Rozhovor – Catastrofy – „V zbojníckom vesmíre je ešte kopec tém a príbehov, ktoré chceme zhudobniť, ale ďalší album by sme chceli bez zbojníkov.“

Myslím si, že slovenskú skupinu Catastrofy netreba predstavovať. Jedného dňa som sa rozhodla, že by nebolo zlé po dlhom čase s nimi urobiť rozhovor. Najprv som myslela, že urobím klasických desať otázok, no zrazu mi ich pribudlo akosi viac a to by sa ešte dalo pokračovať. Chudáka Borisa (spev) zamestnali odpovede na dobrý mesiac, no nevzdal to, za čo som mu veľmi vďačná. Prinášame vám teda dlhý vianočný rozhovor, ktorý ak si prečítate do konca, možno uvidíte aj povestné zlaté prasiatko. Na otázky odpovedal Boris.

Poďme rovnými nohami na novinky. Zameriam sa hlavne na váš nový album s názvom Besnota. Poďme teda od krstu. Priblíž tým, čo sa nezúčastnili, ako ste vlastne pokrstili, kto ho krstil a ako si vy spomínate na krst?

Pôvodne sme mali v pláne vypľuť album na Besnení Zbojníkov, ktoré bolo v apríli, ale nestihli sme to a tak sme spravili inú akciu neskôr. Keďže to už vychádzalo na polovicu júna, nechceli sme sa potiť v klube a oslovili sme chalanov z Cyklo Kuchyne. To je priestor na nábreží Dunaja, kde sa milovníci cyklistiky stretávajú pár krát do mesiaca a z času na čas tam urobia koncert. Aby som bol presný – oslovili sme kamošov z kapely Besna, ktorí tam už viackrát hrali a dokonca sa niektorí z nich aj podielajú na chode Cyklo Kuchyne. Všetci súhlasili a tak sme tam 16.6.2018 spoločne zahrali a vypustili do sveta CDčka. Osobne krsty nemám rad. Vačšinou totiž nie sú nijak pripravené a tak narušia rozbehnutú atmosféru koncertu strémovaným pobehovaním a jachtaním krstného, ktorého vystresovaná kapela ešte 5 minút dozadu bezradne vyvolávala do tmy klubu. A kým sa on dojebe od baru na pódium, všetci vychladnú. Navyše sa to väčšinou len poleje chľastom, a na to my moc nejsme. Lenže pár dní pred koncertom nám napísal ďalší kamarát, že či máme krstného, lebo keď nie, on by nám to velice rád pokrstil. On je kuriér vo Švihaj Šuhaj – kuriérska služba na bicykloch a denne nabicykluje aj 60 km po Bratislave. Keďže sa koncert odohral v Cyklo Kuchyni, my sme vypúšťali Besnotu, Besna svoje rovnomenné EP, a Švihaj Šuhaj kedysi hrával na bubny v kapele s názvom Besnota, bola by škoda nevyužiť takúto kúzelnu kombináciu z vesmíru, haha. Vymysleli sme, že zhruba v strede nášho setu položíme CDčka oboch kapiel na zem a on po nich prejde bicyklom. Potom povedal zopár slov, zaželal nám veľa úspechov a celé to trvalo asi 2 minútky. Keď už, tak takto si predstavujem krsty.

Už ste dostali niekoľko recenzií na nový album. Ako ho s odstupom času vnímate vy, ako sa zatiaľ vyjadrujú o ňom recenzenti?

Ohlasy ľudí sú veľmi pozitívne, čo nás teší najviac. Recenzie boli vo všeobecnosti taktiež nad mieru pozitívne, na naše prekvapenie aj tie zahraničné, kde nerozumeli textom a tak hodnotili len muziku. Myslím, že len jedna na valhale bola negatívna. Ale recenzie mňa osobne príliš nezaujímajú. Väčšinou sú aj tak štylisticky úplne na piču. Z tých desiatok, čo som kedy na našu tvorbu čítal, boli na úrovni asi tri. Na úrovni – nemyslím pozitívne hodnotenie, ale rozbor s hlavou a pätou napisaný odborne. Tak vie písať skutočne málo recenzentov. Čo sa týka Besnoty, aj teraz po polroku sa mi stále páči, teším sa z toho.

U niektorých kapiel býva proces tvorby nového albumu doslova ťažký pôrod. Ako to bolo u vás? Išlo vám skladanie nových skladieb na Besnotu ako po masle, alebo ste mali aj nejaké problémy? (zranenie člena kapely, choroba, tvorivá kríza….)

Bol to boj, makačka. Polroka sme každý víkend skladali nové songy a zohrávali ich dokopy. Aj koncerty sme kvôli tomu odmietali, aby sme sa mohli naplno sústrediť na nový materiál. Dokonca sme nahrávanie posunuli o jeden mesiac a ani ten posunutý termín sme nevyužili všetci kvôli chorobám. Ku koncu sme toho už mali plné zuby, neustále to počúvať na rôznych prehrávačoch, reprákoch a slúchadlách a následne dolaďovať mix. Napriek všetkým týmto útrapám sme s výsledkom (jak hudobným, tak grafickým) spokojní.

Máte vonku aj relatívne nový klip ku skladbe – „Jebem vaše idoly“. Pri tejto téme chvíľu zostanem. Kto vaše klipy vymýšľa? Kto je zodpovedný za scenár k jednotlivým klipom? V súvislosti s vašim posledným klipom ma zaujalo, že textová stránka skladby mi nesedí veľmi s obsahom. Prečo je to tak a je to tak naschval, aby sme sa čudovali?

Klipy vymýšľam ja. Samozrejme s chalanmi ich spoločne dotvárame, ale napríklad tento posledný sme vymysleli s Janom v polke augusta cez večerné písmenkovanie na facebooku. Virtuálny brainstorming načrtol hlavnú líniu, ktorú som potom doklepol v scenári. Chceli sme stihnúť teplé počasie, a keďže sa leto blížilo k záveru, a od polky septembra sme už mali naplánované koncerty, mali sme zrhuba 3 týždne na prípravu aj realizáciu. Dohodli sme si teda termín, kameramana, priestor a po večeroch som šil kostými a vyrábal rekvizity.

Obrazová zložka nekorešponduje s textom zámerne. Text skladby je tak priamočiary, že popisovať obrazom text by bola nuda. Ja som Tarantinov fanúšik, milujem to groteskné násilie v jeho filmoch a podobne som to chcel stvárniť aj v našom klipe. Jeden náhodný incident spustí dominoefekt vrážd, vyhrotený zombickým záverom – koncertom nemŕtvych. Každá z postáv má svoje idoly a každá reprezentuje určitý stereotyp, no smrť ich nakoniec aj tak všetkých zrovná. To je pointa klipu aj života, haha.

Koncertnú šnúru ste ťahali dva mesiace. Kde sa vám zatiaľ najviac páčilo a prečo? Ktorý zážitok z turné vám doteraz najviac utkvel v pamäti?

Všetky koncerty boli super. Na každom bola účasť nad očakávania organizátorov a všade bola sranda. Samozrejme, že z pohľadu kapely nás vždy viac zasiahne naplnený obrovský klub typu Collosseum alebo MMC, pretože také koncerty sú stále rarita. Zážitkov je mnoho a zároveň väčšina neprenosných, pretože ich výnimočnosť je v tom konkrétnom okamihu. Ale v rýchlosti letom svetom – v Košiciach skákali blázni z pódia v jednom kuse, ale jeden skočil rovno do prádzna na chrbticu; v Telgárte na verande koliby ležala srnka jak pes, prežúvala a mala v piči všetkých naokolo; v Martine mi asi 5 krát najebal čávo päsťou do hlavy, lebo bol na bomby a v tranze z muziky; v Liptovskom Jáne sme sa čľapkali v termálnom prameni; v Brne seklo Beňa v krku a na druhý deň išel vlakom domov, tak sme v Prahe odohrali len vo štvorici; v Štiavnici sme sfárali do bane a potom stál pred pódiom Čekyho dvojník, ktorý na mňa celý concert kukal jak na kokota, ale zoznámil som sa tam s Ďurom Červenákom, ktorému som potom predal mikinu; v Bratislave ma ochromila tá masa návštevníkov; Trenčín je náš druhý domov a dokonalá bodka za týmto koncertným rokom. Jano sem docestoval zo služobky v Rimavskej Sobote a po 24 hodinách bez spánku vybehol z auta rovno na pódium.

Vaše koncerty bývajú vypredané, ak nie sú vypredané, tak je na nich tlačenka, aká na iných koncertoch nie je obyklá. Ste jedna z mála slovenských skupín, ktorá dokaže vypredať klub. Viem, že sa jednoznačne nedá povedať, čo je hlavným klúčom k takému úspechu, ale skúste aspoň trochu priblížiť, čím to podľa vás je, že sa stretávate s takým úspechom?

Dlho sme sa nad tým nezamýšľali, lebo hráme roky a vždy nás to bavilo rovnako. Aj keď na nás chodilo pár desiatok ľudí. Sem tam sa stalo, že došli 2-3 stovky a to sme brali ako príjemné spestrenie, ako sviatok. Poslednú dobu sa nám však tieto početne navštevované koncerty rozmnožili, čo nás donútilo pár krát počas cesty na koncert otvoriť túto tému. Možno je to práve kombinácia vážnych a reálnych tém s fiktívnymi zbojníckymi a nadsázkou, slovenské texty, energické koncerty a muzika – Janove riffy a melodika sú určite jeden z magnetov na poslucháčske ucho. Sedíme si jak partia trtkov so spoločným cieľom, ktorých baví hrať hlasnú muziku. No a potom, že makáme. Catastrofy je časovo ako druhá robota, len z nej nemáme prachy. Keď hráš popri zamestnaní 5 víkendov po sebe, je to akoby si bola 35 dní vkuse v robote, bez jediného dňa voľna. Spať chodíš nad ránom, vláčiš aparatúru po celom klube hore-dolu, presedíš desiatky hodín v aute, odchádzaš od svojich blízkych, s ktorými by si víkend vedela využiť inak, robíš kompromisy, veľa si odriekaš a celé ťa to aj fyzicky, aj psychicky vyčerpáva. Jediná odmena za to je v tom čase hodinka na pódiu, kedy do teba ľudia nalejú energiu na ďalšie fungovanie. Nesťažujeme sa, stále nás to baví. Len toto všetko to obnáša a každý jeden malý úspech je kurevsky vydretý.

Turné ste išli s ČADom. Dá sa povedať, že ani vy, ale ani ľudia z ČAD už nie sú najmladšie ročníky. Mnohí z vás máte frajerky, manželky, deti….Nie sú na vás partnerky napaprčené, že ste celé víkendy preč? Máte to poriešené, že niekto zoberie svoju frajerku napr. do Hurbanova a ďalší víkend sa k vám pridá napr. Pištová žena? Alebo to beriete ako oddych a partnerky so sebou neberiete (hehe)?

Ženy sa na nás nehnevajú, fandia nám. Aj za to sa nám tak darí. Jasné, že by sme vedeli víkend stráviť inak, keby sme boli doma, ale snažíme sa im to potom vynahrádzať. Na väčšinu výletov by s nami pokojne mohli chodiť, a z času na čas aj chodia, ale nie vždy sa im chce tráviť hodiny v aute a potom čakať v zafajčenom klube, kým začne koncert. Prípadne majú aj iné povinnosti.

S ČAD ťaháte turné už druhý rok. Ako vznikla spolupráca s ČADom?

S Čad sa poznáme roky a kopec koncertov sme spolu odohrali už v minulosti, tak mi jedného dňa napadlo, či to na skúšku nespojíme a nespravíme z toho víkendové turné. Chalani súhlasili, a keďže to dopadlo nad očakávania všetkých, túto jeseň sme si turné zopakovali. Bolo super!

Keď ste takto na turné, stihnete si aj pozrieť mesto, v ktorom hráte? Stíhate okrem koncertov dané mesto aj spoznať, alebo je to čisto prídeme – odohráme a ideme ďalej? Starajú sa o túto „kultúrnu zložku“ turné organizátori akcií, alebo je to vo vašej réžii? Máte niekoho v kapele, kto vás vždy ťahá pozrieť napr. miestne múzeum, alebo miestny pivovar…atď?

Vždy, keď je čas, si robíme výletíky. Často je to v našej réžii, ale bývajú aj výnimky, kedy nám robia spoločnosť organizátori, prípadne nám rovno robia sprievodcov. Naposledy nás tak Lukáš z Hrobara zobral v Štiavnici do bane. V poslednej dobe sme zvykli vyjsť do najvyššej veže kostola, z ktorej býva spravidla najlepší výhľad na okolie. Málokedy sa dá absolvovať viac hodinová exkurzia, tak aspoň takto z výšky získame expresný prehľad o danom meste.

Prečo ste pre vaše tohtoročné turné zvolili napr. Hurbanovo? Prečo dajme tomu nie aj Komárno? Podľa akého kľúča sa vyberali jednotlivé mestá na turné?

S Čadom sme si spoločne odsúhlasili termíny a mojou úlohou potom bolo logisticky zabeštelovať mestá. Vyberal som také, kde sme už dlhšie nehrali, prípadne sa nezmestili do minuloročného výjazdu, alebo naopak, boli tak dobré, že sa oplatilo ich zopakovať. Do toho mi ešte písali ľudia, ktorí nám chceli takýto koncert vystrojiť (napríklad aj zo spomínaného Hurbanova). Toto všetko som musel nakombinovať tak, aby sme nehrali v mestách kúsok od seba a neohrozili si navzájom návštevnosť, čo je v tejto malej republike oriešok. Ale podarilo sa to a účasť bola všade nad očakávania.

K vašemu terajšiemu turné máte urobený aj merch. Mnohé kapely si vyrobia kvantum merchu, ale často zabudnú, že ich hudbu počúvajú aj ženy. Takže, keď prídem na váš najbližší koncert, budem si mať ako žena čo kúpiť okrem CD? Máte urobené aj nejaké ďalšie veci ako nášivky, otváraky, odznaky? Dostaneme tento typ merchu len na koncerte, alebo vám stači napísať napr. na socialnej sieti?

My dávame vyrobiť vždy aj dámske tričká. Problém so ženami je v tom, že jednej nevyhovuje srih, druhej farba, tretej materiál a štvrtej samotný motív. Chalanom je toto všetko dosť jedno a aj preto sa stáva, že chalanské triká v pomere 10:1 ku babským, zmiznú skôr, hehe. Ale aj tak máme v pláne pokračovať vo výrobe dámskych, dokonca skúšame rôzne strihy, farby a značky, ktoré nám odporúčajú kamošky a fanynky a dovolím si tvrdiť, že pre baby máme najväčší výber merchu u nás.

Besnota sa dala spočiatku zohnať aj cez vás, no aj cez Support Underground. Sú k dispozícií ešte obidve možnosti, alebo sa dá v súčasnosti kúpiť vaše CD len u Support Underground?

Už od začiatku sa dalo a stale dá všetko kúpiť priamo od nás.

Myslím si, že v súčasnosti sa mnohí vrátili aj k VINYLom. Ako sa vám predáva tento druh nosiča?

Predáva sa dobre. V podstate všetky albumy, ktoré sme vydali na platniach, sa vždy predali skôr, než sme vôbec dúfali, takže v scéne je ešte stále dosť maniakov na vinyly. A nie je to len záležitosť veteránov, aj v mladších ročníkoch je kopec fanatikov, čo sa zmotali na túto tradíciu.

Ako budete napredovať ďalej? Predpokladám, že zbojnícka téma zostane u vás aj naďalej. Je podľa vás stále z čoho čerpať, alebo pridáte aj ďalšie témy?

Momentálne nosím v hlave nápady na ďalšie dva albumy. Postupom času ich okresávam a šperkujem, voľaktoré témy vypadávajú z kola von, nové ich nahrádzajú atď. Premýšľam nad nimi koncepčne, aj keď album vo finále koncepčný byť nemusí. Prepájam si témy songov s obalom, prípadne bookletom a grafickým stvárnením, za pochodu už vymýšľam klipy, ktoré by sa hodili na ten ktorý song, haha. Je to beh na dlhé trate, vypĺňanie voľného času tvorivým premýšľaním. Osvedčilo sa mi to, je dobré mať nejaký smer, netápať. Vôbec nevadí, ak z pôvodnej predstavy vypadne polka songov, ktoré nahradia iné, no na začiatku je dobré mať nejakú skicu, náčrt. Napríklad na Besnote je asi tretina songov iná, než som rok pred nahrávaním zamýšľal a objavili sa tam aj témy, ktoré som mal rozpracované 3-4 roky dozadu.

V zbojníckom vesmíre je ešte kopec tém a príbehov, ktoré chceme zhudobniť, ale ďalší album by sme chceli bez zbojníkov. Trochu si od nich oddýchnuť, povenovať sa iným témam, posunúť sa inam. Textovo aj hudobne. Makáme už na nových songoch a znova chceme, aby každý znel trochu inak, aby bol album zasa pestrý. No, a ten ďalší album, ktorý nosím v hlave, bude nasiaknutý zbojníkmi až až, haha.

Otázky v súvislosti s novým albumom máme za sebou, ale prezraďte mi prosím jednu vec. Zbojnícky tanec je beznádejne vypredaný. Neplánuje Support Underground urobiť dotlač CD? Myslím si, že pri vašej terajšej obľúbenosti by sa veľmi rýchlo rozobral aj dolis.

Áno, máme v pláne urobiť dolis CD Zbojníckeho tanca v priebehu budúceho roka. Presný mesiac sami nevieme, ale dúfame, že to stihneme v prvej polke.

Máte nejaký sen, čo by ste ešte chceli dosiahnuť? Je nejaká skupina, alebo poprípade festival, kde by ste si chceli zahrať?

Ja osobne ani nie. Na tých pár vychýrených fesťákoch v našich končinách sme už hrali (prípadne na Obscene zahráme) a budeme radi, ak sa na niektorý ešte v budúcnosti vrátime, ale ani sa nezrútime, ak nás už nepozvú. Kedysi som chcel hrať so všetkými obľúbenými kapelami, ale zistil som, že je to vyčerpávajúcejšie než len prísť na koncert ako ich fanúšik, lebo si ich ani moc neužiješ. Ak by nás ale pozvali zahrať si s Exodus či Overkill, potešil by som sa.

Bude aj v budúcom roku tradičné Besnenie Zbojníkov? Ak áno, mnohým už asi nevyhovujú stiesnené priestory klubu FUGA ako aj pravideľne vypredaný klub. Posuniete túto akciu niekam do väčších priestorov, alebo to proste bude vždy vo FUGA klube?

Neviem, či naveky ostaneme vo Fuge, ale tento najbližší rok ešte áno. Besnenie sme začali robiť v Oblude, ktorá už 5 rokov neexistuje a to nám bol veľmi blízky priestor. Najbližšie sa mu približuje Fuga, ktorej jediná nevýhoda je menšia kapacita. Tentokrát to vyriešime predpredajom. Keď sa vypredá, dáme o tom dostatočne skoro vedieť, aby sa nikto zbytočne neprehnal. Besnenie prebehne v sobotu 16.3., tak si píšte do diárov.

Nedávno sme sa dozvedeli, že si zahráte aj na Obscene Extreme Festivale. Oslovil vás priamo Čurby, alebo to bola vaša iniciativa? Je nejaký festival, alebo miesto, kde by ste už hrať nechceli? Ktorý slovenský, alebo český festival sa vám zatiaľ najviac páčil, či už atmosférou, alebo kvôli organizácii?

Bude to znieť trošku protekčne, ale verím, že nás pozval, lebo sám chcel. Totižto v lete sedel v Headbanger_fm, kde sa ho Rudi pýtal, či nemá v pláne pozvať viac slovenských kapiel, napríklad aj nás. Čurby povedal, že nás má v merku už roky, ale vždy zaplní lineup skôr a na nás zabudne, haha. Chápem to, nie sme jeho najobľúbenejšia kapela, ale cez to všetko nám po pár týždňoch došla od neho pozvánka na Obsecene. Bude nám cťou tam zahrať, chodí tam kopec známych (aj negrinderov) a vraj je to najpohodovejší fesťák široko ďaleko, tak sa tešíme. Osobne som sa tam chystal asi 5x a nikdy mi to nevyšlo.

Čo sa týka iných fesťákov, zasa toľko sme ich neodohrali, ale asi môžem povedať za všetkých, že najviac sme boli namäkko z Brutal Assaultu. Už len preto, že každý z nás tam bol niekoľko krát ako návštevník a dramaturgia tohto festivalu je nám všetkým najbližšia. Je to fesťák svetového formátu s profi organizáciou, veľkými pódiami a fanúšikmi, čo sa vyznajú.

Ak porovnáte naše dve malé krajiny, kde vidíte rozdielnosti? Sú napríklad v Čechách viac namakaní čo sa týka organizácie, ale napr. menej priateľskí ľudia?

V organizácii vôbec žiadny rozdiel nebadať, skôr jemné odchýlky vidieť v publiku. V Čechách chodí aj veľa fotrov s pivným kotlom a v onášivkovaných vestách – táto generácia u nás úplne chýba. Inak je to v celom Československu rovnaké a atmosféru koncertu do veľkej miery určuje klub a nie počet návštevníkov, alebo mesto, či región.

Už vás asi nechám na pokoji, lebo sa mi otázky akosi rozmnožili (hehe). Ďalšie si nechám na inokedy. Ak niekoho ešte pri tomto rozhovore nezlomilo, máte nejaké slová na záver pre MetalExpress a čitateľov?

Pokojné sviatky, pokojný rok a pokojný život vám všetkým prajem. Tebe ďakujem za podnetné otázky a zároveň sa ti ospravedlňujem, že to trvalo tak dlho! Vidíme sa.

Použité fotografie – FB Catastrofy

Kontakt:

https://www.facebook.com/catastrofy
http://bandzone.cz/catastrofy

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj