Niekedy sa proste stane, že sa k nejakému albumu dostanete až s poriadnym odstupom. Ejhle, tu máme jeden príklad. Album Sací reflex je vonku už takmer rok a pol a mne napáda šedú kôru mozgovú až teraz.
S košickými pustošiteľmi Thorwald som sa pár krát stretol naživo, ale priznám sa, že väčšinou iba preleteli okolo mňa. Teraz mi tu však dáva nežnú a zároveň perverznú pusinku (takú akú dal správca v nápravnom ústave Sarah Connorovej v
Terminátorovi 2) aktuálny album.
No ehm, tá pusinka je asi ako dostať demolačným kladivom medzi oči. Tlak ako z požiarnej hadice a tu vám uši stŕha titulná šlupka. Špinavý zvuk, švédsky naladené gitary. Možno by som povedal, že Thorwald sú takým východniarskym ekvivalentom fínskych Rotten Sound. Nie tak zaťažený na nejakú technickú ekvilibristiku, ale skôr masívnu priamočiarosť, ale trošku by tam tá podoba bola.
Úvodné štyri skladby na vás zanechajú stopy ako tí štyria vychudnutí týpci na ešte vychudnutejších koňoch počúvajúci na mená Mor, Hladomor, Vojna a Smrť. Po tomto apokalyptickom kvartete možno spoznáte známu melódiu. Len tak mimochodom si predstavte, že by bol maestro Lemmy narodený o 20 rokov neskôr a namiesto Motorhead by drtil struny a vykašliaval chrachle z prefajčených pľúc nie pri rock n rolle, ale pri grindcore. A akoby to zhruba znelo, môžete počuť pri skladbe Grind Out (v originály Rock Out). V záverečnej (teda
nie tak úplne) skladbe sa stručne a jasne dozvieme ako sa to veci majú s náboženstvom. Pojebané náboženstvo, nič viac netreba.
Keď som povedal pri poslednej skladbe, že nejde tak úplne o poslednú skladbu, tak som to myslel tak, že za albumom nasleduje ešte minulé EP Kolízie systému. Tu by som dodal, že z agresivity kapela nestratila ani Ň, ale paradoxne je na EP čistejší a čitateľnejší zvuk. Aj keď ja teda popravde dávam prednosť špinavosti aktuálneho počinu. Absolútny záver obstaráva remix skladby Igor Liba, ktorý sa nesie v takom, povedzme The Prodigy elektro/industrial štýle. Do budúcna by som sa na ich mieste podobným experimentom nevyhýbal. Podľa mojej skromnej mienky má toto také tie okrúhle vecičky, ktoré by mal mať asi každý jedinec „silnejšieho“ pohlavia niže pása.
Aby sme to teda uzavreli. Po tom, ako som si týchto 15 položiek niekoľko krát púšťal za sebou, začal som sa cítiť ako v lete na brigáde u cestárov. Špinavý, zasmradený, unavený, ale v konečnom dôsledku spokojný s výsledkom.
Hodnotenie: 8/10
