Report – Adacta – Nikander – Kontatto – Fuga – Bratislava – 20.4.2019

Po štyroch mesiacoch bez sviatku sa nám konečne naskytla možnosť trochu si oddýchnuť a zájsť aj za nejakou tou kultúrou, každý samozrejme čo mu vyhovuje najviac. Bratislava zívala prázdnotou už od štvrtka, zrazu bolo všade dosť miest na parkovanie, ešte aj v noci. Takto prázdno je tu už len keď všetci odídu na Pohodu. Opustené hlavné mesto však nemuselo nič dobré veštiť ani pre dnešný koncert. Samozrejme, prišla som na čas, som nepoučiteľná. V čase môjho príchodu sa kapely ešte len začali vybaľovať. Nuž, čas na konverzácie, ohováračky a pitie, ktorý sa naskytol až zhruba do pol desiatej, kedy začala ako prvá Adacta. Omeškanie bolo teda poriadne, ale na druhej strane, aspoň sa nazbieralo celkom slušné publikum, pretože to zo začiatku vyzeralo na koncert pre kapely a zopár ľudí.

Kapela Adacta si za posledné roky vybudovala na slovenskej scéne pomerne slušné renomé, podobne ako aj niektoré ďalšie kapely z hlavného mesta. Za všetko hovorí napríklad nominácia na headbanger_fm awards s ich posledným albumom „Zlo“. Dovolím si jednu krátku úvahu. Myslím si, že na tento koncert došlo veľa ľudí práve kvôli nim. Myslím si to preto, lebo počas ostatných kapiel podstatne ubudlo publika pod pódiom. Priznám sa, že som Adactu už dávnejšie nevidela, hoci sa v poslednom roku vyskytovali na mnohých akciách a hrajú aktívne. Zostava je myslím stabilná, takže bolo na čase vypočuť si ich nielen z CD, ale aj live. Okrem iného sa totiž začali šíriť klebety, že vraj nová Adacta znie ako Dismember. S týmto si trochu dovolím nesúhlasiť a skôr by som ich prirovnala k Disfear. Áno, na tomto koncerte som videla aj HM-2, takže je to potvrdené. Začínalo sa na dvakrát titulnou skladbou „Zlo“, lebo prvýkrát si kapela myslela, že sa spevák niekde pozabudol. Na Adacte vidieť veľký posun vpred a určite tomu dopomohlo aj množstvo odohraných koncertov. Po vizuálnej stránke je samozrejme najvýraznejší spevák, no ak sa na mňa neurazí, nie vždy bolo jeho frázovanie ideálne. Na albume je oveľa výraznejšie a viac menej zrozumiteľné. Niekedy v druhej polke setu nás spevák upozornil, že budeme počuť aj novú skladbu. Samozrejme, bola som zvedavá. Nuž, pripravte sa na ešte výraznejšie odbočenie Adacty od pôvodného crust-punkového smeru. Nová skladba začína sludgovými vyhrávkami, v pomalšom tempe a graduje. Nový album bude určite zaujímavý. Ak som správne postrehla, nehrala sa už žiadna skladba zo starších albumov. Ja osobne mám rada aj staršie obdobie, ale chápem, že prioritou je, aby sa pod kožu ľudom dostali hlavne novšie zárezy. Otvorenie večera teda prebehlo v najlepšom poriadku.

Nikander – pre mňa len málo známa kapela z Čiech. Po celkom rezkom začiatku, o ktorý sa postarala Adacta to bolo ako keby som sa prepadla zrazu do poriadne hlbokého močiaru. Už prvé tóny naznačovali, že tu nepôjde o žiadnu ľahkú záležitosť, ale o temné a ťahavé tóny. Nikander totiž hrá sludge, takže si viete asi predstaviť, že to neboli závody v rýchlosti. Dávku atmosféry dodávala aj para na pódiu, vďaka ktorej sa mi nie veľmi dobre fotilo. Modré svetlo umocňovalo pocit chladu. Zo všadiaľ na mňa doliehal kvílivý a nástojčivý ženský vokál, ktorý je pre túto kapelu aspoň podľa môjho názoru dominantný. Jediné, čo mi prišlo miestami komické, ale zároveň praktické, bol veľký ventilátor, ktorý ovieval gitaristu. Oproti speváčke pôsobil zvyšok kapely staticky. Čo sa týka hudobného hľadiska, nie je tomuto koncertu veľmi čo vytknúť. Dostali sme presne to, čo sme čakávali – dávku pochmúrneho sludge, miestami dramatického výlevu. Keby ste niekedy mali ako ja pochybnosti, či sa Nikander vyslovuje tvrdo, alebo mäkko, je to tvrdo, pretože toto slovo pochádza z Fínštiny a tam sa to vyslovuje tvrdo. To len tak na okraj.

Na tomto koncerte ma lákala najviac kapela Kontatto. Bude to znieť možno pre niekoho neuveriteľne, ale počula a videla som ich v Bratislave v roku 2001, kedy tu mali koncert. S tým súvisí istá dávka nostalgie, ktorá sa mi spája s touto skupinou. Bol to začiatok augusta, dodnes si na tento koncert pamätám, lebo som vtedy nemala osemnásť a mala som prázdniny. Všetko sa uskutočnilo v podniku Hellraiser, ktorý už neexistuje, resp. neexistuje v tej podobe ako existoval. Nejako sme naškrabali na vstup a boli nesmierne radi, že k nám zavítala takáto zahraničná kapela. Avšak nalejme si čistého vína, v tomto čase mi bol napríklad nejaký zvuk ukradnutý, bol to crust – punk, išli sme sa vyblázniť, takže mám dosť hmlisté spomienky aspoň čo sa tohto týka. Nikdy som nemyslela, že si ich koncert zopakujem o osemnásť rokov neskôr. Čo sa zmenilo? Na tomto koncerte nebola nastúpená horda všemožných punkačov a crusterov. Pred pódiom sa tmolilo len zopár crusterov, ktorí merali cestu až Brna. Jedného niekedy na začiatku dokonca vyplo, tak sa na chvíľu prerušilo hranie. Pred pódiom to teda žilo len počas pár piesní, kedy sa zopár ľudí snažilo o menší kotol. Čo sa však týka kapely a jej energie, to už bolo o inom. Z tých skladieb tá energia proste srší a chce sa vám rozbíjať veci naokolo (aspoň mne hehe). Niekto by možno povedal, že je to klasický d-beat, punk, proste nič nové a nič úžasné. S tým v zásade aj súhlasím, no hudobne na veľmi dobrej úrovni. Dávno som tak dobrý d-beat nepočula. Šmrnc tomuto všetkému dodávajú aj talianske texty, aspoň väčšina bola po taliansky. Ako bonus, bicie má na starosti ženská ruka, ktorá vôbec nezaostáva za mužskými kolegami. Nuž, čo sa mňa týka, bola som veľmi spokojná a práve Kontatto ma tento večer oslovili najviac. Keď už to vyzeralo, že nič viac nezahrajú, presvedčili sme ich ešte na pár prídavkov. Tie pochádzali práve z obdobia z roku 2001, takže som si zaspomínala a obnovila stratenú hudobnú stopu.

Za jedinú nevýhodu tohto koncertu považujem, že som zostala ohučaná na ďalšie dva dni. Nemohla som si nechať ujsť príležitosť byť v tesnej blízkosti všetkých kapiel a to si odnieslo svoju daň. Okrem tohto nemilého pískania v ušiach to bol opäť večer, ktorý si budem určite pamätať, hoci nebol ani zďaleka tak divoký ako v roku 2001, kedy sa ľudia šmýkali na rozbitých sklenených pohároch a lietali až ku stropu. Tak snáď sa stretnem s Kontatto aj o ďalších osemnásť rokov.

Fotky by Mrtvolka

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj