaším čitateľom poďakovať za záujem o našu kapelu a za možnosť porozprávať o našej hudbe na vašej stránke !

 

 

 

 

ENGLISH VERSION

Hello Mickael  – first of all – let me congratulate you to your stellar third full-lenght release „Abandon Of The Self“. It´s been half a year since its release and time has proven it to be a real grower. Honestly, I think it  is your most impressive work yet. So the first question: What happened in between „Meliora“ and „Abandon Of The Self“? How did the creative process for „Abandon Of The Self“ start? Was it a long summarization of ideas collected during those six long years or did it just spontaneously happen?

Thank you for that ! I’m very happy you found something for you in AOTS !

A lot of people asked us about these six years since Meliora, and we understand that it’s a very long period without any new music from us, especially in our times. We played some isolated gigs during two years and did a very bad organized UK tour. So to be honest, these gigs  and some other events in our lives kind of made us feel some fatigue about the band, not its music but all that goes around. We put a lot of time, energy and money in the band and all that’s around, so ending these gigs for Meliora with this disaster tour was a big punch in the face. We slowly felt that we needed to take some distance with this frustration of not being able to give Meliora the visibility we wanted. So we began to think about a new record around 2015, and we agreed that we had to start from nothing, since we worked a bit on some riffs and ideas before but we were not satisfied with it. We really decided to start the process with only fresh ideas around the summer of 2015, and instead of working on guitar riffs, we decided to use more texture, synthesizers drum beat and voices as bases of the song, which is quite different for us. We wrote and record this album in less than two years. That’s very quick compared to our usual rhyhtm.

The new record takes the listener on a journey – especially in terms of arrangements – it is almost like the title corresponds with the content. An abandonment of that explosive side, that represented END. on „Hydra Lernaia“ and „Meliora“ in order to pave a path to something different, but still very much Eryn Non Dae. On what journey does „Abandon Of The Self“ take us lyrically?

AOTS deals with the idea of abandoning our individual way of thinking to embrace something wider, it applies to several levels in the lyrics. It’s also related to the music found on that record, as you said. It’s very interesting that you point out this abandon of a certain style in our music, I feel very at ease in saying that we sound a bit diferent now than we were on Hydra Lernaïa, but an album is always a reaction to its predecessor I think, and I can’t say that this kind of violence won’t appear again some days…

And this idea of abandonment is also present in the new logo for example…

When listening closely to the new record, it gives you a feeling that the guitars kinda „loosely fly around“ the tight groove created by bass and drums. How do you form songs for END.? Does it start with a groove you later develop into a full song? Do you improvise a lot before you came to a point when you say „ok, we got it“?

The writing process for this record was completely different than for the others. For Hydra or Meliora, we started from guitar riffs that Franck or Yann brought to rehearsal, with sometimes some drum beats on a drum machine, more or less finished and then we worked on it on rehearsal. That’s mainly the reason why our records were quite guitar driven until AOTS. But for AOTS, we started to write the record from ideas I worked at home, and I completely agree with you when you say that guitars fly loosely around since I really wanted to give them another role in our music. I wanted to build songs more on the beat, the samples and the vocals before giving a role to the guitar. And since I like to think about everything when I write songs, the drums, guitars, bass and synthesizers were almost at their finalized state on some songs when I brought it in rehearsal.  For other like Fragment or Astral for example, we worked mostly with Julien (drums) before showing the finished song to the other members. Which means that we never played some songs with the whole band on rehearsal before recording it. It’s completely different than before, when we used to rehearse songs until each detail was perfectly mastered before going to the studio.  Halo and Eclipse are the only songs we worked all together as a rehearsing band for that record. This record was quite refreshing for us to write, some songs like Abyss came out very quickly, with this idea of keeping a strong idea per song, without trying to ad too much information. We were like « ok, we need that part to sound that way to fit the lyrics, so let’s be precise in what we do ! » This is very diferent from what we used to do before. We really wanted to give Mathieu’s voice and lyrics another dimension, we wanted to let the listener feel what the songs were about, lirically.

With a new record came a change of the record label – what events led you to leave a relatively big and legendary label like Metal Blade Records and switch to Debemur Morti?

Leaving Metalblade was not our decision, they just dropped us a year after Hydra Lernaïa’s release. Then we worked with a very small label here in France to release Meliora but since the job done for Meliora by this label was quite disappointing, we decided to look for some other structure to release AOTS. Eryn Non Dae. is quite a hard band to sell, we know that and this is also the reason why we changed the label on each record until now. But it’s never a pleasure to waste time searching for some people who really understand our band, our music and our way to do things to the point they want to release a record from us.

My favorite track on the album is the 10 minute opus „Halo“ with long stretched ambient passages, especially what happens between the 5th and 7th minute is a like a fog of feedbacks that slowly but intensely grows into a stunning finale. And there are more passages like this on the album, that seem almost impossible to purposefully replicate. Did you record live? Or did you take the classic approach of laying down multiple tracks. Tell us something more about the recording process itself.

The part you talk about from Halo also represents a form of abandonment. Our music is precise to play but sometimes we try to set a frame for some « come what may » moment, and that’s what occured to this part when we wrote it. It’s kind of Ad Lib and we welcomed what came out from the moment. We did not record AOTS live but we recorded three songs live a few months before the « real » recording process to give it a try. We wanted to try this method since a long time and the occasion occured so we know now that it ‘s something that we can consider in the future. But it’s really diferent than our usual way to lay down multiple tracks as you said. In the end it’s always a matter of direction you want to give to the record, these two method are two distinctive method to make a song sound, especially in metal. But this time again, we needed the whole control on the takes, especially since some songs hadn’t been played as a band before the studio, so it was impossible to record them that way, and we still wanted to be able to experiment again with harmony and textures until the very end of the recording. But there are a few things we did diferently this time, we wanted the album sound to keep an organic and raw feeling, so we changed the guitar amps and a few other things. We also didn’t double track any guitars or even the bass as we were doing before, we really wanted the songs to keep their original energy without loosing it with multiple tracks and studio tricks. Even if the album seems to be very complex according to some reviews, all these songs were prepared like that, to rely on simple ideas that are suposed to work without too many studio cheats.

France has generally a lot to offer when it comes to its contribution to the metal scene, especially in terms of individual approach to the genre. Obviously END. fits this definition more than well, but are there any other bands, let´s say in your local scene, that you would like to mention?

I have the feeling that since a few years, there are not that much quality bands popping around,.I’m very interested in discovering new bands in my own town and in general but I hadn’t been very suprprised since a few years. And there is also this questionable post black metal trend that give a lot of band playing the same thing, but to name a few bands that I enjoy, I could mention Plebeian Grandstand, Gorod or Exylem, and in a more melodic style, Riviere or Naïve.

A friend of mine saw you live on Euroblast 2010.  He had to leave (:D). Not because he didn´t like your music, after all, he „stood there with his mouth open for about five or six songs“, but in the end he could not handle that brutal intensity. Ok – he was a bit drunk as well. Other friend found him outside the club with his face in his palms, saying something like : „I can´t handle that shit, it´s too fucking depressing“. You exist over 17 years now and your music is obviously not for everyone. In other words – not everybody gets it. What was the most positive and most negative reaction from and audience during the period of your existence?

Funny about your friend, I hope he’s doing better now ! Haha !

Yeah, as you say, not everybody gets it ! We are very aware of that very depressing mood we can set during our live shows, and I have to admit that sometimes, this feeling of dragging the audience down can affect us also, I mean not that we’re not at ease with what our music sounds like, but more because we almost don’t know the sensation of the audience giving us energy as some bands say sometimes, whenever you enjoy our music or not, there are rarely headbanging or sing along stuff at our shows so sometimes we feel quite lonely in our stuff ! Haha ! BUT ! There are some positive moments of course. Even when we didn’t felt any reaction during the set, there are always somebody to tell us that he experienced something particular or even something very intense as your friend did ! And that’s always the most rewarding thing, people telling us that they managed to connect to your music. Or when some people show you a tatoo of the band name on their arms, it’s always memorable. For the most negative reaction, it’s always the indiference I guess, it’s not that often but sometimes, especially when we play with more traditional metal bands, we already  experienced a complete lack of understanding, since our music doesn’t rely that much on hooks or choruses, it can be hard to understand at the begining, so I can remember some venue starting to empty out during our set. And recently, at the end of a gig, the promoter, the guy who paid to get us here told us : « How was your set ? I was sleeping when you played ! »

Made us laugh but yeah, I guess indiference is the worst thing…

As I mentioned, Eryn Non Dae exists for about 17 years now, with your first ep coming out in 2005. How did Eryn Non Dae sound in the very beginning? Was the musical direction clear from the beginning or was it something that slowly developed during the first years? How many members from 2001 are still in the band?

From 2001, the drummer and the two guitar players remains. Mathieu, the singer arrived in 2003 I think and I arrived in 2005, the line up is the same since. We feel quite lucky with that.

I know these guys since 2000 and saw them with the first line up, we were also sharing the same rehearsal room with my other band Ethersens, so I can clearly remember that their music was more straight forward at this time, and that they decided to get their music more complex when the first singer left. They were influenced by bands like Machine Head or Sepultura at this time, then came Meshuggah and other bands like Neurosis I think…Then the evolution made its way from album to album, until today. It’s always about what we want to express when it’s time to write songs. We’re in our forties now and there is no more rooms for ideas like « yeah let’s try to sound like that band or that one », it’s quite personnal since a long time now. We write with our tools and sensibility.

Correct me if I am wrong, but so far you have toured only France in support of the new record. Any chance for an extended european tour?

You are correct, excepted a gig with Dodecahedron in Belgium and another one in Switzerland also.

Touring has always been a problem for us, so one more time, nothing is scheduled for any european tour at this time. It’s also a question of money, bands like us need to pay huge amount of money to grab a european tour, so it’s not so easy. It will most likely be isolated gigs.

What does the future hold for END.?

That’s a very good question ! We have a few gigs coming  and a video for AOTS but we already began to speak about the next record because we don’t want to loose too many time between AOTS and the the next one. But we would also like it to be something else than just another record, so I don’t exactly know what’s next. We discuss a lot about he future and it’s always uncertain I think !

I Would like to thank you for finding your time to do this interview. Anything you would like to say in the end for the readers of Metalexpress.sk?

It’s simple but I would like to thank you and your readers for your interest in our band and the possibility to speak about our music on your site !