Report – Escarnium, Beton, Blind Rättvisa/Hrobár – 22. – 23. 2. 2019 – Kulturak, Bratislava/Mariatchi, Nitra

Minulý víkend sa prevalila Bratislavou a Nitrou zostava kapiel Escarnium a Beton, za pomoci Blind Rättvisa, resp. Hrobár. Tvorivé duo Mr. a Mr., teda Mrtvolka a Mrkva vám to pekne v kocke zreferuje.

Kulturak, Bratislava – 22. 2. 2019

Piatok večer je takmer v každom väčšom meste v znamení koncertov, či iných všemožných aktivít. Nás v MetalExpresse samozrejme zaujímajú hlavne koncerty. Na výber v tento deň boli v Bratislave dokonca dva, jeden v Kulturaku a jeden v Randali (prevažne pagan black metal). Moja voľba bola jasná. Brazílsky death metal, ktorý som ešte nikdy nevidela hrať naživo – Escarnium, bratislavská UG stálica Beton a HC-punk-thrash v podaní Blind Rättvisa. Navyše, vyhovuje mi, keď sú za večer len tri, maximálne štyri kapely. Je to podľa môjho názoru akurát a posledná skupina aspoň nemusí vyplakávať, že na ich koncerte už ľudia spali, alebo odišli na vlak, či nočák. Ako vždy som došla načas, takže v Kulturaku ešte nebolo takmer nikoho. Do pol hodiny sa však začínal klub napĺňať a prichádzali mnohé známe tváre, niektoré som dlho nevidela.

Musím sa priznať, že Blind Rättvisa som vnímala vždy len veľmi okrajovo, hoci sa vyskytovali na mnohých akciách, ktoré som navštívila. Tento večer som to teda chcela napraviť a poriadne si ich konečne vypočuť. Hneď úvodné tóny napovedali, že to, čo kedysi znelo ako nevýrazný crust-punk, už dnes má jasnú štruktúru. Skladbám nechýba punkový šmrnc, no je počuť aj tvrdšie tóny, klasické thrashové rify, či rýchle a úderné tempá. Avšak, nebol by to večer, keby sa niečo nestalo. Už počas prvej skladby som zistila, že niečo nie je úplne v poriadku s mojim foťákom. Ospravedlňujem sa kapele, ale dosť veľkú časť ich setu som premrhala hľadaním chyby, keďže ide o relatívne nový foťák. Prvá skupina odohrala zhruba 30 minútový set a opäť nemôžem povedať, že by som zo zanietením počúvala ich hudbu, takže ešte raz sa ospravedlňujem.

Miláčikovia domácej scény, Beton, dotiahli do Kulturaku naozaj veľa jedincov. Už hneď v úvode sa v blízkosti pódia zhŕčili ľudia. Terajšiu zostavu som videla v minulom roku po prvýkrát. Súčasťou skupiny sa totiž stal od minulého roku nový spevák. Na rozdiel od väčšiny skupín, v Betone namiesto vokalistu hovorí predslovy ku skladbám a tak celkovo komentuje hlavne gitarista. Zostava sa inak zdá byť ustálená a zohratá. Beton nám podľa očakávaní zahrali hlavne z albumu „Konský kokot“, ako napríklad – Satanové rifle, Vajnory, Jama a kyvadlo, alebo aj Metalový plecniak. Prišli však na pretras aj nové skladby, ktoré dokonca zložili aj s novým spevákom. Za všetky spomeniem Pizza, vodka, sóda, ku ktorej nedávno urobili aj klip. Z hľadiska hudobného tomuto koncertu nie je veľmi čo vytknúť. Oproti poslednému koncertu vo Fuge si dokonca myslím, že tento bol omnoho vydarenejší po všetkých stránkach. Jednak sa mi rátala uvoľnená atmosféra (domáca pôda predsa len), no jednak sa mi zdali byť zohratejší. Nuž, predsa len roky na scéne dokazujú, že sa z nich stala jedna z najlepších live kapiel vo svojom žánri, ktoré na Slovensku v súčasnosti máme. Keď už to tu spomínam, Beton sa mi ráta hlavne svojim prašivým zvukom, recesistickým prístupom a vtipnými textami, z ktorých niektoré odrážajú aj súčasné spoločenské dianie. Nuž, zostáva mi len zapriať kapele, nech to len ide v tomto duchu aj naďalej!

Netrvalo dlho a z pódia na nás už doliehali zvuky death metalu z produkcie Escarnium. Vcelku ma prekvapil hutný zvuk, ktorý sa valil z reprákov a pre mňa konečne spokojnosť v tomto smere. Bolo vidieť, že veľa ľudí prišlo asi pozrieť len Beton, pretože pred pódiom ubudlo poslucháčov. V zásade na nás sypali títo Brazílčania jednu skladbu za druhou, s kratšími predslovmi. Escarnium ma trochu prekvapili old school prístupom, pretože k mnohým skladbám majú intro, ktoré vždy poctivo pustili. Fenomén intier som už dávnejšie nezažila naživo. Dominantný bol mohutný growlový vokál, no aj rýchle klepanice, v niektorých skladbách. Niektoré skladby sú rýchle, iné sa ťahujú v stredných tempách, takže z tohto pohľadu je to rôznorodé. Escarnium nám predstavili hlavne novšie veci z posledného štúdiového albumu, no určite sa vyskytli aj staršie kusy. Priznám sa však, že až natoľko ich produkciu nemám napočúvanú. Pódiová prezentácia nevynikala teatrálnosťou, jednoducho klasický a príjemný death metal s pre nás exotickým zovňajškom. Nakoľko som bola mierne zdeprimovaná z pokazeného foťáku, odišla som po 5 skladbách. Ak sa teda po mojom odchode dialo ešte niečo zaujímavé, došla som o tento zážitok. Môj kolega Mrkva vám však určite sprostredkuje ako to vyzeralo v Nitre až do konca.

Mrtvolka

Mariatchi, Nitra – 23. 2. 2019

Keďže sme v čase chrípkového obdobia, táto pliaga sadla aj na mňa. Pretože som sa už ale konečne cítil lepšie, nasmeroval som si to do mesta pod Zoborom. V klube Mariatchi si dali zastávku Hrobár, Beton a brazílska kapela Escarnium.

Nie žeby klub zíval prázdnotou, ale veľa ľudí sa tu aj tak nemotalo. Začiatok bol naplánovaný na deviatu a zhruba v tomto čase svoj set začali Hrobár. Tentokrát iba vo dvojici. Nepamätám si už súvislosti, ale keď som ich videl v lete niekde na festivale, tak vedľa mňa stojaci podgurážený kamarát povedal, že mu prídu ako metalová verzia Teórie veľkého tresku. Veľký tresk to bol a ja inteligent, som sa ešte postavil pri reprák. Nevadí, sluch sa mi už aj tak nezlepší. Zaznela podstatná časť debutu Rýchla smrť, ale „krompáčmajstri“ frkli do davu (ak sa nemýlim) dve nové skladby, ktoré síce ešte nie sú otextované, ale aj v čisto inštrumentálnej podobe znejú výborne. Celkom vtipný moment nastal, keď na kopáku (aspoň myslím) praskla blana. Také milé odpanenie. Tradične pomohol najväčší z vynálezov ľudstva a to lepiaca páska. Paradoxne sa mi zdalo, že po tomto maličkom upgrade, mali bicie lepší zvuk. Po tejto vynútenej prestávke set ešte pokračoval a podľa samotnej kapely, to aj vďaka tomuto bol najdlhší set, aký kedy odohrali. Každopádne: Kopemeeee!

Keď som do tohto klubu zablúdil naposledy na koncert kapiel Sentient Horror a Carnal Tomb, mali tu s touto dvojicou vystúpiť aj drtiči Beton. Niekto z kapely vtedy ochorel a tak náhrada prišla až teraz. Aktuálne majú vonku splitko so žánrovo spriaznenými Roxor (s recenziou na tento kotúč sa prplem už pár dní). Nebaví ma veľmi sa opakovať, ale len pre poriadok. Beton kombinujú crustový bordel so švédskym death metalovým zvukom do hutného celku. V tomto rytme tu zaznelo zopár skvelých kúskov z albumu Konský kokot (ten názov je podla mňa stále geniálny), ale prišlo aj na nejakú tú vec z už spomínaného splitka. Ako moje oko postrehlo, tak väčšina ľudí, čo sem zavítala, prišla zrejme kvôli tejto kapele. Niekoľko punkovo chtivých fanúšikov si rozbehlo mini kotol a tak dostal koncert aj nejaké grády. Okrem hlukového prednesu ma bavili aj Lichtleho flegmaticko-sarkastické hlášky, ktoré mi vyvolávali úsmev medzi skladbami. Ako povedal organizátor koncertu, Beton považuje za jednu z najlepších koncertných kapiel na Slovensku a mne nezostáva nič iné, ako súhlasiť.

Na rad prišiel kus exotiky. Teda Escarnium sú pôvodne brazílska kapela. Ale ak som to dobre pochopil, tak okrem speváka a zároveň gitaristu Victora Eliana, prišlo k prekopaniu zostavy z radov nemeckých hudobníkov, pretože sám kapelník žije v Nemecku. Escarnium si to hrnú v death metale, takého temnejšieho, špinavého razenia. Ak by som mal priblížiť bližšie ako to je s nimi, tak si predstavte, že ste zamestnanec krematória a na spopolnenie vám prinesú štyri mŕtvoly s menami Morbid Angel, Immolation, Incantation a Undergang. Týchto umrlcov postupne spálite a popol z nich spolu nasypete do jednej erárnej urny, ktorá je ale zababraná black metalovým dechtom. Práve tie pasáže napáchnuté čiernym kovom mňa celkom nudili, ale keď sa vrhli do agresivity, tak to hneď získalo poriadne gule. Kapela bola celkom zohratá (na to, že tam zrejme nedávno prebehli personálne zmeny) a musím uznať, že po ich sete sa vo mne rozhostila spokojnosť. Popravde ani neviem, ako zapôsobili na publikum, lebo som stál dosť skraja a sústredil sa iba na kapelu, pretože aj takýto pohľad poskytujú priestory tohto klubu. Ale ako som spomenul vyššie, tak väčšina ľudí prišla zrejme kvôli Betonu a tak mi prišlo, že publikum ich prijalo trošku chladnejšie.

Myslím, že tento koncert dopadol vcelku fajn po hudobnej stránke, ale niekoľko ľudí navyše by určite potešilo kapely, organizátora a aj atmosféra by bola hustejšia. Takže snáď nabudúce.

Mrkva

PS: fotky pochádzajú iba z koncertu v Nitre a poďakovanie za ne patrí Petrovi Bednárovi.

 

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj