Report – Black Valentine vol. 3 – Rock Fabric – Poprad – 16.2.2019

V Poprade sa počas posledných troch rokov udomácnila akcia s názvom Black Valentine. Legendy hovorili, že je tu vždy dobrá nálada, že kapely vždy skvelo zahrajú, zvuk je dobrý a pod. Ako sa však hovorí, radšej raz vidieť, ako stokrát počuť. Tento rok som sa teda rozhodla túto akciu navštíviť a overiť, či sú legendy pravdivé.

Tohtoročný line-up priniesol do Popradu dokopy päť kapiel, hoci pôvodne ich malo vystúpiť až šesť. Tou šiestou mala byť košická skupina All the Fury, ale kvôli chorobe dvoch členov nakoniec nedorazili. Túto informáciu som sa dozvedela až keď som už bola v klube, lebo veď načo si pozerať na poslednú chvíľu, čo sa deje v udalosti. Nevadí, All the Fury sa ešte rozbiehajú s koncertami, takže ich snáď bude možnosť vidieť inokedy. Okrem dvoch slovenských skupín, vystúpili aj tri zahraničné z okolitých štátov (Česko, Poľsko, Maďarsko).
Hneď pri vchode stretávam prvé známe tváre a zároveň ma na privítanie ovalí vôňa grilovanej klobásy aj fajčiarsky opar, bez ktorého by to nebol Rock Fabric. Distrá Support Underground, Immortal Souls a SMA, ako aj Surgery boli pripravené. Po podniku sa ešte nepohybovalo veľa návštevníkov, všetko sa len pomaly rozbiehalo.

S vypadnutím All the Fury sa začiatok posunul až na siedmu hodinu, pretože boli aj nejaké technické problémy. Pódium si ako prví obsadili Realm of Chaos. Naposledy som ich videla v minulom roku a ešte sa mi zdal ich výkon trochu rozpačitý, hlavne mi pripadali nezohratí. Dnes nám predstavili dokonca novú posilu, bass gitaristu, čím ma naozaj potešili. Basák nie je žiadny nováčik, struny totiž ničí aj v Dementor. Na pódiu pôsobil, ako keby bol v kapele odjakživa. Realm of Chaos sa pomaly prebíja undergroundom a dnes sa mi ich výkon zdal byť už omnoho presvedčivejší, ako naposledy. Vidieť, že poslednú dobu viac koncertovali, čo sa zákonite prejavilo. Zvuk nám po celý večer zabezpečoval Martin Barla, takže o túto stránku bolo postarané výborne. Realm of chaos nám teda predviedli svoje poňatie technického death metalu na spôsob Hate Eternal. Tentokrát som nezaznamenala ani očividné chyby pri hre, takže len tak ďalej. Jediné, čo by som ešte trochu zmenila je komunikácia s divákmi. Nemusí to byť stand up comedy, ale nasledujúce kapely vedeli ľudí viac strhnúť a hecovať z tohto hľadiska. Ako to už býva, Realm of Chaos si odniesli syndrom prvej kapely. Ľudia stáli cca 2 metre od pódia a ani na výzvu Martinusa (gitara), nikto nereagoval, až na pár jednotlivcov, ktorí sa v druhej časti vystúpenia odviazali na niektorej zo skladieb. Úvod večera predznamenával, že ešte budeme svedkami zaujímavých výkonov.

Kapela Eteritus mi až do koncertu nebola nijako známa, ešte som ich naživo nikde nepočula, ale zoberme si so tak, že Poľsko je krajina veľká. Pochádzajú z mesta Torun, ktoré sa nachádza na severe, takže sa asi viac prezentujú v rámci Poľska. V zásade vznikli nedávno (2013), no hudobne prezentujú časy, keď si death metalisti ešte neuvedomovali, že o dve dekády už budú old school. Do mojich uší sa začala rozlievať poriadna dávka smrtiaceho kovu v podaní týchto „severanov“. Poľská scéna má svoj špecifický sound, ktorý je dosť charakteristiký a Eteritus nesie, aspoň podľa môjho názoru jeho odtlačok. Drvivé tempá, hnilobný zvuk, príznačné gitarové sóla v štruktúre takmer každej skladby. To teraz neberte prosím ako výčitku, práve naopak, mne osobne sa tento štýl tvorby a charakteristický zvuk poľského death metalu páči. Štvorica poľských hudobníkov pôsobila na pódiu dojmom starých harcovníkov. Bass gitarista si zjavne zobral príklad od kolegu Petra z Vaderu, pretože sa pred ním po celý čas nachádzal ventilátor, ktorý mu čas od času rozfúkal jeho dlhé vlasy. Eteritus má veľmi energického frontmana, ktorý výborne hovorí po anglicky a myslím si, že celkom dobre pracuje s publikom. Samozrejme, aj po vokálnej stránke mu to ide dobre, pretože sa z neho sype klasický hutný growl s farbou, ktorá mi pasuje do hudby. Štvoricu doplňuje gitarista, ktorý kde tu struhne aj nejaké to sólo, aby ukázal, že svoj nástroj ovláda a samozrejme bubeník (celkom vtipný chlapík). Eteritus zdvihli mnohých zo stoličiek a od nápojov, miestnosť sa zaplnila. Ľudia sa už tak neštítili bližšieho kontaktu s hudobníkmi a dokonca sa vyskytli prve pokusy o nejaký menší mosh pit. Ako poslednú skladbu nám páni zahrali cover od Grave – Into the Grave a jasne tak dali najavo svoju náklonnosť k severskému death metalu. Môžem si odfajknuť ďalší dobrý death metal z Poľska, ktorý sa oplatí vidieť.

Doma je doma a môže o tom hovoriť takmer každá kapela, dnes hlavne Surgery. Svojim old school death metalom obšťastňujú publikom po celej krajine už nejaký ten piatok (rozumej, dosť dlho). Na domácej pôde hrajú len raz za rok a tak pritiahli na svoj set snáď najviac ľudí na tomto koncerte. Pripravili si pre nás aj prekvapenie v podobe nového speváka – Tomáš, ktorého nám náležite predstavili. Ten sa svojej role chytil až prekvapivo energicky. Surgery pod jeho vokálom ako keby omladli. Musím povedať, že to má poriadne grády a nový spevák je pre mňa zosobnením energie, ktorú preniesol aj do publika. Jeho vokál je samozrejme trochu odlišný, viac sa ťahá do hrad-core, alebo ak chcete metal-core a má modernejšie vyznenie. Myslím si však, že to Surgery určite neublíži, práve naopak, takýto energický a trochu teatrálny prednes im môže aj pomôcť. Spevu sa tento večer chopil aj spevák Rasťo a odspieval, aj napriek chorobe niekoľko skladieb. Mne osobne sa jeho farba hlasu páči viac, takže škoda, že už bude spievať len výnimočne. Surgery tento večer načreli do svojej staršej tvorby, ale nechýbal ani hit Absorbing Roots, z minulého roka a ďalšie skladby z tohto vydareného albumu. Celý koncert sprevádzala masívna podpora zo strany všetkých prítomných. Priznám sa, že som dávnejšie nevidela takú dobrú odozvu v domácom, komornejšom prostredí. Ľudia sa bavili, skákali, dokonca zobrali spevákovi pár krát aj mikrofón. Miestnosť bola plná od začiatku do konca a ľudia sa dožadovali aj prídavkov. Vystúpeniu dodala šmrnc aj účasť oboch vokalistov. Pre mňa to bol zatiaľ najvydarenejší koncert Surgery, aký som zažila.

Na rad prichádza staro školský thrash metal v podaní českej kapely Götterdämmerung (škoda, že nemajú ešte aj ü na konci, keď už je tam toľko toho ¨). Hoci navonok táto vojnová mašinéria pôsobí ako mladá kapela, nenechajte sa popliesť. Tvoria ju totiž páni, s bohatou hudobnou minulosťou. Za všetkých spomeniem hlavne gitaristu Brummbära, ktorý pôsobil aj v legendárnej thrash kapele SAX. Aby som tu však nespomínäla zbytočne len minulosť, prejdime k dnešnému vystúpeniu. Po vystúpení Surgery publikum trochu ochladlo a mnohí trávili radšej čas pri bare a so svojimi známymi. Götterdämmerung mali v tomto smere menšiu odozvu. Ako som už spomenula hneď na začiatku, ide o thrash metal, v ktorom ako keby som počula vojnovú vravu v každom tóne. Za zaujímavosť možno považovať české texty, samozrejme s vojnovou tematikou. Je vidieť, že skupina má bohaté skúsenosti, pretože celý set bol zahraný po technickej stránke precízne. Klasici sa určite s radosťou započúvali do týchto tónov. Pre mňa osobne však po čase vyznievala hudba trochu monotónne. Na konci svojho setu potešili všetkých prítomných skladbou od SAX. Práve pri poslednej skladbe sa publikum ako keby prebralo, ale smola, na ďalšie vystúpenie si ich treba odchytiť niekde inde.

Na rade bola posledná skupina večera, ktorú u nás tiež nevidieť často. V podstate ani neviem, kedy sa u nás ukázali naposledy. Reč je o Maďarskej old school death metalovej kapele – Age of agony, založenej ešte v roku 1995 ako Silent Agony. Prvé tóny naznačovali, že tu budeme mať dočinenia s kvalitným death metálom, ktorý urobí výbornú bodku za celým večerom. Veľa ľudí už asi zlomilo (klasika), takže pred pódiom už nebol taký nával a mohla som sa aj ja konečne trochu odviazať. Po celý čas do nás kapela nekompromisne nakladala skladbu za skladbou zo svojej bohatej diskografie. V ich hudbe počuť odkazy na Bolt Thrower, švédsku školu, no cítiť čiastočne USA. Je to poctivý death metal, z ktorého aspoň z môjho pohľadu najviac vyniká spev. Ten je naozaj hrubý a nekompromisný growl speváka a pripomenul mi v mnohom pripomenul Vladimíra Prokoša a jeho Fleshless. Hudobníci v tejto kapele tiež stoja za zmienku, vidieť zohranosť a rovnako aj množstvo skúsenosti z predošlých dekád. Kapela nám predstavila výber zo svojej tvorby, takže pozornejší poslucháči, ktorých tam už o tejto hodine asi veľa nebolo, mohli počuť rozdiely v tvorbe starších skladieb a novších prístupov. Age of Agony teda ukončili tento pomerne náročný, no skvelý večer a predstavili sa po dlhšom čase aj slovenskému publiku pod Tatrami.

V tento deň sa v jednom jednom regióne a v okruhu cca 60 km od Popradu konali ďalšie koncerty. Nečudo, že zo začiatku trochu panovali obavy, či Black Valentine poctí svojou návštevou dostatočné množstvo ľudí. Myslím si, že organizátor môže byť spokojný, pretože ľudia prišli, dokonca aj zo vzdialenejších miest (napr. Humenné, Revúca). Legendy o tejto akcii neklamali, lebo naozaj tu panovala dobrá atmosféra, ľudia sa bavili, alkohol, aj nealko tieklo potokom a kapely podali dobré výkony. Je to vlastne taky mini indoor festival, zameraný však hlavne na old school death metal (nie je to asi pre každého). Black Valentine by teda mal pokračovať aj v budúcnosti a uvidíme, akú zostavu nám prinesie v budúcom roku.

Fotografie: Mrtvolka

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj