Posledný väčší koncertný trip z tejto mojej diery, ktorá je zapadnutejšia ako kosť v hrdle z vianočného kapra ( keďže tu máme
toto obdobie… ), som si naplánoval do moravskej metropoly, do Brna. Pár hodín pred koncertom som sa iba tak bezcieľne motal centrom, kde sa tlačili davy na vianočných trhoch, ale mrkol som na pódium, kde nejaký borec hral bábkové divadlo pre deti. Ako predzvesť večerného grindového ataku, to účel splnilo. Ale aj tak som sa potreboval schovať pred davmi, k čomu mi skvelo poslúžila Kostnica, kde bolo ticho a tak trochu mŕtvo. Cez najväčší lejak som nabral smer Melodka a ak sa mi na nohách medzi prstami skrývajú nejaké plesne, tak z tej vlhkosti mali Vianoce aj tie. V klube sa v tých chvíľach motalo iba zopár ľudí a ja som sa mohol aspoň pokojne prehrabať merchom.
Keď odbíjala siedma hodina večerná, začala odbíjať svoje vražedné tóny aj prvá kapela. Ak by sme zobrali lineup ako menu v
reštaurácií, tak kapela Shitsystem by bola také predjedlo. Ale minimálne pre mňa, dosť výživné predjedlo. Pre mňa to bola neznáma banda, aj keď ich meno som už niekde započul, ale z očí do očí sme na seba narazili premiérovo. Miestami mi prišli tak trochu frcnutí španielskymi patológmi Haemorrhage ( čo iba podkresľovali triká niektorých členov ), ale treba to brať určite v dobrom. Inak názvy niektorých songov boli podarené ( z tých čo som si zapamätal – Prústrel močovýho měchýře, Guláš z embrya… ). Štart večera ako z veľkej knihy.
Už predsa len o čosi známejšia partička Kandar, prišla zakoledovať nejaké jemné noty z mestečka Tromaville, resp. ríše hororov ako takých. Že technika je jemná a materiál sa
niekedy opotrebuje, sme sa pri ich sete presvedčili hneď dva krát. Najprv Kubýkovi praskla struna na gitare a neskôr sa vyskytol nejaký problém s bicími. Napriek tomu chŕlili agresiu a nadsázku, ako Popocatepetl dávky lávy a popola. Nechýbali Topiho šialené výrazy, humor… proste všetko, čo mám na tejto kapele tak rád. Shitsystem boli predjedlo, Kandar predstavovali takú sýtu polievku, ktorá už celkom zahrievala publikum.
Ak by mal niekto problém s trávením, možno aj čosi také by vo svojej obsiahlej lekárničke našli apotéko-grinderi Amoclen. Tento rok majú vonku nový album Diagnosis: Grindcore, ktorý si ja v tejto škatuľke radím celkom vysoko ( a nie som jediný, kolegyňa Petra ich zhrnula vo svojej recenzií niekedy cez leto ).
Dvojica spevákov, roznožky ako niekde v NY City na HC koncerte a energia, kde pri nich aj Jaslovské Bohunice spolu s Mochovcami krívajú, ako Neymar na MS vo futbale. Čerešničkou nakoniec, bol cover od „hudobného fenoménu“ Lunetic – Ať je hudba tvúj lék. V týchto hudobných sférach sa nepohybujem, takže s originálom porovnať neviem, ale verzia od Amoclen ju určite schovala do vrecka.
Jediní zástupcovia mojej rodnej hrudy, boli thrasheri Radiation. Videl som ich cca pred mesiacom v Nitre a tam boli jednou z naj kapiel. A čo v Brne? No u mňa si to potvrdili aj na Morave. Aj keď tu boli vlastne jediná kapela, ktorá nezapadala do viac-menej grindových koľají, ale ako spestrenie mi padli
veľmi dobre. Zahrali aj novú vec, ktorej názov som žiaľ nejako nezachytil, ale po skvelom debute The Gift of Doom sa teda zrejme usilovne maká na nasledovníkovi. Mňa ale aj tak najviac potešila stará pecka Hlasy z podzemia, ktorou svoj set uzavreli. Aby sme zostali v tej kulinárskej téme, tak Radiation vzhľadom na to, že štýlovo jemne vybočovali, tak by z nich mohla byť taká vkusná obloha na spestrenie celého taniera.
Ako jeden z hlavných chodov nasledovali „šnicložrúti“ Six-Score. Zlovestný grind starej školy, krížený s crustom a švédskym zvukom chrastiacej pokazenej klimatizácie, prefackal aj ľudí, čo iba prechádzali náhodou ulicou okolo klubu. Na pódiu pôsobili fakt, ako by ich Hádes vypustil si brnknúť
do strún na chvíľku von, ale pri merchi sa usmievali a tvárili spokojne, ako partia dôchodcov, močiacich si kurie oká niekde v kúpeľoch. Nemám ich napočúvaných, ale uznanlivo smekám dolu moju šiltovku.
Na rad prišli Crusher. V lete na Obscene som ich prestál v rade do areálu, takže vítané repete. Nikdy som si to nejak neuvedomil, ale hudobne mi pripomenuli Napalm Death, okolo albumov Harmony Corruption a Utopia Banished. Aj vokalista sa vlnil do psycho rytmu ála Mr. Greenway. Masívny sound, valivý death/grind a moja pravačka zapla príklep na vzor Karla Gotta. Už ma trhalo do kotla, ale ešteže mi v hlave trklo, že ma čaká aj dlhá cesta domov. Za mňa top vystúpenie večera.
Najväčšie lákadlo tohto pohodového sobotného večera boli Poliaci Antigama. Bez debaty sa o nich dá hovoriť už ako o
legende. Čo album, to záruka šialeného podania najextrémnejšieho hudobného štýlu. A presne také bolo aj ich vystúpenie. Všetko zahalil dym, takže na pódiu sa pohybovali iba rozmazané siluety hudobníkov. Taký celkom drogovo – opojný zážitok v spojení s ich chorobomyseľným hudobným prednesom. Žiaľ, behom ich setu som už musel z klubu odísť, takže snáď si takto silný štandard udržali až do konca.
Tým pádom som ostravských „spermoňov“ Purulent Spermcanal nevidel vôbec, čím sa kapele ospravedlňujem, ale vynahradím si to v lete na Flesh Party. Ale nakoniec som na nich počul iba slová chvály, takže všetko bolo tak ako malo byť.
Pre mňa ale večer ( kvôli tomu, že autobus do Bratislavy bol plný… ) ani zďaleka nekončil. Síce sa mi už do klubu neoplatilo vracať, ale sledovať na stanici v non-stope Luskáčika o štvrtej ráno s opitými Bulharmi, má tiež čosi do seba.
Nedostal som sa ešte ku zvuku. Keďže som sa teraz dostal na Melodku vôbec po prvý krát, veľa ľudí mi spomínalo, že zvuk tu bude fajn. A vox populi tentokrát neklamal. Naozaj si nepamätám, kedy by som na takto UG akcií nemal ani najmenšie výhrady ku zvuku. Za to palec hore. A pretože mám ruky dve, tak druhý palec ide hore pre Macu, ktorá celú túto predvianočnú besiedku zorganizovala a na každú kapelu šantila v kotli.
PS: fotky majú ozaj iba taký dokumentárny charakter.
