Narodil sa Kristus Pán… ach, už mi uši krvácali z týchto odrhovačiek. Tak som sa vybral do Fugy si ich zaštupliť rámusom, ktorý sa zmiesil s ušným mazom a vytvoril neprekonateľnú krustu, voči tejto sezónnej, vtieravej, všadeprítomnej hudbe. Prebral som ešte svojho parťáka, ktorý sviatky oslavuje viac ako akčne a nabrali sme smer hlavné mesto. Na programe večera boli Adacta, Municia, Suppresser a Sperm of Mankind.
Celkom som sa obával o návštevu, pretože sme prišli okolo pol ôsmej a v klube bolo dokopy s barmankami a kapelami asi desať ľudí. Nakoniec sa ale tieto obavy rozplynuli a klub bol natrieskaný, ako vlaky tesne pred Vianocami.
Na úvod pošteklili naše zmysly dávkou goregrindu Sperm of Mankind. Pre mňa asi to najlepšie hneď na úvod. Songy o astmatickom dráčikovi, ovoniavaní topánok, či nekorunovanej gore kráľovnej Eve Mázikovej, samozrejme nechýbali. Čo chýbalo, bola druhá gitara, pretože zdravie niekedy zahapruje. Želám skoré uzdravenie a opätovné státie na doskách, ktoré
znamenajú gore. Inak škoda, že sa nepodarilo zohnať husle a tak sme boli ukrátení aj o cover, kastanetami znejúcich patologických sál, chorobných Haemorrhage. Čo už…
Hardcore scéna je pre mňa španielska dedina, to nepopieram a preto, keď ma z tejto škatuľky čosi chytí, tak to musí stáť za to. Že to je ale kapela z našich luhov a hájov, to je pre mňa ešte väčšie prekvapenie. Kapelu Suppresser som do tohto koncertu vlastne nepoznal, ale skláňam tupé z mojej hlavy. Agresia sršala z kapely, pri ktorej sa aj kamenné steny klubu začali obávať o svoju stabilitu, čo bolo jasným znamením toho, že borci to robia dobre. Inak hlas speváka sa držal farby napr. takého Jameyho Jastu, čo je mne celkom po chuti.
Od HC sa presunieme k susednému žánru. To punk/crust/oi a podobné veci sa prihrnuli spolu s Municiou. Keďže nie som z Bratislavy a žánrovo som tiež trochu mimo, bol som až prekvapený, aký úspech zožali. Nie je to síce moja šálka kávy, ale musím uznať, že niektoré songy ( Municia, Bratislava horí… ) urobili do mňa diery, ako do ementálu a celkom sa tam zabývali. Kotol nabral grády a tak si niektorí ľudia potykali so vzduchotechnikou a lietali po hlavách, ako Super Mario po ostrovčekoch. Celkom fajn set.
Na záver sa dostalo na organizátorskú bandu, teda Adacta. Tento rok vydali jeden z naj albumov na slovenskej scéne, to bez pardónu a ja som ich nevidel, ani nepamätám. Takže zvedavosť dráždila moju želatínovú výplň dutiny lebečnej. No, ak sa pri Municii ľudia zoznamovali so stropom vo Fuge, tak pri sete Adacta už stagediveri a crowdsurferi prešli k regulérnemu vzťahu s pivničnými priestormi klubu. Paradoxne by som pri Adacte trochu zavŕtal do zvuku, pretože Gargamelov hlas mi prišiel nejak vzadu a nebolo ho dobre počuť. Ale inak všetko v cajku. Až mi to nejak veľmi rýchlo prešlo. Akosi už nemám čo viac dodať, proste len aby som na nich narazil skôr, ako tomu bolo naposledy.
Pretože posledný vlak už bol v nedohľadne a prvý ranný detto, zostal som aj na afterku. Počúvať do rána hity 80. rokov, by mi robilo väčšiu radosť, keby som požíval horľavé drinky, ale konieckoncov, toto kultúrne dedičstvo pozná každý naspamäť a ja som sa prichytil ako si pohmkávam Boney M, keď si odo mňa sprievodca vo vlaku pýtal lístok.
PS: fotky z akcie sa akosi nevyskytli a ja som si tiež zabudol urobiť záložné aspoň na telefón, takže obrazová príloha tentokrát absentuje.
