Recenzia – All the fury – Over the line of Meridian – 2018 – Samovydanie

Ešte v minulom roku sa v Košiciach vynorila kapela All the Fury. Samozrejme, nebolo to len tak z ničoho nič, pretože sa na vydanie debutového albumu poctivo pripravili a dielo vznikalo dokonca niekoľko rokov. K albumu a ku skupine som sa však dostala v zásade úplnou náhodou, na odporúčanie a počas prípravy plagátu na jeden koncert. Celý si ho môžete vypočuť na Youtube aj na ďalších online kanáloch, ale predsa len, CD je niečo iné. Na konci roku mi teda prišla aj fyzická verzia.

Celkovo má nahrávka až niečo cez 40 minút a desať skladieb. Nahrávalo, mixovalo a mastrovalo sa v Trebišove. Výsledný zvuk je kvalitný, jeden z tých lepších, aké som u slovenských kapiel za posledný rok počula. Väčšina skupín totiž využíva overené štúdia, no o existencii trebišovského štúdia som naozaj netušila. Na celkovom zvuku mi trochu vadí mix, ktorý hneď v úvodnej piesni síce prekvapil, ale po pripojení druhej gitary ma skoro odradil od ďalšieho počúvania. Pri prvom vypočutí som totiž nadobudla dojem, že táto gitara je dosť krivá.

Celkom ma zaskočil aj čistý vokál, ktorý nasledoval po výraznom hlbokom, ktorý ma naopak hneď v úvode upútal. Ak dovolíte, tak pri tom speve ešte trochu zostanem, považujem ho totiž za jedinú slabinu All the fury a trochu sa v tomto smere obávam živého vystúpenia. V prvom rade musím vysoko vyzdvihnúť prácu s rôznym typom vokálu. Tu naozaj niet čo vytknúť, pretože sa pohybuje už od spomínaného hlbokého spevu, cez čistý spev, až po škrekľavý vysoký rev. Taktiež musím oceniť, že vokál je dobre zrozumiteľný až do tej miery, že človek naozaj nepotrebuje ani booklet. Osobne by som na mieste speváka zostala s čistým spevom len v stredných polohách, ktoré mu pasujú najviac, príkladom je napríklad skladba „Monitors“ alebo „Insomnia“. Ako náhle však mieri do vyšších polôh, začína nedoťahovať konce a napríklad v skladbe „Killzone“, alebo „After All“ je spev na veľmi tenkej hranici s falošnosťou. V jednom mieste skladby Killzone sa neubránim, ale podľa mňa je to už jemne falošne. Mne osobne sa teda vokál najviac páči v pozícii hrubého hrdelného spevu, lebo má naozaj dobrú farbu a ako som už písala v stredných polohách v čistom speve.

Čo sa týka nástrojov, chcela by som vyzdvihnúť dva z nich. Jednak je to pekná práca s gitarovými melódiami a riffmi, musím povedať, že sa mi niektoré vyslovene zaryli do hlavy. Taktiež musím kapelu pochváliť, že dávajú veľký priestor aj bass gitare, ktorá má v mnohých skladbách dosť veľké slovo (Citadel, Killozone a ďalšie). Skladby sú dobre vystavané, štruktúrou mi pripomínajú hlavne Dark Tranquility, alebo In Flames. V tomto smere ide naozaj o vyspelé dielo a vidieť, že bolo aj dobre premyslené. Páči sa mi tiež, že má album dobre oddeliteľný začiatok a koniec. Úvodná skladba, ktorá dala názov celému albumu (Meridian) postupne graduje, aby vytvorila pôdu pre ďalšie skladby. Všetko uzatvára skladba Lost, vhodne skomponovaná do pomalšieho tempa, ktoré predznamenáva koniec. Spočiatku táto skladba na mňa pôsobí ako čistá romantika ala Him (sorry, prvá asociácia), ale ako sa vraví, každá kapela musí mať svoj slaďák. Ako náhle sa však vokál vydáva do vyšších polôh opäť nadobúdam pocit, že to jednoducho nie je ono. Skladba končí už v metálovom duchu s krikľavým škrekom, ktorý mi do záveru sedí.

Čo sa týka grafického spracovania na fyzickom nosiči, vidieť snahu o zachytenie myšlienky pomocou jednoduchého motívu. Obal symbolizuje prepojenie človeka so svetom. Dôraz je teda na motív, nie na grafické nuansy. Kapela zvolila ako jazyk angličtinu, takže všetky texty sú po anglicky. Sú rôzneho zamerania, jednak čerpajú z nášho súčasného života (napr. Comment a Suicide, Monitors), alebo nájdu sa aj filozofickejšie úvahy (Meridian, Singularity, Citadel). Čo sa však týka obsahu vidieť, že kapela si dala na jednotlivých textoch záležať. Po tejto stránke opäť vidím do budúcnosti trochu priestor na rozvoj. Mám rada albumy, ktoré majú jednotnú myšlienku, napr. celý album je o druhej svetovej vojne. Možno by nebolo úplne na škodu, keby do budúcnosti skupina použila len jeden koncept, s ktorým bude pracovať. Booklet tvoria len texty a informácie o kapele, samozrejme front cover, no trochu ma zarazilo, že posledná strana je čierna – nič na nej nie je. Keď si chcete pozrieť informácie o kapele, zakaždým treba booklet vytiahnuť. Aby som to osvetlila, väčšinou sú tieto informácie na poslednej strane bookletu.

Zhrnula by som to asi nasledovne. All the Fury predstavujú mladšiu generáciu melodického metálu, ktorý na Slovensku v posledných rokoch vymizol. Na to, že ide o debut je to dielo vydarené, chcelo by to podľa môjho názoru vyladiť niektoré chybičky krásy. Kapela to má však veľmi dobre našliapnuté. Ďalšia vec, na ktorej by som do budúcna zapracovala na mieste All the Fury je propagácia. Ako som spomenula na začiatku dozvedela som sa o nich len úplnou náhodou. Verím, že pokiaľ budú na sebe ďalej makať, určite o nich ešte budeme počuť a možno aj v superlatívoch. Chcelo by to aj viac koncertov na západe Slovenska, poprípade v Čechách, lebo práve živým vystupovaním sa dostávajú skupiny viac do povedomia. V poslednej dobe však vidím, že chystajú dosť veľa koncertov, takže držím palce, nech im vyjde Wacken Battle. Som zvedavá na živé prevedenie, ktoré nás čaká už o týždeň v Poprade, na Black Valentine 3.

Hodnotenie 8/10
All the Fury:
https://www.facebook.com/atf.metal/

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj