Štvrťstoročie od vydania albumu, ako pocty Jirkovi Schelingerovi, sa ústredná štvorica rozhodla oživiť projekt Zemětřesení pre
niekoľko koncertov. Všelijako to vyzeralo najmä s Alešom Brichtom, kvôli jeho zdravotnému stavu, ale nakoniec, napriek všetkým úskaliam osudu, do toho predsa len šiel aj on. Koncerty až do toho bratislavského hlásili slušnú účasť ( v Plzni bolo beznádejne vypredané ), žiaľ moje tušenie, že tu to bude inak sa potvrdilo. Koncertov je stále kvantum, takže človek sa niekedy roztrhnúť naozaj nevie, do toho aj zmätené informácie, resp. chýbajúce ohľadom koncertu ( napr. na predpredajových vstupenkách bol ako začiatok koncertu uvedený čas 20:00, na Facebooku 18:30, nakoniec sa začalo niečo málo pred pol ôsmou… atď. ). )To všetko zrejme spôsobilo, že MMC zívalo prázdnotou. Vlastne som aj tak trochu dúfal, že sa celý koncert presunie o poschodie nižšie do Randalu, ale nestalo sa.
A tak pre naozaj iba hŕstku ľudí spustila svoj set kapela 9. planeta. No, ja nie som veľmi cieľová skupina niečoho takéhoto a
myslím, že menšie pódium v Randali by im sedelo o čosi viac. Trojica pánov v rokoch, podala takú tradičnú formu českého big beatu, miestami som tam cítil napríklad Citron. Najaktívnejším členom bol samozrejme pán spevák, zároveň basák, ktorý behal hore dole po pódiu a snažil sa tých zopár ľudí rozospievať. Nuž nedarilo sa a ta trochu mi ich bolo aj ľúto.
Po ich vystúpení sa v rohu klubu začala autogramiáda všetkých členov projektu Zemětřesení a ako piaty člen sa k nim pridal aj mladší brat Jirku Schelingera, Milan. Tiež som si dal podpísať svoju kópiu a pomaličky som začal sledovať, čo to vlastne bude za druhú predkapelu.
Oproti prvej kapele asi o generáciu mladší hudobníci, počúvajúci na meno Frozen Poppyhead, hrali trošku ostrejšie ako ich
predchádzajúci kolegovia. Melodický metal, trochu modernejšieho razenia pôsobil energickejšie, ale mňa ani táto druhá banda veľmi nechytila. Snaha na nich bola vidieť, aj pod pódiom už stálo zopár ľudí, ale napriek tomu mi tam u nich stále chýbalo to čosi, čo človek proste nevie veľmi opísať. Potenciál tam ale je, tak snáď sa nestratia.
Nakoniec sa nazbierala odhadom stovka ľudí, čo v priestore MMC dosť zanikalo, ale okolo pol desiatej na pódium nakráčala štvorica Miloš „Dodo“ Doležal, Vlasta Henych, Štěpán Smetáček a Aleš Brichta. Začalo sa tak ako na albume titulkou Zemětřesení. Po pár skladbách si hudobníci odskočili aj ku songom, ktoré sa na ich albume neobjavili. Z albumu Hrrr na ně, skvelá Kartágo. Nezabudlo sa ani na Šipkovú Ruženku, českú verziu Soldier of Fortune od Deep Purple. Silným momentom bolo, keď sa na pódium postavil Milan Schelinger s kapelou odspieval Zimu, bluesovku Pohřeb přítele a asi najväčší
hit svojho brata Holubí dúm. Milan má naozaj podobnú farba hlasu ako Jiří a tak keď človek zavrel oči, tak ako by tam stál práve on. Ako spomenuli samotní hudobníci, tak koncert v Bratislave proste museli odohrať, pretože práve v tomto meste si nešťastne Smrtka zobrala život Jiřího Schelingera. Koncert sa blížil do finále a na pódium sa vrátil aj Aleš Brichta a zazneli ešte Jsem prý blázen jen, Nám se líbí a Jahody mražený. Samozrejme ešte to záver nebol a tak ako prídavky, zazneli skladby z pokladnice rockovej hudby, ktoré zneli aj pri vyhlasovaní výsledkov ankety Černá vrána, ktorá vlastne dala túto zostavu dokopy. A tak sa dostalo na Paranoid od Black Sabbath a Ace of Spades od Motorhead.
O jedenástej večer bolo po všetkom. Vo mne tento koncert stále tak nejak leží a vlastne ho stále spracovávam. Samozrejme v dobrom, tie skladby poznám naspamäť od detstva, keď mi strýko požičal práve album Zemětřesení. Takže pre mňa to bol zážitok, ktorý sa do mňa silne vryl. Ako som písal vyššie, život rockera sa podpísal na Alešovi Brichtovi asi najviac, bolo to smutné sa pozerať, ako ho jeho zdravie zrádza… Ale hlas má stále skvelý a má môj veľký rešpekt a obdiv, že sa stále dokáže postaviť na pódium. Zvuk bol najmä pri predkapelách taký nazvime to premenlivý, ale pri hlavných hviezdach večera som s ním bol spokojný. Jedinou „kaňkou“ večera tak zostáva divácka návšteva, ale s tým to v poslednom čase proste tak je.
PS: fotky sú robené telefónom, proto kvalita je taká aká je.
