Report – Incantation, Rotten Sound, Defeated Sanity, Implore, Skinned – 25. 3. 2019 – Randal Club, Bratislava

Tento večer mal byť pôvodne o dvoch koncertoch. Ale našťastie, vec dopadla tým najlepším možným spôsobom. Koncerty sa spojili do jednej neskutočne nabitej akcie. Svoje si tu našli fanúšikovia old school death metalu (Incantation), brutalu (Defeated Sanity, Skinned) a aj grindcoru (Rotten Sound, Implore). Práca mi nedovolila sa zúčastniť hneď od začiatku a pretože som si povedal, že nebudem stále vulgárny, tak iba odovzdávam pozdrav ZSSK za to, že zrušili posledný vlak. A práve preto svoje dojmy zo setu Skinned a taktiež ako dopadlo vystúpenie Incantation, prinesie Mrtvolka.

Skinned nastúpili o niečo neskôr ako bolo pôvodne v pláne (len cca 15 min.) a na úvod nám obstarali dávku nefalšovaného amerického brutal death metalu . V minulom roku vydali svoj posledný radový album, no ako sa ukázalo, z nového albumu hrali minimálne. Vzhľadom na krátky hrací čas sa rozhodli urobiť skôr prierez svojou tvorbou, ako sa zamerať len na prezentáciu novinky. Ich vystúpenie bolo po technickej stránke vynikajúce, viac si človek ani nemohol na úvod priať. Predsa, vidieť množstvo odohraných koncertov a profesionalitu. Mne osobne trochu vadila akási malá komunikácia s divákmi a chýbala mi aj energia a výraz. Samozrejme, niečo zohrala aj úloha prvej kapely, pretože väčšina ľudí sa ešte neodvažovala do predných radov. Taktiež ich ako prvú kapelu pozorovalo zo začiatku len pár ľudí. Určite každému pozornejšiemu poslucháčovi padli minimálne raz oči na bubeníka, ktorý sa zdal byť výrazne mladší od ostatných členov. Každopádne, na kvalite to vôbec neuberalo, práve naopak, svoje remeslo ovláda výborne. Skinned ako úvodná kapela výborne navnadila na vlnu tohto večera.

Ja som dobehol zadýchaný do klubu zhruba na začiatku setu Implore. Na túto kapelu som mal celkom smolu. O ich kvalitách som počul už veľa, ale na live prevedenie ich dvoch albumov som čakal až doteraz. Ušli mi v Ružomberku a taktiež aj minulý rok spolu s Exhumed a Rotten Sound. Ale, že budem až tak spokojný to som asi nečakal. Energická bomba, ako keď si v období chrípkovej epidémie urobíte ovocný šalát a je vám ešte stále málo, tak schrúmete kus zázvoru. A presne ako ten zázvor, mali aj Implore silu, ktorá až vyrážala dych, boli pikantne akční a po ich vystúpení na mňa doľahol taký príjemný pocit, ako keď už choroba zamáva na odchod. Skákali sa roznožky ako na HC koncerte a motory ako na nejakom bombardéry, tvorili najmä obaja gitaristi. Toto turné je posledné pre bubeníka Guida (ako bolo kapelou oznámené) a tak si myslím, že začiatok tejto rozlúčky dopadol dobre.

A v grindových tónoch sme pokračovali. Na scénu dobehli fínske grindové legendy Rotten Sound. Viac ako štvrťstoročie na scéne, sedem štúdiových albumov a veľké množstvo splitiek a ep-čiek. To by sme mali v skratke. Podobne ako Implore, tak aj Rotten Sound priniesli dávku energie. Ako by ste na pódiu zapojili jeden veľký atómový reaktor a v klube asi doteraz nemusia platiť za elektrinu. Na nich som sa vlastne asi najviac tešil, pretože doteraz som ich vždy videl iba na festivaloch a tentokrát to bolo po prvý krát v klube. Čiže nápor som čakal ešte väčší. Ten najväčší tlak sa dostavil pri skladbách z albumu Murderworks, alebo zo starých ep-čiek. Jedna vec čo ma tak trochu sklamala, bola nie až taká odozva a celkovo statické publikum. Ale predsa len chápem, že bol pracovný týždeň a nie každý mal chuť zbierať modriny.

Z grindu vyhadzujeme výhybku ku brehom brutal death metalu. Jedna z aktuálne najrozbehnutejších kapiel žánru, Nemci Defeated Sanity. Mám stále v živej pamäti ich skvelý koncert na poslednom Gothoome, kde boli jedným z vrcholov festivalu a tak moje nároky boli tým pádom vysoké. Pred ich vystúpením som si všimol holohlavého chlapíka, ktorý sa kúsok od baru rozcvičoval. Bol mi povedomý a až potom mi prišlo na um, že to bol Christian Kühn. Hold, vlasy robili svoje, človek sa bez nich dosť zmení (viem o čom hovorím z vlastnej skúsenosti…). Zo začiatku ich set mal silu a možno aj doslova drtil kosti. V kotli sa to začalo trošku mlieť. Čím ďalej, tým viac som sa ale v ich prednese začal strácať a postupom času to u mňa vyústilo do takej nudnej monotónnosti. Možno to bolo tým, že hrali nejako dlho, alebo som bol v ten večer nastavený skôr na grindovú vlnu, neviem. Proste už som ich videl v lepšej forme. Tak snáď nabudúce.

Ani si nepamätám kedy sa okultne ladená death metalová grupa Incantation zastavila v našich končinách. Marí sa mi nejaký zrušený koncert asi 5 rokov dozadu, ale dôvod prečo a či som si to s niečím nepomýlil, si už vážne nepamätám. Každopádne teraz sme ich mali tu a na pódium za zvuku intra z kultového hororu Evil Dead nakráčala banda pod vedením satanáša Johna McEnteeho. Plynulo sa prešlo k prvej veci Christening the Afterbirth a moje death metalové srdce podskočilo radosťou a zmenilo rytmus. Musím oceniť, že John má v hrdle rámus ako na oddelení tortúry v zapadnutom kúte pekla, ale mohol si aspoň dať pozor a nemýliť si Slovensko a Slovinsko. Mimo tejto drobnej chybičky krásy do nás tlačili svoj temný a desivý death metal, ktorým ovplyvnili nejednu kapelu, ktorá teraz zbiera úspechy. Pri skladbe Golgotha z debutového albumu, mi chlpy samovoľne vstali v prirodzenej erekcií. To značí, že som bol spokojný. Žiaľ, chvíľu na to som musel odísť na vlak a tak svoj postreh prihodí Mrtvolka. Po koncerte som videl playlist a musím iba povedať, že je škoda, že nezaznelo nič z môjho obľúbeného albumu Primordial Domination.

Musím sa vám s niečim priznať. Incantation nikdy žiaľ nepatrili medzi moje najobľúbenejšie skupiny, pretože niektoré elementy v ich hudbe mi pripadajú nudné. Na druhej strane svojim temným poňatím death metalu ovplyvnili radu muzikantov a preto som ich mala vždy vo veľkej úcte, asi je to o vkuse. Pred nejakým časom, keď som ich videla naposledy na živo ma tiež neuchvátili, preto som od tohto večera nečakala nič prevratné. Čo sa však udialo na tomto koncerte navždy zmenilo môj pohľad na túto kapelu. Oproti poslednému koncertu, ktorý som videla sa nedá ani zďaleka porovnať ich nasadenie a atmosféra. Na to, že sú to už páni v rokoch do vystúpenia dávali mladícky drive. Vzhľadom na svoju bohatú históriu vyskladali playlist, ktorý zahŕňal nahrávky z rôznych časových období, takže bolo zaujímavé sledovať iné prístupy a vývoj ich hudby. Už dávno som nebola natoľko pozitívne prekvapená. Vystúpenie malo presne to, čo od klasického death metalu starej školy človek očakáva – nasadenie, trochu temnoty, štipku brutality a samozrejme dobré výkony všetkých muzikantov. Škoda, že v závere ich vystúpenia ich sledovalo menej ľudí, ale bol pondelok a hodina pokročilá, takže pochopiteľné. Keď už to vyzeralo, že viac ani nemôžeme čakať, vybehli hudobníci opäť na pódium a na záver odznela skladba Profanation z historického albumu „Onward to Golgotha“.

Čo dodať záverom? Fanúšikovia grindu a death metalu si doteraz môžu utierať sliny po tomto večeri. Ľudí bolo tak akurát. Možno by sa na túto zostavu patrilo ešte o niekoľko hláv viac, ale nevznikala zbytočná tlačenica a každý si mohol pokojne vychutnať radosť z muziky.

Fotografie má na svedomí Mrtvolka:

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj