Čím starší, tým lepší? Aspoň tak mi pripadali Voivod hneď po zverejnení prvého singlu z novinky „The Wake“ – úvodnej skladby „Obsolete Beings“ a cez leto nás preniesli ešte dve rovnako silné lastovičky „Always Moving“ a „Iconspiracy“. Bubeník Michael „Away“ Langevin veru neklamal, keď v rozhovoroch o novinke tvrdil, že ide o klasický Voivod s novým prístupom. Zvlášť keď si človek zráta 35 rokov na scéne, prežitie vlastnej smrti (pôvodný gitarista Piggy podľahol rakovine v roku 2005), dlhé obdobie rekapitulácií (albumy Katorz, Infinity) a úvah o tom, či to má bez Piggyho zmysel. Ako sa ukázalo za tu dekádu, čo v kapele pôsobí jeho nástupca Daniel „Chewy“ Morgrain, kedysi to frontman krajanov Martyr (s kľudom ich môžeme označiť za deathmetalových Voivod) a krátko aj druhý gitarista Gorguts (album „From Wisdom To Hate“), zmysel to rozhodne malo!!! Päť rokov dozadu nás comeback „Target Earth“ rozflákal na kašu a ani odchod (či vyhadzov?) pôvodného basáka Blackyho kapelu nijak nespomalil. Do rozbehnutej a znovuzrodenej legendy nastúpil Dominique „Rocky“ LaRoche, čakanie na nový album premostilo výborné EP „Post Society“ a to čo prišlo tohto roku, je možno…ok, srať na recenzentskú opatrnosť.. JE URČITE NAJLEPŠÍ ALBUM KAPELY OD ČIAS ZLATÉHO TRIUMVIRÁTU KILLING TECHNOLOGY – DIMENSION HATROSS – NOTHINGFACE. Kapela však nezabúda ani na svojho času vlažne prijatú, avšak plnohodnotnú odbočku „Angel Rat“ či nedocenený magnum opus „The Outer Limits“. Všetky poznávacie znaky Voivod sú tu zastúpené v miere vrchovatej, posunuté do novej dimenzie, jeden by chcel povedať že až smerom k vesmírnemu prog rocku. Chewy na svojej gitare strieľa psychedelické motívy prekrývané technicky vycibrenými momentmi, ale aj klasickou thrashovou masärčinou no a na vrch pridáva nadstavbu v podobe nádherných gitarových sól. Snakeov punkový „kňourák“ neznel takto dobre už dekády, dokonca sa púšťa aj do vrstvených harmónií, Rockyho basa do bodky vyplňá spodný priestor no a Away do toho neskutočne uvoľneným spôsobom spúšťa biciu mašinériu. Všetko tu je podané v intenciách tvorby Voivod, avšak sviežo, energicky, akoby sme snaď ani nehovorili o veteránoch, čo od roku 1984 inšpirovali viac kapiel, než je v Indií bohov.
Neskutočná hĺbka a prepracovanosť aranžmánov bez mätenia poslucháča. Viac než kedykoľvek v minulosti sa Voivod približujú k štatútu ikon ako King Crimson či Pink Floyd, viac než kedykoľvek za posledné dve dekády vstrebávajú do svojej tvorby prekvapivé momenty a že ich je teda požehnane. Nuda nehrozí. Keď kapela v „Iconspiracy“ vystreli motív, ktorý by ste skôr čakali v symfonickom black metale, nepôsobí to ako päsť na oko, ale naopak – krásne zapadá do koncepcie skladby. Nič tu nie je nasilu zmontované – „The Wake“ je totiž ako vírus, ktorý si pomaly, ale s istotou podmaňuje celý Váš organizmus, až nakoniec nie je úniku. Je to profesorská ukážka vrcholných kompozičných zdatností – je to jednoducho totálny masaker! Tam kde „Target Earth“ úspešne revitalizovalo Voivod pre 21. storočie, hľadí „The Wake“ až niekam do roku 3000. Máme čo do činenia s budúcou klasikou. O to krajšie že ju vydala kapela, ktorá ma na konte už 14-tý album. Starí nestori kopú mladej generácií rite. Že pôjde o dobrý album som vedel naisto, že pôjde o takýto náklad priamo konkurujúci tomu najlepšiemu, čo majú Kanaďania za celú svoju bohatú kariéru na konte, ma ani vo sne nenapadlo. Môj prvý tohtoročný plný kotol a nespochybniteľný album roku! Neviem si ani predstaviť, čo by to muselo byť za šupu, schopnú v roku 2018 prekonať kvality nového albumu Voivod. Slovami ťažko opísateľný hudobný zážitok.
Hodnotenie 10/10
