Guzzle Booze – Maniacs – Support Underground, 2018

Vytiahnite zo skrine starú rifľovku prežratú moľami, hoďte na ňu nové nášivky, sfúknite prach zo skejtu, ubaľte si joint a dajte schladiť pivo. No a k tomu si pustite túto debutovú placku od Guzzle Booze. A tu by mohol tento článok pokojne aj skončiť. Ale ja si pokoj nedám.

Ak patríte medzi skupinu fotrovcov, ktorí vzývajú ako relikvie staré albumy od Anthrax, Overkill, Megadeth… alebo patríte ku skupine mladších jedincov, ktorým už síce netečie po brade mlieko, ale pena od piva nie a nie uschnúť a trsnete si hneď pri počutí prvých tónov u kapiel ako Municipal Waste, Gama Bomb, Dr. Living Dead… tak táto štvorica chlapákov od Banskej Bystrice vám ulahodí. Borci sa držia známeho hesla Thrash till Death a keď vám poviem, že dvaja členovia svojho času pôsobili u štýlovo spriaznených Acid Force, rozjasnieva sa ešte viac. Na ploche cca 20 minút sa v šiestich kapitolách dozvieme čo chalanov trápi a zároveň baví. Keďže je to iba takáto jednohubka, tak to otočíte viac krát za sebou, na čo vás na konci posledného songu Society Overdose, upozorní aj samotná kapela so slovami: „Piči, ešte raz!“ A tak si tu ležím so slúchadlami na ušiach, odháňam od seba komárov a točím „kotouč“ rozpálený do biela, už ani neviem koľký krát. Páči sa mi celková melodickosť, ktorá sála z každého jedného tónu, to kapela vychytala. Je tam taký ten rock n rollový feeling. Proste, akoby niekde na pozadí na nich dával pozor Lemmy s fľašou Jacka, žvárom medzi perami a v kovbojských čižmách si veselo podupával do rytmu. Ale ako som v úvode spomenul Anthrax, tak tam je podla mňa zakopaný ten povestný pes. V dobrom slova zmysle. U tejto kapely sa zrejme brala inšpirácia plnými priehrštiami (aj keď kto vie, možno mi to členovia sami vyvrátia), čo jasne cítim hneď v titulnej Maniacs, kde úvodný riff mi evokuje, viac ako čokoľvek iné, skladbu Deathrider od spomínanej bandy, vedenej bradáčom Scottom Ianom. Ak by som mal vybrať ale favorita, tak moje spálené ucho (to slnko je vážne sviňa…) siahne po skladbe číslo 4, teda Lady Killer. To je pre mňa taká esencia, čo by som chcel od nich počuť.

Pretože mi bolo vyčítané, že neviem byť kritický, tak musím aj za niečo sprdnúť. Veľmi mi pod fúzy nejde obal. Hej hej, je to taká klasická thrashová „malúvka“, chápem aj tú myšlienku, ktorá sa za tým ukrýva, akurát tomu prevedeniu neviem veľmi prísť na chuť. Ale zase mi to pripomenulo kompilačku 6 Years, 6 Feets Under the Influence od Frankenstein Drag Queens from Planet 13, ktorú som ako sopliak často „zjížďal“. Takže díky.

Hodnotenie: 6,9/10

Avatar photo

Autor: Mrkva

Zdieľaj