Report – Dead Kennedys – Randal Music Club – Bratislava – 21.6.2019

Dnešný deň prichádzame s trochu netradičným reportom na našich stránkach, ale zato legendou punkovej scény. Dead Kennedys nie je tak dead ako by sa zdalo. Horda postarších pánov zo San Franciska sa vydalo tento rok na potulky Európou. I zatiahli ich na koncert aj do nášho prašivého hlavného mesta. Priznám sa, že si nepamätám kedy tu boli naposledy, niekto zo staršej generácie by určite vedel. Ja osobne som ich videla v roku 2012 na českom „Pod Parou Festivale“, samozrejme už bez Biafru. Fanúšikom tejto kapely asi netreba spomínať jeho meno a aféru okolo Dead Kennedys a jeho osoby. Nech už sa na to pozeráte akokoľvek, ja osobne som si jednoducho nechcela túto kapelu nechať ujsť, nakoľko klubové vystúpenie je niečo iné ako na festivale. Dead Kennedys teda funguje v takmer pôvodnej zostave, len vokálov sa ujal Ron „Skip“ Greer.
Vonkajšie priestory plné ľudí naznačovali, že to dnes bude poriadna plnka. Vravím si, „punk nie je mŕtvy“, však je tu veľa ľudí. Keď som sa však prizrela bližšie, videla som svoje známe tváre mojej generácie, staršie ročníky, ktoré tvorili väčšiu časť, no aj niekoľko mladých tvárí. Tak ako je to teda s tým punkom? Možno je mŕtvy len tak trochu….Ešte pred Dead Kennedys odohrala skupina z UK, ktorú som žiaľ nestihla, takže sa ospravedlňujem.

Vyhliadla som si dobré miesto pred pódiom, aby som stihla aspoň niekoľko fotiek. Ako to totiž býva pri koncertoch väčších kapiel, nechajú vás fotiť len niekoľko skladieb a potom koniec. Ani tento koncert nebol výnimkou, zato mobily v rukách bolo vidieť počas celého vystúpenia. Predo mňa sa postavil zostarnutý basák Klaus, ale celý koncert odohral s veľkou gráciou, klobúk dole pred týmto pánom. Na druhej strane bol jeho kolega, známy gitarista East Bay Ray, na ktorom už tiež vidieť zub času. Spevák Skip z celej zostavy oplýval asi najväčšou energiou. Kapela začala svoj set príznačnou skladbou s názvom „Forward to death“. Nasledovali samé hitovky, menujem ich zopár – Kill the poor, Too drunk to fuck, Buzzbomb, Nazi punk fuck off, California uber alles, Viva las Vegas, ako jedna z poslednych a ku koncu sme sa dočkali aj Holiday in Cambodia a Chemical Warfare. Čo sa týka zloženia skladieb, ja osobne som bola spokojná, pretože som si zaspomínala na staré časy, v podstate doteraz si väčšinu skladieb „spievam“ :). Čo sa však týka výkonu, tam už to trochu pokuľhávalo. Spevy neboli ani zďaleka sto percent, gitara občas tiež trochu krivá, len bassa si pokojne brblala svoje party a samozrejme bicie držali tiež všetko nad vodou. Je vidieť, že kapela ma už najlepšie časy za sebou, ale ako spomienka na old school punk je to stále veľmi solídne. Spevák sa snažil udržať pozornosť publika aj svojimi predslovmi, ktoré však miestami išli, aspoň podla mňa trochu do prázdna. Niektoré tieto predslovy sa mi zdali byť až trochu detinské, zamerané akoby na mladú generáciu, ktorá tu však veľmi nebola. Na toto však môžem mať trochu vyhranený názor, takže ospravedlňte, mňa osobne toto moc neoslnilo.
V tento večer sa v Randali stretli rôzne generácie, rôzni ľudia, ktorých však spájala táto legenda. Randal bol natrepaný do prasknutia. Nedalo sa skoro vôbec hýbať. Na moje prekvapenie sa nestrhlo ani nejaké agresívne pogo, ale samozrejme nechýbalo. Chcem teda poďakovať organizátorom za tento zážitok a spomienku na túto legendu, ktorá sa neodmysliteľne pre mňa spája s mojou mladosťou.

Fotografie Mrtvolka

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj