Alternative/progrockovový projekt Face The Day so sídlom pôsobnosti v Prahe stovežatej má už pár dní na konte druhý zásek Stuck In The Present a na rovinu – kvalitatívne ide o absolútny vrchol v rámci CZ/SK scény. Veľmi totiž pochybujem o existencií akéhokoľvek diela tu či na severozápad od nás, čo by prekonalo aktuálnu skladateľskú formu Martina Schustera, ústrednej persóny tohto projektu, ako aj dnes už neexistujúcich (či hybernujúcich?) progmetalových machrov Mindwork. No a keď už sme pri tom, tak sa nemusíme obmedzovať len na CZ/SK scénu, pretože tohtoročné „zaseknutie sa v prítomnosti“ barličky typu „na CZ/SK scénu výborné“ fakt nepotrebuje. Stačí povedať len „je to výborné“ bez akéhokoľvek znižovania latky. Mimo Martina Schustera sa na novom albume, rovnako ako aj na predošlom „Corroding Dreams“ podieľal aj ex-bubeník Mindwork Filip Kittnar.
Už úvodnými tónmi intra „Stuck in Verona“ je smerovanie projektu jasné – t.j. otravuje vás čakanie na nový Karnivool? Chýbajú Vám Porcupine Tree? Možno nie, ale mne osobne Face The Day svojou novinkou túto medzeru bez problémov zaplnili ako tá „montážná pena“, o ktorej spieva Braňo Jóbus. Absolútne svojbytná záležitosť podporená 110% muzikantskému umu, aký je nám známy už z čias Mindwork, avšak v inom žánrovom prevedení. „The Remainer“ je rocková záležitosť, ktorá sa prehupne do fantastického refrénu s vokalnými harmóniami v podaní jemného Martinovho hlasu, ktorý kolíše niekde medzi Ianom Kennym, Stevenom Wilsonom a Masvidalovským vocoderom. Jediné čo môžem vytknúť je mierny český prízvuk, avšak ak to porovnám s časmi Mindwork, tak to tak či onak musím zhodnotiť ako obrovský pokrok. Dôjde na lahôdkové gitarové sóla, jeden scream ako nepatrné pojítko s metalovou minulosťou. Nasleduje nádherná „Sympathy To Sin“ či „With Faith On My Side“ – obidve pozvoľna začínajú v akustickom háve a naberajú emócie, každé ďalšie vypočutie odkrýva predtým nezaznamenané skladateľské vychytávky a skryté detaily. Inými slovami, „Stuck In The Present“ nekĺže po povrchu a opočúvanie tu hrozí len veľmi ťažko. „With Faith On My Side“ končí v metalovom duchu podporená zase raz skvelým sólom, na um mi hneď zišli ikony žánru ako Fates Warning či Dream Theater. Skvelým groovom začína „Elevator In The Sky“ kde sa vzápätí pridávajú sláčikové nástroje, elektronika, akustické pasáže, svižné rockové tempo striedajúce atmosférické plochy, technická progmetalová odbočka – to všetko v hracom čase ktorý ledva atakuje 4 minúty. Face The Day naozaj vedia do skladby natrepať tolko vzájomne sa nebijúcich nápadov, že iným kapelám to vystačí na celý album. Melancholické záležitosti ako „Settle Down“, končiaca parádnym saxofónovým sólom v podaní hosťa Martina Plachého či „In The Dying Sun“ so skrytou basovou linkou evokujúcou Cynic a koncom v podaní skreslených gitár sprevádzaných rozťahanými tónmi piana ešte viac pridávajú albumu na rozmanitosti. Album vrcholí bezmála 9-minútovou titulnou skladbou, kde Martin Schuster ukazuje, ako hravo si vie ako skladateľ poradiť aj s takouto drastickou minutážou. Furt je čo počúvať. Furt je čo objavovať. Nič nie je zlepené nasilu, práve naopak – hudba tu fantasticky plynie a unáša poslucháča so sebou.
Produkcia? Parádna. Každý nástroj má v mixe umne vyhradený priestor. Hudba? Ako som popísal vyššie – úplná bomba. Takže jediné čo ma tu drží od plného počtu je taký mierný tušák, že ďalšiemu albumu tých 100% už dám.
Hodnotenie 9.5/10
