Táto grupa zo severnej Moravy sa koncom (teraz už) minulého roku prihlásila s druhou nahrávkou „D.H.A.R.M.A.“ a to s jednou zásadnou zmenou – vokálny post po odídenom frontmanovi Radanovi Kostovskom obsadila speváčka Ivana Svítková. Keď sa nám do našej virtuálnej redakcie teda dostal nový album, bol som spočiatku skeptický. Nemám žiadne výhrady voči ženskému spevu v metale, len často táto kombinácia schádza skôr do formy a prázdneho obsahu, akoby ženský vokál mal byť skôr onen faktor, ktorý môže predať aj mizerne znejúcu a po tvorivej stránke vyprahnutú kapelu. Príkladov je veľa, každý nech si doplní podľa svojho. Takéto niečo však po xy vypočutiach druhého albumu Opavských metalistov nehrozí. Po prvé – sú tu nepopierateľné skúsenosti – inštrumentalisti zo SOTI sa ponevierajú v CZ undergrounde už od 90-tých rokov, takže skladby sú kompozične perfektne zoštelované, zvuk je puntičkársky vypiplaný a popritom brutálny. Hlavne pokiaľ žeriete partičky ako Fear Factory, Strapping Young Lad či ranný Mnemic (ešte s Bogballem za mikrofónom), budete si chrochtať blahom. Kopáková salva a lá kobercový nálet na Bagdad v titulnej skladbe „Dharma“ nech je toho príkladom. Po druhé: IVANA!! Jej rockový a patrične razantný vokál dodáva šťavu každej jednej skladbe a zdanlivo nesúrodá kombinácia strojovej brutality a rockovej uvoľnenosti dodáva SOTI to, čo na prvej nahrávke aj cez jej kvality nemali – vlastný ksicht! S patričnou dávkou nadhľadu môžem povedať, že takto by to zhruba znelo, keby Sandra Nasic spievala vo Fear Factory. Je to totiž perfektne. Teší ma, že kapela nikde nasilu nešroubovala screamy a growly, album sa takmer celý nesie v znamení melodického vokálu.
Brutálne gitarové riffy sú často podporované atmosférickými vyhrávkami (rozumej skôr brnkačkami), ktoré kompozíciu skladieb veľmi šikovne navrstvujú. Tu a tam sa mihne aj umne zaradená elektronika a klávesové plochy, ako napríklad v inštrumentálke „Salome“, mrazivo doplnenej kultovým a nadčasovým prejavom Charlieho Chaplina z filmovej klasiky „The Great Dictator“. Charlie Chaplin a metal? No neber to! Absolútnym vrcholom je pre mňa skladba „Surrender“, kde Ivana ide na plný plyn a aj keď ide o zďaleka najspevavejšiu a najprístupnejšiu záležitosť z celého albumu, nezabúda na patričnú tvrdosť a strojovosť, ktorou SOTI po inštrumentálnej stránke definovali celú nahrávku. Rovnako je na tom aj prvý singel „Monsters“. Úvodný riff v „Haunted“ mi takmer utrhol dekel a následne Ivanine vokálne harmónie v slohe sú ako výstrel z pekla do neba a naspäť. Parádnym úletom je metalová prerábka bondovského hitu „The World Is Not Enough“ od Garbage – hlavne zo spôsobu akým je spracovaný refrén a bridge skladby doslova mrazí. V „Save Yourself“ je príjemne vytiahnutá basgitara, vydarený je opäť rockový refrén. V strede skladby to zbesilo roztočia kopáky, aby následne došlo na jednu z najlepších inštrumentálnych pasáži na nahrávke. „Cycle Of Force“ vás v úvode doslova vyzýva k headbangingu, avšak skladba a album s ňou končia v perfektnom melodicko-atmosférickom háve. Vymaľované. Tych 33 minút vďaka neuveriteľne vyrovnanému materiálu odsype veľmi rýchlo. Neviem čo povedať záverom. Nielenže Ivana do kapely zapadla úplne prirodzene, ona naviac ešte úplne boduje. A to v každej skladbe. Songwriting je oproti prvotine „Searching For The Dead Sun“ o triedu vyššie. Čím častejšie album počúvam, tým viac detailov a zákutí v ňom objavujem. Dodatočne pridávam na môj top 10 list za rok 2018.
Hodnotenie 9/10
