Report – Decapitated, Hatepshere, Thy Disease, Grimaze, Dehydrated – 18. 11. 2018, Randal Club, Bratislava

Človek si dá zhruba mesiac pauzu od koncertov a potom príde víkend, keď nevie kam skôr skočiť. Takáto situácia nastala práve tento víkend. Sobota nabitá akciami všade naokolo – old school death metal vládol Brnu, kde sekali Weak Aside, Sectesy, Dehydrated…, Uherské Hradište opantalo vypredané turné Hell Over Europe s Aborted, Cryptopsy, Benighted a Cytotoxin ( tejto zostave som tiež neodolal ) a v Košiciach si dala zastávku presne táto zostava, ktorú som ja navštívil o deň neskôr v Bratislave. Decapitated kvôli všeobecne známym problémom nejaký čas nekoncertovali, Hatesphere som naživo ešte nevidel a ostatné tri kapely ma mohli iba prekvapiť ( teda okrem ruských Dehydrated, s nimi už som sa stretol ).

Osekaný príbeh

Keďže som chvíľu meškal, tak z predstavenia pánov a dámy zo Sibíru, som stihol iba poslednú skladbu, čo je celkom škoda. Hodnotiť tak vlastne nemám čo. Irina Sidenko je stále sympaťáčka a na pódiu je z nej taký malý hurikán. Akurát si zaplietla dredy, inak všetko po starom. Mužská časť kapely, ale zrejme šlapala bez nejakých väčších problémov, pretože aj keď nie veľmi zaplnený Randal, odmenil Dehydrated aplauzom.

Nasekať, čo sa do ľudí vojde

Jednu vec musím vážne pochváliť. Celý večer odsýpal naozaj tak, ako bolo uvedené v programe a striktne sa dodržiaval časový harmonogram. Čo pri piatich kapelách nebýva zvykom. Bulhari Grimaze sa svojej pol hodinky zmocnili štýlom predstaviť čo najviac zo svojej tvorby. Žiadne zbytočné preslovy, kecanie… Spevák Pavel možno 2x zahulákal Bratislava! a to je asi všetko. Hudobne sú na tom podobne ako Decapitated, čiže valivý, groove death metal. Posledná skladba mala taký, povedal by som až black metalový úvod a miestami tam bol cítiť aj vplyv Morbid Angel. Taký príjemný miš – maš. Kapela rozhodne zaujala, možno aj preto, že na gitare hral taktiež ženský element. Sympatické mi bolo aj to, že kapela sa vrhla do kotla pri setoch svojich kolegov. Len tak mimochodom, keď som sa tak na nich pozeral, tak celá kapela vážila dokopy asi toľko, čo jeden Nick Barker, ale ja si väčšinou všímam iba blbosti, takže tak.

Dávka monotónnosti

Thy Disease je meno, ktoré sa už o mňa kedysi obtrelo, ale stopu nezanechalo a inak tomu nebolo ani v tento večer. V kapele sa „rozkukáva“ nový spevák Marcin Parandyk a ten mi prišiel asi najzaujímavejší. Spýtal sa publika, či môže hovoriť po poľsky a tak nám už znela ušnými lalôčkami táto čarokrásna reč. Žiaľ, hudba v ich podaní sa dostávala do monotónnosti a úprimne priznávam, že keby mali dlhší set, tak asi zbabelo zdrhnem. Nemám ich síce napočúvaných, ale industriálne prvky v ich hudbe sa sústredili iba na nejaké predely medzi skladbami. Škoda, pretože takto mi prišli ako taký odvar z ( keď už sme boli na ich koncerte ) Decapitated napr.

Prudký úder na solar

Vraj je niečo zhnité v štáte dánskom, ako by povedal klasik, ale Hatepshere to určite nie sú. Konečne niečo nakoplo energiou trochu mĺkve publikum. Základ hudby Hatesphere tvorí životodárny, razantný thrash metal, na ktorý sa nabaľuje všeličo možné. Z pôvodnej zostavy zostal v kapele už iba gitarista Pepe, ale kapela ide aj tak ako dobre premazaný stroj. Zhruba pred mesiacom im vyšiel nový album Reduced to Flesh ( samozrejme prišlo aj na ukážky z neho ), ktorý má gule také, že by sa s nimi dali zhadzovať kolky. Spevák Esse mi trochu výzorom pripomína Svena Grossa z Fleshcrawl, ale samozrejme hlas má položený inde ako jeho nemecký kolega. Čo ich zrejme spája je láska ku zlatistému moku, pre všetkých „pivopičov“ bola aj venovaná skladba Drinking with the King of the Dead. Trošku bol badať aj väčší pohyb v kotli ( nebudem klamať, bol som to ja, kto mal nutkanie roztočiť trošku mosh, ale veľkej odozvy sa mi nedostalo… ), ale za energiu, ktorá išla z pódia, to bol iba slabý výboj čohosi. No nič, napriek tomu pre mňa skvelé vystúpenie.

Nekompromisná definitíva

Decapitated mali vynútenú koncertnú pauzu a tak som si nejak všimol, že sa na nich začali ľudia pozerať cez prsty. No, len oni sami vedia čo sa stalo cca pred rokom v Amerike a ja nie som kompetentný sa v tom špárať. To, čo ma zaujíma je ich hudba a tej sa mi dostalo po piatich rokoch konečne zase naživo. Naposledy som ich videl, keď hrali o poschodie vyššie ako support Children of Bodom a popravde, detičky od jazera Bodom aj vtedy dokázali strčiť do vrecka. Bol som zvedavý, či potvrdia skvelé koncertné nasadenie, alebo sa moje nároky za tie roky zvýšili. Ako som spomínal energiu pri Hatepshere, tak pri sete Decapitated sa valila úplne všade, až von z klubu. Dokonca barmanka si neustále odbiehala pozerať útržky vystúpenia od pípy. Patrím medzi tú skupinu fanúšikov, ktorá vyznáva skôr staršiu tvorbu, ale musím uznať, že niektoré nové veci pôsobili naživo ako demolačné kladivo vrhnuté medzi oči, napr. ak sa nemýlim, taká Kill the Cult je pecka po všetkých stránkach. Keď sa mi ale do uší doniesol trhaný riff asi najväčšej hitovky, teda Spheres of Madness, vtedy som si pošmákol. Aj keď, zrovna pri tejto skladbe som mal problém počuť Rafalov spev, až po pár veršoch sa to vrátilo zase do normálu. V kotli sa to už mlelo ako na dedinskej zabíjačke a bolo očividné, kvôli ktorej kapele sem prišla väčšina ľudí. Pred pol dvanástou bolo po paráde, takže časový rozpis dodržaný takmer do bodky, ale to som už spomínal.

Suma sumárum, dve kapely predviedli výborné výkony, jedna príjemne prekvapila, jedna žiaľ sklamala, no a čo sa týka Dehydrated, z tej jednej skladby veľmi hodnotiť nemôžem. Zvuk, ako je v Randali zvykom, je na rôznych miestach naozaj rozdielny, ale myslím, že nejaký prúser sa nekonal. Za ďalšie, čo sa týka návštevy, určite by si táto zostava zaslúžila viac, ako tú necelú stovku platiacich, ale ako som spomínal v úvode, tento víkend bol proste brutal plný akcií a ľudia už v nedeľu večer zrejme nenašli silu a šušťavé papieriky v peňaženkách navyše. Ale nikto sklamaný z tohto večera zrejme neodchádzal.

PS: fotky sú fotené telefónom, preto tomu aj zodpovedá kvalita.

 

 

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj