Recenzia – Misery Index – Rituals of Power – Season of Mist – 2019

Misery Index vydávajú svoj šiesty album s názvom Rituals of Power, druhý pre vydavateľstvo Season of Mist. Zostava okolo Jasona Nethertona sa od minulého albumu nezmenila, dopĺňajú ho gitarista/vokalista Mark Kloeppel, gitarista Darin Morris a bubeník Adam Jarvis. Od vydania predchádzajúceho Killing Gods už uplynulo skoro 5 rokov, čo je aj na pomery Misery Index, ktorí nesekajú albumy každý druhý rok, doposiaľ najdlhšia pauza akú kedy mali. Pokiaľ však platí kvalita pred kvantitou, všetko je v poriadku. Medzičasom si Mark Kloeppel a Adam Jarvis strihli blackmetalový projekt Scour spolu s Philom Anselmom za mikrofónom a nahrali s ním dva EP albumy.

Na posledných albumoch grindcorová zložka minimálne po zvukovej stránke ustupuje do pozadia. Skúste si po sebe vypočuť Retaliate a jeden z novších albumov, rozdiel je zjavný, aj keď sú to stále Misery Index. Mne osobne sa zvuk Retaliate páči trochu viac, ale na druhej strane je fajn, že sa kapela vyvíja a nenahráva dokola ten istý album, len s inými názvami skladieb. Pred Rituals som si znovu vypočul aj predchádzajúce albumy a musím konštatovať, že Misery Index si udržiavajú naozaj stabilnú formu a nikdy nepodliezli nastavenú latku kvality. A tá latka je postavená veľmi vysoko. Ani o jednom sa nedá povedať, že to bola fakt blbosť alebo by čo len nejako výraznejšie sklamal. A podľa očakávania nesklamal ani najnovší album.

Základná CD verzia albumu má pár minút cez polhodinu, čiže tak akurát. Veľa naznačili už skladby vypustené pred oficiálnym vydaním: klipová nadupaná hitovka „New Salem“, titulná „Rituals of Power“, „The Choir Invisible“ a rok dopredu ako singel „I Disavow“. Natlakované skladby so striedaním náklepov a atmosférickejších momentov, s moderným (ale nie syntetickým!) zvukom, ktorý sa prikláňa k death metalu, nie ku grindcoru. A presne v tom duchu sa nesie aj zvyšok albumu, čiže žiadne prekvapenia a experimentovanie sa nekoná. Skladby sú neuveriteľne prepracované, pri každom vypočutí sa objaví niečo nové, nejaká vychytávka, moment, a aj vďaka tomu baví album čoraz viac. Pri počúvaní sa určite nebudete nudiť, neustále sa niečo deje.
O vokály sa podelili Jason Netherton a Mark Kleoppel, gitarová práca Darina a Marka je naozaj výborná, motívy sa pekne striedajú, príde krátke melodické sólo, všetko presne dokresľuje celkový dojem. Veľa momentov je na pomery Misery Index hodne epických. Ako som spomenul vyššie, zvuk nahrávky je moderný, čistý, počúva sa veľmi príjemne, milovníci staroškolskej zvukovej špinavosti si na svoje neprídu. Texty metaforicky prepájajú minulosť so súčasnosťou, dajú sa pochopiť rôzne, resp. nepochopiť ;), ale určite stoja za prečítanie a zamyslenie.

Zaujímavosťou po produkčnej stránke je, že v podstate každý nástroj bol nahrávaný v inom štúdiu inými ľuďmi. Napr. bicie nahrával Adam Jarvis v Mana Studios na Floride pod taktovkou Erica Rutana. O mix a mastering sa postaral Will Putney (pôsobí ako gitarista v deathcore bande Fit For An Autopsy), cover art vytvoril brazílsky umelec Raphael Gabrio (spolupracoval napr. so Soreption). Len z pohľadu naň musí byť každému jasné, že bude death metal. Podobný obal by som čakal skôr na old-school death metalovej nahrávke, ale prečo nie. Pozerá sa naň veľmi dobre.

Takže dojmy z novinky sú veľmi pozitívne, neprináša síce nič nové, ale tučná porcia kvalitného poctivého death metalu je presne to, čo sme chceli. Album slušne nakopáva, pokojne si ho doprajte namiesto rannej kávy, resp. možno budete po jeho vypočutí potrebovať len jednu kávu namiesto dvoch.

Hodnotenie 9/10
Pre MetalExpress spracoval Nihil

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj